Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/4/2017

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX H., proti žalovanému: SIMPLEX Business, s.r.o., Janka Kráľa 104, 949 01 Nitra, IČO: 46869565, o zdržanie sa výkonu záložného práva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam

- nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., obec H., okres H. zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra H.Š. - pozemok registra KN C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 380 m2 a stavby - súpisné č. XXX - rodinný dom - stojaci na parcele KNC č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

II. O trovách o nariadenie neodkladného opatrenia b u d e r o z h o d n u t é v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.20017 sa žalobca domáhal na žalovanom vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec H., okres Prešov zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra H. - pozemok registra KN C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 380 m2 a stavby - súpisné č. XXX - rodinný dom - na parcele KN C č. XXXX, vklad povolený správou katastra H. pod R. XXXX/XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadal vo veci samej, aby súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou tých istých nehnuteľností, ako je uvedené vyššie.

2. Žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa 14.5.2012 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 78.000 eur. Na zabezpečenie zmluvy o splátkovom úvere bola dňa 15.5.2012 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

3. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Solivar, obec Prešov, okres Prešov, zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Prešov - pozemok registra KN C - parcelné č. 1361 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, parcelné č. XXXX - záhrady o výmere 380 m2 a stavby - súpisné č. XXX - rodinný dom stojaci na parcele KN C č. XXXX. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam obsahuje článok IV. Výkon záložného práva v znení : „ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach“. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

teda neobsahuje možnosti výkonu záložného práva. Poukázal na to, že má vážne pochybnosti a inkorporačnej doložke, podľa ktorej by mali byť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky.

4. Inkorporačnú doložku považuje za prekvapivú položku a neprimeranú zmluvnú podmienku. Považuje za neplatné dojednanie výkonu záložného práva len v netransparentných všeobecných zmluvných podmienkach, naviac, ak nedošlo k podpisu týchto všeobecných obchodných podmienok zo strany dlžníka.

5. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry slovenských súdov (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.2.2015 sp. zn. 6Co/396/2014), sa na ustanovenia upravené v zmluvných podmienkach, vo všeobecných zmluvných, či obchodných podmienkach, má prihliadať iba za podmienky, že sú podpísané, inak nenapĺňajú podmienky predpísanej písomnej formy. Súdy toto stanovisko vysvetľujú tým, že tieto zmluvné podmienky sa často krát iba formálne prikladajú k zmluve bez toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil a tým zneužívajú spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu.

6. Poukázal na to, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. mu listom zo dňa 7.11.2016 oznámila postúpenie pohľadávky na žalovaného. Predmetný úver si bral s tým, že si chcel zabezpečiť vlastné bývanie, pravidelne bol splácaný, kým nenastali finančné problémy, keďže nastal problém so splácaním úveru, kontaktoval banku a informoval ju o skutočnosti, že nemôže splácať tento úver v takých splátkach, ako doposiaľ, avšak s bankou bolo ťažké sa dohodnúť. K tejto situácii, ktorá vznikla neuhradením niekoľkých splátok, nedošlo jeho ľahostajnosťou, ale z dôvodu nepredvídaných okolností.

7. V predmetnom rodinnom dome, ktorý mal byť predmetom výkonu záložného práva, býva pôvodná vlastníčka s dvoma plnoletými deťmi a jej matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Momentálne je predmetná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom výkonu záložného práva, ich jediným obydlím. Listom zo dňa 12.1.2017 ho vyzvala 1. Konsolidačná spoločnosť s r.o. na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania je ohodnotenia.

8. Poukázal na to, že je znepokojený, že sa výkon záložného práva sa má konať bez súdu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok, ako napríklad spracovateľský poplatok vo výške 799 eur, teda plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

9. Poukázal na to, že protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Taktiež nie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Existuje výhodnejšie riešenie, ktoré je v súlade s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Poukázal na to, že reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami s pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ.

10. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu . Podľa viacerých prípadoch zistených právnickými osobami zameranými na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov možno konštatovať, že úver je sofistikovaný mechanizmom, v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich nehnuteľností vrátane obydlia za zjavne neprimeraných podmienok.

11. Slovenský právny poriadok na rozdiel od vyspelejších demokracií dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Poukázal na to, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý je vo svojej podstate závažným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva v funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 8. 3. 2005 sp.zn. Pl ÚS 47 /04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách, a to z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,

aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcich záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.

12. V ďalšom poukázal na to, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkon záložného práva - dražba, nad akúkoľvek pochybnosť v inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio; o to nebezpečnejšie sú výkony záložného práva priamym predajom. Uviedol, že nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Je diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu v nielenže nezabezpečuje garanciou a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak, vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu v ich aplikácie a napĺňania majú len iluzórnu povahu.

