Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/243/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: P. E., B. P. XX, Košice, zastúpená. Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, v spore o zaplatenie 30,90 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 30,90 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 30,90 Eur od 4.4.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 29.4.2016 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 30,90 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 4.4.2015 do zaplatenia. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe náhradu škody, spôsobenej na motorovom vozidle žalobkyne EČV: KE740 EB pri dopravnej nehode dňa 28.10.2013 na ul. Trieda KVP v Košiciach, Z. A. pri vedení motorového vozidla EČV: KE810HK, držiteľom ktorého bol v tom čase P. B.. Žalobkyňa tvrdila, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla EČV: KE810HK nebola v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistená, že z toho dôvodu vznikla povinnosť nahradiť škodu tiež žalovanému z poistného garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Zb., že u žalovaného si uplatnila náhradu škody v sume 66,39 Eur, predstavujúcu rozdiel medzi cenou opravy (1.210,91 Eur) a poistným plnením, ktoré obdŕžala z havarijného poistenia jej motorového vozidla (1.144,52 Eur), z ktorej žalovaný dobrovoľne plnil len sumu 35,49 Eur a ostávajúcu časť náhrady odmietol žalobkyni zaplatiť, ako uviedol v liste zo dňa 29.4.2015, s odôvodnením, že v rozsahu tejto sumy pri výpočte náhrady škody odpočítal amortizáciu. S takýmto postupom žalovaného žalobkyňa z právneho hľadiska nesúhlasila a vo svojej argumentácii s odkazom na viaceré rozhodnutia súdov zastávala názor, že i keď je motorové vozidlo uvedené do stavu pred poškodením (opravené) novými dielmi k jeho zhodnoteniu nedochádza, keďže cena motorového vozidla po oprave je znižovaná už len tým, že bolo havarované. Zároveň, podľa žalobkyne, musí náhrada škody pre spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi škodcom a poškodeným zodpovedať minimálne rozsahu nákladov potrebných na uvedenie poškodenej veci do predchádzajúceho stavu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila listy žalovaného zo dňa 29.4.2014 a zo dňa 29.4.2015. Iné prostriedky procesného útoku žalobkyňa v spore neuplatnila.

2. Žalovaný v konaní uplatnený nárok žalobkyne ani len sčasti neuznal a bránil sa proti nemu tvrdením o správnosti postupu pri výpočte škody, založenom na argumentácii, že zohľadnenie amortizácie pri určovaní skutočnej škody nie je v rozpore s platným právom a nie je v kolízii ani so závermi súdov na ktoré poukazovala žalovaná, majúc v tejto súvislosti za to, že z týchto rozhodnutí vyplýva tiež potreba

zaoberať sa každým prípadom náhrady škody individuálne a zohľadňovať pritom nie len právny ale aj technický rozmer toho ktorého prípadu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil len kalkuláciu škody, z ktorej vychádzal pri odškodnení žalobkyne. Žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne a neuplatnil ani iný prostriedok procesnej obrany v spore.

3. Žalobkyňa k takejto obrane žalovaného už len zopakovala svoju argumentáciu v žalobe a poukázala na to, že žalovaný nekonkretizoval, v čom je prejednávaný prípad odlišný o iných do tej miery, že by naň nemali byť použiteľné závery súdov, prijaté v obdobných veciach. Žalovaný vo svojom stanovisku k tomuto vyjadreniu žalobkyne akcentoval, že pre určenie rozsahu skutočnej škody je rozhodujúcou cena veci v čase jej poškodenia, zohľadňujúca tiež jej vek a zmeny funkčnosti a že na prípadný nárast ceny opravou po poškodení (zhodnotenie veci) je potrebné prihliadať.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust.§ 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy v zmysle ust.§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení tak aj v časného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stravu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie o ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016 postupoval bez zohľadnenia obmedzení vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust.§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.

5. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, o poškodení jej motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 28.10.2013, o zodpovednosti za túto škodu tiež Norberta Krajňáka pri vedení motorového vozidla bez povinného zmluvného poistenia, ani o výške nákladov, vynaložených na opravu motorového vozidla v sume 1.210,91 Eur, z ktorých suma 1.144,52 Eur bola nesporne krytá poistným plnením z havarijného poistenia žalobkyne, sumu 35,49 Eur na náhradu škody dobrovoľne zaplatil žalovaný a nenahradenými tak zostali náklady na opravu v žalovanej sume 30,90 Eur. Naproti tomu žalobkyňa nepoprela skutkové tvrdenie žalovaného, že v hodnotovom rozsahu žalovanej sumy došlo pri oprave motorového vozidla k nahradeniu starších dielov novými, pričom z písomného výpočtu výšky škody žalovaným (čl. 23) súd v tejto súvislosti zistil, že týmito nahradzovanými dielmi boli v danom prípade časti karosérie - predné dvere a smerovka. Z toho vyplýva, že v konaní pri inak nesporných skutkových okolnostiach čo do základu nároku bol spor len o výšku náhrady škody, pričom vzhľadom na tvrdenia strán sa tento spor sústredil výlučne do posúdenia právnej otázky vplyvu nahradenia starších dielov novými na rozsah povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni škodu.

6. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 427 a ust. § 428 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ust. § 11 ods. 6 až ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu (tiež) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa ust. § 24 ods. 3 a ods. 5 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. (5) Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobkyne za dôvodný v celom rozsahu. V závere o dôvodnosti základu uplatneného nároku súd skutkovo vyšiel z nespornej existencie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 28.10.2013 na motorovom vozidle žalobkyne, osoby (osôb) bez poistenia zodpovednosti, za ktorého stavu vznikla žalovanému právna povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie z poistného

garančného fondu (§ 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z.) v rozsahu tiež uplatneného a preukázaného nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením veci (§ 4 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 24 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z.), z ktorej dobrovoľne splnil len jej časť tak, že nezaplatenou zostala z celkových nákladov, vynaložených žalobkyňou na opravu motorového vozidla v sume 1.210,91 Eur len suma 30,90 Eur. Túto sumu, ako už bolo vysvetlené vyššie, žalovaný odmietol žalobkyni plniť, majúc za to, že oproti stavu pred dopravnou nehodou sa v tomto rozsahu zvýšila cena motorového vozidla opravou - prakticky výmenou starších (v tom čase 8 ročných) karosárskych dielov (predných dverí a smerovky) za diely nové, pričom podľa jeho názoru keďže východiskovou pre určenie rozsahu náhrady škody je v zmysle ust. § 443 Občianskeho zákonníka cena veci v čase poškodenia, náhrada škody by nemala zahŕňať aj tú časť vynaložených nákladov na opravu, ktorými dochádza k zvýšeniu ceny veci oproti stavu v čase poškodenia. S týmto názorom žalovaného sa súd nestotožnil. Podľa úvahy súdu má majetkový prínos pre žalobkyňu z výmeny starších dielov za nové, tak ako v drvivej väčšine obdobných prípadov, povahu výlučne len matematického prepočtu, bez akéhokoľvek praktického kvalitatívneho či kvantitatívneho prínosu alebo zvýhodnenia na trhu, práve naopak poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode hodnotu motorového vozidla na trhu oproti stavu pred poškodením obvykle znižuje, čo nakoniec vo svojom postupe, vychádzajúc z výpočtu výšky škody žalovaným, realizuje i on sám. K tomuto, podľa argumentácie žalovaného, majetkovému prínosu pre poškodeného naviac dochádza v procese navrátenia poškodenej veci do predchádzajúceho stavu, ako neželaný vedľajší produkt opravy, pri ktorej je použitie rovnako starého ako poškodeného dielu z hľadiska možností na trhu prakticky nemožné. Trvať za týchto okolností na zohľadnení zhodnotenia veci opravou by podľa posúdenia súdu viedlo k neudržateľnému stavu, kedy by v drvivej väčšine prípadov už raz poškodení boli nútení zo svojho majetku vynaložiť prostriedky na zhodnotenie motorového vozidla, ktoré nechcú, nepotrebujú a nemá pre nich zväčša žiaden praktický význam, čo by sa v ich majetkovej sfére fakticky neprejavilo inak ako ďalšou ujmou. Spravodlivému usporiadaniu právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu na veci tak podľa posúdenia súdu zodpovedá len taký rozsah náhrady škody, ktorá pokiaľ navrátenie do predošlého stavu nie je efektívne možné inak ako opravou, ktorou sa dosiahne zhodnotenie vozidla oproti stavu pred dopravnou nehodou, dosahuje úroveň minimálne účelne vynaložených nákladov na opravu. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že rozsah povinnosti žalovaného poskytnúť žalovanej poistné plnenie v danom prípade zodpovedá výške účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 1.210,91 Eur a preto pokiaľ žalovaný z tejto sumy nezaplatil žalobkyni sumu 30,90 Eur, urobil tak neoprávnene. Spolu s touto sumou istiny pohľadávky súd priznal žalobkyni za omeškanie s plnením úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 4.4..2015 do zaplatenia (tak ako boli žalobkyňou uplatnené), vychádzajúc z toho, že povinnosť nahradiť škodu vzniká okamihom jej vzniku a splatnosť, keďže nie je dohodnutá ani špeciálne zákonom upravená, nastáva v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, dňom nasledujúcim po doručení výzvy na plnenie a v tejto súvislosti tiež z nespornosti tvrdenia žalobkyne, že na splnenie spornej peňažnej povinnosti vyzvala žalovaného listom zo dňa 25.3.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.3.2015. Dňa 28.3.2015 (pozn. súdu: i napriek žalobkyňou stanovenej 7 dňovej lehote na plnenie) mal žalovaný plniť s následkami včasného splnenia a dňom nasledujúcim (29.3.2015) sa už s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, následkom čoho vzniklo žalobkyni právo na úroky z omeškania v percentuálnej výške o 5 percentuálnych bodov viac ako predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Nakoľko si žalobkyňa úroky z omeškania uplatnila až počnúc dňom 4.4.2015, len v tomto nižšom rozsahu, s použitím ust. § 216 C.s.p., súd žalobkyni úroky z omeškania priznal.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).