Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_17Cb-185-2014.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/185/2014
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: BKSV, s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 3/1697, Martin 036 01, IČO: 36 410 713, právne zastúpený JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, proti žalovanému v rade 1): ArcPro SK, s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 3, Martin 036 57, IČO: 44 615 515, právne zastúpený JUDr. Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so sídlom Severná 14, 036 01 Martin a žalovanému v rade 2): IVAN metal, s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 3/1697, Martin 036 01, IČO: 44 702 531, právne zastúpený JUDr. Adrianou Šimekovou, advokátkou so sídlom Kratinova 40, 036 08 Martin v konaní o zaplatenie 6.600,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1) je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 3.900,- € od 7.5.2013 - 1.6.2013, čo predstavuje sumu 14.30 €, od 2.6.2013 - 1.7.2013 zo sumy 4.050,- € čo predstavuje sumu 17,14 €, od 2.7.2013 - 1.8.2013 zo sumy 4.200,- € čo je 18,37 €; úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 4.300,- € od 1.9.2013 - 1.10.2013 čo predstavuje sumu 18,80 €, od 2.10.2013
- 1.11.2013 zo sumy 4.400,- € čo predstavuje sumu 19,24 €, od 2.11.2013 - 1.12.2013 zo sumy 4.500,- € čo predstavuje sumu 19,04 €, od 2.12.2013 - 1.1.2014 zo sumy 4.600,- € čo predstavuje sumu 20,12 €, od 2.1.2014 - 1.2.2014 zo sumy 4.700,- € čo predstavuje sumu 20,55 €, od 2.2.2014 - 1.3.2014 zo sumy 4.800,- € čo predstavuje sumu 18,96 € , od 2.3.2014 - 1.4.2014 zo sumy 4.900,- čo predstavuje sumu 21,43 €, od 2.4.2014 - 1.5.2014 zo sumy 5.000,- čo predstavuje sumu 21,16 €, od 2.5.2014 - 1.6.2014 zo sumy 5.100,- € čo predstavuje sumu 22,30 €, od 2.6.2014 - 1.7.2014 zo sumy 5.200,- € čo predstavuje sumu 22,01 €, od 2.7.2014 - 1.8.2014 zo sumy 5.300,- € čo predstavuje sumu 23,18 €, od 2.8. - 1.9.2014 zo sumy 5.400,- € čo predstavuje sumu 23,61 €, od 2.9.2014 - 1.10.2014 zo sumy 5.500,- € čo predstavuje sumu 23,28 €, od 2.10.2014 - 1.11.2014 zo sumy 5.600,- € čo predstavuje sumu 24,49 €, od 2.11.2014 - 1 .12.2014 zo sumy 5.700,- € čo predstavuje sumu 24,12 € a od 2.12.2014 do zaplatenia zo sumy 5.800,- €.
II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu voči žalovanému v rade 1) zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému v rade 1) právo na 83 % - nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2014 domáhal voči žalovanému v rade 1) zaplatenia sumy 5.800,- € s príslušenstvom a voči žalovanému v rade 2) zaplatenia sumy 800,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2011 nadobudol vlastnícke právo k mostovým žeriavom a to elektrický mostový žeriav VUDUT 5 ton (ovládanie zo zeme ), VUDUT 8 ton, elektrický mostový žeriav 5 ton x 10,5 m, elektrický mostový žeriav 1,1 t (ovládanie zo zeme). Uvedené žeriavy žalobca nadobudol od G. W.. G. Y., ktorá ich nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2004 od predávajúceho DAMT a MDT , s.r.o. Čadca. Elektrický mostový žeriav VUDUT 5 ton
a elektrický mostový žeriav VUDUT 8 ton sa nachádzajú v budove Zámočnícka dielňa, postavenej na parcele č. KN-C3561/6, ktorej vlastníkom je žalovaný v rade 1), ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.2013.
2. Mostový žeriav 5 ton x 10,5 m sa nachádza v budove - Sklad, postavenej na parcele č. KN- C3561/ 5, ktorej vlastníkom je žalovaný v rade 2), ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2013. V čase nadobudnutia predmetných žeriavov žalobcov boli vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ZTS real a.s.
3. Predmetné mostové žeriavy sa nachádzali vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach, avšak neboli súčasťou týchto nehnuteľností.