13. Uviedol, že všetky uvádzané atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva, neprípustne prekračujú hranice súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú aj ústavnú ústavne únosnú mieru výkonu súkromného práva. Poukázal na to, že veriteľ má možnosti využiť iný spôsob výkonu záložného práva, ako podľa tretej časti O.s.p. a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonajú podnikatelia. On však príde o nehnuteľnosť, ktorá má preňho dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. V predmetnej veci nepozná výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku pohľadávky a v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky ako napríklad jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 999 eura; poplatok za správu úveru; poplatky za upomienky, čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy.

14. Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote (30 dní; § 151 m ods. 1 Občianskeho zákonníka) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu pohľadávky neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

15. Ak súdny dvor v rozsudku C - 618/10 Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom Európskej únie pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia veci súdom. Poukázal na začatie konania Európskej komisie proti Slovenskej republike - Infrigement č. 2012/4165. Poukázal na to, že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú skutočnosť potvrdzuje rozsudok súdneho dvora Európskej únie z 30.5.2013 vo veci C - 488/11. Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Podľa smernice európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že úverové zmluvy, by nemali byť z oblasti pôsobnosti tejto smernice vylúčenia len preto, že ich účelom je obnova alebo zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti.

16. Výkon záložného práva bolo už avizovaný a veriteľovi nič nebráni, aby k nemu pristúpil. Vznikol by však stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb, najmä vydražiteľa. Pritom môže ísť o neplatnú dražbu. Aby sa predišlo možným závažným následkom, je dôležité dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Veriteľovi to nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorými je O.s.p. a následne exekučný poriadok v zmysle § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ by teda predbežným opatrením nebol nijako ukrátený, len by sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného práva. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva nemá žiadne námietky, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy a ochrany spotrebiteľa.

17. V prejudiciálnom konaní vo veci Macinský c/a Getfin s.r.o. C - 482/12, generálny advokát je toho názoru, že by právna úprava § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla obstáť, pretože spotrebitelia majú možnosť uplatniť neprimeranosť zmluvného vzťahu na súde. Za takýchto okolností je dôvodná žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva iným spôsobom ako súdnou cestou. Súdnou cestou je možné výkonom záložného práva uspokojiť všetkých, dobrovoľnou dražbou len dôjde k výkonu záložného práva výlučne v prospech podnikateľa. Je evidentné, že tí sledujú jednoznačne len predaj zálohu.

18. Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, je zjavné, že v priebehu konania o mimosúdnom výkone záložného práva, môže príslušný vnútroštátny súd prijať všetky predbežného opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.

19. Čo sa týka primeranej povahy sankcie, Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny . Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

20. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinou spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie k protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď prijatie takýchto opatrení je potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13. Strata obydlia je najextrémnejšia formou zásahu do práva a rešpektovania obydlia. Je nesporné, že predmetná nehnuteľnosť je určená na bývanie pôvodnej vlastníčky, ktorá tam žije s dvoma plnoletými deťmi a svojou matkou, nemajú inú možnosť ako si zabezpečiť obydlie. Má za to, že v danom prípade nie je nevyhnutné, aby bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej dražby. Žalovaný má aj iné spôsoby ako sa domáhať zaplatenia dlhu, ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou, ako v prípade ochrany obydlia Stanková c/a Slovenská republika. Tomuto výkonu záložného práva zodpovedá len výrok zdržovací.

21. Ďalej dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 23/14 - zo dňa 24.9.2014. Podľa názoru Ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene), nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potencionálnou kolíziou ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec.

22. V ďalšom poukázal žalobca na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 13/00.

23. Žalobca súdu predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14.5.2012, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 15.5.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 7.11.2016, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.2.2017, výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti sa účelom vykonania ich ohodnotenia.

24. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

28. V zmysle citovaných zákonných ustanovení CSP, sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

29. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

31. Oboznámením so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania.

32. Súd vychádzal z toho, že žalobca predbežne osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keďže žalovaný mu oznámil začatie výkonu záložného práva.

33. Súd má zato, že je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo prípadnej hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobcu.

34. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov konania v prípadoch, kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie, osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcej nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovania výkonu rozhodnutia.

35. Podľa názoru súdu, vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, sa výber procesného prostriedku žalobcu, čiže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, javí pre súd ako pochopiteľný a v danej situácii ako jediný účinný prostriedok jeho ochrany.

36. Súd má taktiež za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu.

37. Výkon záložného práva dražbou nehnuteľností, v ktorých majú osoby uvádzané žalobcom zabezpečené bývanie, predstavuje podľa názoru súdu podstatný zásah do rodinného života, ktorý už nie je možné zvrátiť, preto súd dočasnú úpravu pomerov strán sporu považoval za dôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).