Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-507-2012.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/507/2012
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Humenné, so sídlom Námestie slobody 58, 066 57 Humenné, IČO : 30807484 proti povinnému J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy 1573,82 eur a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Oprávnený na základe rozhodnutí vydaných oprávneným podal súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi dňa 14.12.2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy 1.573,82 eur. Okresný súd Humenné poverením č. 5702 063871 zo dňa 03.01.2013 poveril vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca. Exekučné konanie začalo dňa 14.12.2012 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Podaním doručeným súdu dňa 07.10.2015 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že na základe vykonaných úkonov za účelom skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal súdom poverený exekútor zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle ust. § 34 Exekučného poriadku, a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie. V dôsledku vedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. V tomto podaní si súdny exekútor zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré vyčíslil na sumu 76,70 eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2016 oprávnený predložil na výzvu súdu vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko povinný je fyzickou osobou, ktorá ešte môže nadobudnúť majetok (napr. dedením, prípadne poberať dávku), alebo sa môže zamestnať. Vzhľadom na uvedené oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a navrhuje, aby súd návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie proti povinnému nevyhovel.
4. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa ust. §64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí to kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takého očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
6. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či súd splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
7. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citované ust. § 58 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinného (v tomto prípade oprávneného)´na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na ,,zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. 436/2011).
8. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
9. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť och vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu súd potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
10. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Po preskúmaní podania súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu Ex 3978/12 súd zistil, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný a teda neexistuje žiaden jeho majetok postihnuteľný exekúciou. Súdnym exekútorom bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd na základe uvedeného exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete, tohto uznesenia.
18. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).