Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-98-2015.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : KESIDY, s.r.o. so sídlom v Trebišove, Sládkovičova č. 1/1562, IČO: 46 045 082, práv. zast. Mgr. Tomášom Zaletom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky č. 25 proti žalovanej: D. W., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR , bytom C., S.. XXXX/XX o zaplatenie 432,40€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 300,-€ spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 300,-€ od 01.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania 42%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 300€, odplaty 76€, zmluvnej pokuty 15% z dlžnej sumy ( istina + odplata) 56,40€, úroku z omeškania zo Zmluvy I vo výške 5,25% ročne zo sumy 250€ od 1.3.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania zo Zmluvy II vo výške 5,25% ročne zo sumy 126€ od 1.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt a na výkon podnikateľskej činnosti disponuje povolením od Národnej banky Slovenska pod registračným číslom 130. Pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa podľa ust. § 1 ods.3 písm.l/ musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti do 30 dní. Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm.c/ zákona a jeho pôžičky nie sú spotrebiteľským úverom podľa § 24 ods.1 cit. zákona. Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk> <http://www.kesidy.sk>, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Účastníci konania uzatvorili dve zmluvy o pôžičke: dňa 19.11.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 200€, s termínom vrátenia do 20.12.2013 za odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 50€ ( ďalej Zmluva I) a dňa 22.11.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100€, s termínom vrátenia do 23.12.2013 za odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 26€ ( ďalej Zmluva II). Odplata mala podľa žalobcu charakter dohodnutých úrokov. Celkove si teda žalovaná požičala 300€, ktoré sa zaviazala v dohodnutej lehote spolu s odplatou 76€ splatiť, teda celkove mala vrátiť 376€. K uzavretiu zmlúv došlo nasledovným spôsobom : žalovaná odoslala elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára, zverejneného na webovej stránke žalobcu. V žiadosti uviedla nasledovné údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, hrubú mesačnú mzdu, číslo bankového účtu, číslo mobilného
telefónu, adresu trvalého pobytu a e-mailovú adresu, na ktorú jej boli zasielané písomnosti. Žalovaná pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdila, že sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu a že s nimi bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedeným skutočnosťami by automatizovaný systém I - stránky neumožnil zaslať žiadosť. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti žalovanej schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanej vytvoril osobný účet dostupný výlučne žalovanej , vygeneroval žalovanej na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jej osobnému účtu. Žalobca žalovanú informoval prostredníctvom dvoch SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovanou v žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach : prvá SMS správa informovala , že žiadosť o pôžičku bola schválená a že na osobný účet bol žalovanej zaslaný návrh zmluvy o pôžičke a všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa oznamovala žalovanej informácie o prístupe k osobnému účtu a to prihlasovacie meno a heslo -bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Zároveň sa týmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala žiadosť a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje, teda aj prístup k osobnému účtu a k pôžičke, je totožná. Na osobnom účte žalovanej boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy -údaje žalovanej, výška sumy, ktorú má žalovaná záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN). Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na I - stránke umožnil žalovanej akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, čo žalovaná označením príslušných okienok potvrdila oboznámenie sa s obsahom a dala bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených dokumentov pre ňu záväzný. Vyššie uvedeným postupom žalovaná akceptovala podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh zmluvy a prejavila vôľu splatiť istinu s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledovných podmienok : požičaná istina 300€, odplata za poskytnutie pôžičiek 76€. Žalobca zaslal žalovanej dojednanú sumu prvej pôžičky na účet dňa 20.11.2013 a druhej pôžičky dňa 22.11.2013. Žalobca cca 3 dni pred splatnosťou pôžičky SMS správou informoval žalovanú o blížiacom sa termíne splatnosti a napriek tomu žalovaná dlh nevrátila. Žalobca zaslal žalovanej ďalšiu SMS správu ( prvá upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu splatnosti bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičiek žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou dňa 29.1.2014. Druhou upomienkou zároveň žalobca uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy. Uplatnil si aj nárok na úrok z omeškania. Uplatnený nárok preukazoval vytlačenou podobou príslušnej časti webovej stránky ww.kesidy.sk-CK Forms -Data a výpisom z osobného účtu žalovanej, výpisom zo Slovenskej sporiteľne, a.s. kópiami upomienok.
2. Okresný súd Trenčín vydal dňa 26.11.2014 pod č.k. 17Ro/437/2014-21 platobný rozkaz , ktorým žalovanú zaviazal na zaplatenie 432,40€ a úroku z omeškania 5,25% ročne zo sumy 250€ od 1.3.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 5,25% ročne zo sumy 126€ od 1.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietala, že súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z úroku a poplatku, čo je v rozpore so zákonom, nakoľko nie je možné priznať úrok z úroku. Úrok z omeškania je možné priznať len z istiny a výšku istiny taktiež spochybnila. Žalobca vo vyjadrení k odporu označil argumentáciu žalovanej za „ nepochopiteľnú hatlaninu“, z ktorej pochopil len to, že žalobca má nárok len na úrok z omeškania z istiny a nie aj z odplaty za poskytnutie pôžičky. Mal za to, že žalovaná zvyšnú časť nároku nenamietala a jej odpor považoval za faktické uznanie dlhu. Poukázal na to, že v danom prípade bola odplata za pôžičku vyjadrená v zmluvách fixnou sumou a preto ju v žiadnom prípade nemožno považovať za akúkoľvek formu úroku. Žalovaná si bola vedomá toho, že pokiaľ neuhradí zmluvné záväzky v plnom a dojednanom rozsahu, bude z nich žalobca vymáhať aj úrok z omeškania. Žalobca žiadal rozhodnúť vo veci zmysle podanej žaloby.
3. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
4. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
5. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
6. Podľa § 52 ods.1 -4 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.5.2014) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.5.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 53 ods.4 písm.k/ Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.5.2014) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
9. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.5.2014) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.5.2014) neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
11. Podľa § 1 ods.3 písm. f, l/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 31.5.2014) spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. Podľa § 2 písm.a/,b/,c/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 31.5.2014) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
13.Podľa § 24 ods.1 o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom do 31.5.2014) na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
14.Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15.Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov ( účinného od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16.Súd na základe vykonaného dokazovania, v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti neuhradenej požičanej istiny, ktorú tvorí súčet oboch pôžičiek vo výške 300€. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o bezúročných pôžičkách, na základe ktorých žalobca postupne poskytol žalovanej peňažné prostriedky na jej účet 200€ ( dňa 20.11.2013) a 100€ ( dňa 22.11.2013) a žalovaná nepoprela, že by tieto finančné prostriedky neprevzala. Súd mal preukázané, že žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti vrátiť obe pôžičky v zmluvne dojednanej lehote splatnosti. Uzatvorený zmluvný vzťah medzi stranami súd posudzoval podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke a naplnenie jej podstatných náležitostí ; reálne poskytnutie druhovo určenej veci( peňazí) žalovanej ako dlžníčke, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť veci rovnakého druhu. Žalovaná v lehote splatnosti u Zmluvy I ( u pôžičky z 19.11.2013 na sumu 200€) do dňa 20.12.2013 a u Zmluvy II ( u pôžičky z 22.11.2013 na sumu 100€) do dňa 23.12.2013 pôžičku žalovanému nevrátila, čím vzniklo žalobcovi právo podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka požadovať popri plnení z istiny 300€ aj úroky z omeškania v zákonnej výške, stanovené nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Výška sadzby ECB k prvému dňu omeškania s plnením dlhu ( ku 21.12.2013 u Zmluvy I a ku 24.12.2013 u Zmluvy II ), teda odo dňa nasledujúceho po zmluvnej splatnosti dlhu bola 0,25% + 5 percentuálnych bodov predstavuje zákonnú sadzbu 5,25% ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nevrátila istinu v lehote jej splatnosti súd ju zaviazal túto žalobcovi zaplatiť, vrátane úrokov z omeškania, ktoré žalobca požadoval od 1.3.2014, hoci žalovaná bola v omeškaní už skôr. Súd priznal nárok na úrok z omeškania uplatnený v žalobe.
17.Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o zmluvne dojednanú odplatu, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter vyplýva z jej obsahu, teda sú zmluvne dojednané úroky. V prejednávanej veci žalobca poskytol žalovanej obe pôžičky bezúročne, čo vyplýva z oboch zmlúv ako aj z obsahu žaloby. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi ( žalobcovi) odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, takéto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak je pôžička poskytnutá ako bezúročná, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny ( požičanej peňažnej sumy) je obchádzaním zákona. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, pretože je neplatný od začiatku. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa neplatnosť úkonu vzťahuje len na jeho časť a to bod 2 zmluvy o pôžičkách, pretože z obsahu zmluvy vyplýva, že túto neplatnú časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a toto dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní, obsiahnutých v bode 1 zmlúv o pôžičke. Je vylúčené posudzovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, pretože jej pojmovým znakom ( § 497 Obchodného zákonníka ) je povinnosť dlžníka platiť za úver úroky a podľa tvrdenia žalobcu zmluvne dojednanú odplatu nemožno považovať za úrok.
18.Zmluvný vzťah medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na charakter zmluvy súdu prináleží kontrola neprijateľných zmluvných podmienok. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15% z dlžnej sumy ( článok 6 bod 6.2. zmluvných podmienok), ktorú môže žalobca požadovať v prípade omeškania dlžníka po uplynutí 7 dní od splatnosti pôžičky. Súd mal preukázanú písomnú formu dojednania zmluvnej pokuty, ktorá je podmienkou jej platnosti podľa ust. § 40 ods.4 a § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola uzavretá elektronicky na diaľku (prostredníctvom internetu, ktorý je prostriedkom diaľkovej komunikácie), pretože táto forma umožňuje zachytiť obsah právneho úkonu, ako aj identifikáciu osoby, ktorá taký úkon učinila. V danom prípade ide o nárok, ktorý vzniká za neprimerane krátku dobu omeškania a pokuta je neprimeranou sankciou s
prihliadnutím na jej výšku, ktorá tvorí 15% z dlžnej sumy ( 15% z 300€ ) čo v danom prípade predstavuje 56,40€ a spolu s úrokom z omeškania tvorí neprimerané sankčné zaťaženie dlžníka podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Toto zmluvné dojednanie obdobného obsahu už bolo označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a plnenie z neho nebolo priznané rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/39/2011 zo dňa 20.9.2011 ako aj rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 5C/204/2013 zo dňa 2.12.2013. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
19.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca si uplatnil spolu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 492,36€ a súd mu priznal ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu s úrokmi z omeškania vo výške 347,85€, čiže v 71% mal žalobca úspech a v 29% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 42% ( 71-29).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.