4. Od času uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a W.. G. Y. je žalobcovi zo strany žalovaných v rade 1) a 2) bránené vo výkone vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2), ten mostový žeriav 5 ton x 10,5 m, ktorý sa nachádza v jeho nehnuteľnosti pravdepodobne podľa žalobcu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 9.8.2013 od žalovaného v rade 1). V žalobe žalobca tvrdí, že je vlastníkom predmetných žeriavov a žalovaný v rade 1) a 2) užívajú vec, ktorá im nepatrí a preto sa voči nim žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vyčíslil ako primeranú cenu nájmu elektrických mostových žeriavov vo výške 50,- € / mesačne na jeden žeriav, potom je teda žalobca oprávnený požadovať od žalovaného v rade 1) sumu 4.200,- €, ktorá zodpovedá sume 28 mesiacov x 50,- € x 3 ks žeriavov ( od marca 2011 do júla 2013 ) a sumu 1.600,- €, ktorá zodpovedá 16 mesiacov x 50,- € x 2 ks žeriavov ( od augusta 2013 do novembra 2014 ), teda spolu 5.800,- € a od žalovaného v rade 2) sumu 800,- €, ktorá zodpovedá sume 16 mesiacov x 50,- € x 1 žeriav ( od augusta 2013 do novembra 2014 ).
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, W.. G. Y., R. X., W.. G. Y., X. O., J. C., prečítal listinné dôkazy a následne dňa 15.2.2016 vo veci rozhodol Rozsudkom č.k. 17Cb/185/2014-439 tak, že:
6. Žalovaný v rade 1) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.800,- €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 5.800,- € od 7.5.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalovaný v rade 1) je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v časti súdneho poplatku za návrh v sume 348,- € a trovách právneho zastúpenia vo výške 4.868,74 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
8. Žalovaný v rade 1) je povinný nahradiť trovy štátu spočívajúce vo vyplatenom svedočnom v sume 51,78 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet SK81 8180 0000 0070 0014 6407, v.s. 5520220916, k.s. 0558, š.s. 5714214900.
9. Voči žalovanému v rade 2) sa žaloba zamieta.
10. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v rade 2) trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 573,26 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2).
11. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 1/ rade, a to vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 5.800 Eur od 07.05.2013 do zaplatenia v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého je žalovaný v 1/ rade povinný zaplatiť žalobcovi za trovy právneho zastúpenia 4.868.74 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že v týchto napadnutých výrokových častiach rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný v 1/ rade vyslovil názor, že úroky z omeškania neboli žalobcom správne špecifikované (uplatnené), a následne ani neboli správne priznané okresným súdom. Úroky z omeškania sú priznané už od 07.05.2013, avšak nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade vznikol čiastočne pred dňom 07.05.2013, ale uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia vznikol aj po 07.05.2013, pretože žalobca sa voči žalovanému v 1/ rade domáha vydania bezdôvodného obohatenia aj za mesiace od júna 2013 do novembra 2014. Preto nie je správne, aby
žalovaný v 1/ rade platil úroky z omeškania za vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo napríklad v septembri 2014, a to už odo dňa 07.05.2013. Úroky z omeškania za vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v septembri 2014, nebolo možné zákonne žiadať od 07.05.2013. Žalobca v žiadnom prípade nemôže mať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému ešte dňa 07.05.2013 nedošlo.
12. Žalovaný v rade 1) nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov právneho zastúpenia.
13. K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 11.04.2016. Žalobca mal za to, že žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 22.04.2013 bol informovaný, že užíva elektrické mostové žeriavy, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu, neoprávnene. Tento list žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 06.05.2013. Podľa názoru žalobcu išlo o kvalifikovanú výzvu k plneniu, a preto bolo potrebné prihliadať na list žalobcu zo dňa 22.04.2013. Podľa názoru žalobcu sú úroky z omeškania priznané rozhodnutím okresného súdu správne. Deň 07.05.2013 ako deň nasledujúci po tom, ako žalovaný v 1/ rade prevzal tento list, je dňom, od kedy je žalovaný v 1/ rade v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a teda žalobcovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Rovnako sa v tento deň, a to dňa 07.05.2013 uskutočnilo rokovanie žalobcu so žalovaným v 1/ rade, čo aj sám žalovaný v 1/ rade potvrdil na str. 8 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.05.2015, a preto bolo preukázané, že týmto dňom nielen, že bol vyzvaný písomne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj ústne v rámci rokovania. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo nemôže žiadať úroky z omeškania od 07.05.2013 za vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v septembri 2014. V danom prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia 28.02.2011, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu a od tohto okamihu sa žalovaný v 1/ rade bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu.
14. Proti výroku rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie aj žalobca, do výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanému v rade 2) zamietnutá.
15. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd o odvolaniach žalobcu a žalovaného 1) rozhodol tak, že:
16. Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/185/2014-439 zo dňa 15.2.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 5.800 Eur od 7.5.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého žalovaný v 1/ rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v časti súdneho poplatku za návrh v sume 348 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 4.868,74 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu, v tejto časti z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/185/2014-439 zo dňa 15.2.2016 v napadnutom výroku, ktorým žaloba voči žalovanému v 2/ rade bola zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania pred okresným súdom, podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2/ rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 573,26 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade p o t v r d z u j e .
