Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-63-2016.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. P., M.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: A. P., M.. XXXX, W. L., Q. XXX/XX, dieťa rodičov: matka
- A. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. L., Q. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Pollákom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328 a otec - Q.. J. B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Fardous Partners, s. r. o., Šaľa, Hlavná 6, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:
„Maloletá Q. P., M.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať a spravovať majetok dieťaťa bude matka v bežných veciach. Otec sa zaväzuje platiť na mal. Q. výživné sumou 140 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.10.2016. Rodičia nežiadajú upraviť styk otca s mal. Q..“
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 04.10.2016 do 13.03.2017 vznikol otcovi v sume 666,13 eur. Otec je povinný dlh na výživnom zaplatiť v celosti, k rukám matky, v lehote do 31.03.2017.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 04.10.2016 sa matka maloletého dieťaťa (navrhovateľka) domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 180 eur mesačne a k tvorbe úspor pre maloletú od 03.10.2013. Návrh odôvodnila tým, že nežijú v spoločnej domácnosti a otec na dieťa ničím neprispieva, nezaujíma sa oň. Sama má príjem len z rodičovského príspevku, je na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom, narodeným v r. 2016 z manželstva matky. (2) K návrhu sa vyjadril otec písomným podaním z 14.12.2016 maloletej tak, že súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matke, návrh matky na výšku výživného posúdil ako neprimeraný s poukazom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, vo svojom podaní vlastný návrh výšky výživného neuviedol.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, spisom tunajšieho súdu k rozvodu manželstva matky a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vypovedala, že má príjem len z rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti (2x 23,52 eur), má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej T., M.. XXXX. S oboma deťmi býva u rodičov, v januári tohto roka bolo jej manželstvo rozvedené, otec mal. T. bol zaviazaný k plateniu výživného 125 eur mesačne. Matka vlastní stavebný pozemok darovaný jej jej rodičmi v hodnote asi 10.000 eur. S maloletou
navštevuje logopéda pre rečovú chybu a s tým spojené sú aj kontroly na ORL. Výdavky s tým spojené má matka na predpísané lieky. Dieťa zapísala do zápasníckeho klubu v susednej obci, výdavky s tým spojené má na poplatku a cestovnom asi 26 eur mesačne. Maloletá T. je zdravá, zvýšené výdavky na ňu matka neuviedla. Na bývanie svojim rodičom prispieva 150 eur mesačne. K vozidlám evidovaným na meno matky matka uviedla, že ich medzičasom všetky tri predala, kúpnu cenu nevedela uviesť.
(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že podniká svojimi obchodnými spoločnosťami, vykonáva stavebné práce, jeho príjem závisí od toho, v akom rozsahu a pre koho pracuje, pohybuje sa od 500 do 600 eur mesačne. Zamestnancov v obchodných spoločnostiach nemá, činnosť vykonáva cez subdodávateľov. Býva v prenájme, v byte, ktorý daroval svojmu otcovi ako kompenzáciu za poskytnuté peniaze na dražbu bytu. Je nemajetný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Má v prenájme mestský pozemok, plánuje na ňom obchodné aktivity. Vlastní vozidlo zn. Mercedes C, rok výroby 2010, spláca ho na leasing po 150 eur mesačne.
(6) Na pojednávaní rodičia uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Kolízna opatrovníčka súhlasila s dohodou.
(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda
pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(14) V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd schválil dohodu v tejto časti, ktorou rodičia zverili maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.
(15) Vyživovaciu povinnosť otca v rodičmi dohodnutom rozsahu súd posúdil s prihliadnutím vek dieťaťa, jeho (základné) odôvodnené potreby, ako aj súčasné možnosti otca. Určená čiastka spolu s prídavkom na dieťa postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou oň, v tomto smere je dohoda prihliada na záujmy a potreby dieťaťa, aj v tejto časti preto súd dohodu schválil.
(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom na výživnom vznikol dlh na výživnom, mimo vykonateľnej čiastky určenej (vykonateľným) nariadeným neodkladným opatrením. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom takto na výživnom vznikol dlh za 4 mesiace x 140 eur + 28 dní za október 2016 - 140/31 x 28 + 13 dní za mesiac marec 2017 - 140/31 x 13 (mínus 50 eur mesačne za obdobie od 27.01.2017 do 13.03.2017), ktorý dlh je povinný uhradiť v celosti.
(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(18) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(19) Matka navrhla o trovách konania rozhodnúť a priznať jej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že otec maloletého päť rokov na dieťa výživné neplatí, nijakým spôsobom sa nepodieľal na starostlivosti o dieťa a návrh bol podaný dôvodne. Poukázala na to, že rodina otca nebola odkázaná na to, aby im otec maloletej daroval byt.
(20) Matka maloletého navrhla určenie výživného spätne za obdobie od 03.10.2013, a k tomu poukazovala na to, že otec dieťaťa doposiaľ výživné neplatil. Ako dôvod, pre ktorý nepodala návrh na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému skôr, uviedla, že otec dieťaťa jej sľuboval, že si vyživovaciu povinnosť plniť bude, že poskytne jednorazové plnenie väčšej hodnoty, ktorým vyrovná aj zaostalé výživné a matka týmto sľubom verila.
(21) K uvedenému súd udáva, že v danom prípade neboli preukázané zákonom žiadané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť výživné priznané spätne, nakoľko matke nebránila žiadna okolnosť (napr. že by nevedela, kde otec dieťaťa býva, alebo by jej to nedovoľoval dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, atď.), aby (napriek sľubom otca) návrh podala súdu skôr. Skutočnosť, že otec výživné doposiaľ neplatil, nie ani (spravodlivou) okolnosťou, pre ktorú by matke mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)