18. Žalovaný v 2/ rade m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
19. Krajský súd k svojmu rozhodnutiu v odôvodnení okrem iného uviedol, že ak žalobca vymedzil nárok bezdôvodného obohatenia, spočívajúci v mesačnom „nájomnom“ za vymedzené obdobie, tak pri priznanom úroku z omeškania musí súd uviesť v nevyhnutnom rozsahu dostatočné závery a odôvodnenie k tomu, kedy pri takomto druhu bezdôvodného obohatenia ako peňažnej pohľadávky dochádza k omeškaniu žalovaného v 1/ rade. Úrok z omeškania bol priznaný od 07.05.2013, pričom výška bezdôvodného obohatenia ako peňažnej pohľadávky je vymedzená obdobím až do novembra 2014. Okresný súd preto po vrátení veci v dostatočnom rozsahu zdôvodní svoje rozhodnutie vo väzbe k druhu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v peňažnej pohľadávke, ktorá je vykvalifikovaná ako mesačné „nájomné“ za obdobie od marca 2011 do júla 2013 a od augusta 2013 do novembra 2014.
20. Rozsudok Okresného súdu na základe podaného odvolania žalovaným v rade 1) bol zrušený aj vo výroku o trovách konania pred Okresným súdom. Keďže podľa Krajského súdu v tejto výrokovej časti v spojení s odôvodnením viažucim sa k nej je rozhodnutie Okresného súdu nepreskúmateľné.
21. Po zrušení a vrátení veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie I. stupňový súd nariadil pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že rešpektuje názor Krajského súdu a pokiaľ ide o trovy konania trvá na nich v celom rozsahu.
22. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 1. uviedla, že sa stotožňuje s názorom Krajského súdu, uviedla, že zastáva názor, že pohľadávka žalobcu tak, ako ju uplatnil v súdnom konaní je pohľadávkou, ktorá predstavuje tzv. mesačné, pravidelné bezdôvodné obohatenie a z toho dôvodu je potrebné vyšpecifikovať aj úroky z omeškania tak, aby boli uplatnené v súlade s platnými právnymi predpismi.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho pol roka.
32. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania sadzbe určenej podľa ods. 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
33. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
34. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov pol ročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
35. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd pri tom vychádzal zo záverov Krajského súdu vyjadrených v rozhodnutí 13Cob/180/2016, kde Krajský súd mal za to, že vzhľadom k uplatneniu bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v žalobcom vyjadrenom mesačnom nájomnom je dôležité poukázať na časový údaj bezdôvodného obohatenia a to za obdobie od marca 2011 do júla 2013 a od augusta 2013 do novembra 2014, v ktorom období dochádzalo bez právneho dôvodu, resp. k neoprávnenému užívaniu elektrických mostových žeriavov žalovaným v rade 1) na úkor žalobcu ako vlastníka. Krajský súd uviedol, že bude úlohou Okresného súdu vyjadriť sa ako nastáva omeškanie žalovaného v rade 1) pri takomto vyjadrenom mesačnom vznikaní bezdôvodného obohatenia ako peňažnej pohľadávky voči žalovanému v rade 1). Krajský súd ďalej uviedol, že ak žalobca vymedzil nárok bezdôvodného obohatenia spočívajúci v mesačnom nájomnom sa vymedzené obdobie, tak pri priznaní úrokov z omeškania je potrebné, aby súd uviedol kedy pri takomto druhu bezdôvodného obohatenia ako peňažnej pohľadávky dochádza k omeškaniu žalovaného v rade 1).
36. Vychádzajúc teda z týchto konštatovaných záverov, keď bezdôvodné obohatenie bolo vymedzené ako mesačné nájomné za jednotlivé mesiace potom okresný súd ustálil, že pri cene nájmu za jeden žeriav 50,- €, čo je žalovaný 1) neoprávnene zadržiaval v období od marca 2011 do júla 2013 3 ks žeriavov, teda mesačné nájomné za tieto tri kusy žeriavov by činilo 150,- € a ak od augusta 2013 do novembra 2014 žalovaný v rade 1) zadržiaval už len 2 ks žeriavov tak mesačné nájomné za tieto dva kusy žeriavov by predstavovalo sumu 100,- €. Ak teda prvý krát došlo k neoprávnenému zadržaniu žeriavov v marci 2011, keby to boli 3 ks žeriavov, tak bezdôvodné obohatenie za mesiac marec 2011 predstavovalo pri 3 žeriavoch sumu 150,- € a každý ďalší mesiac sa suma navýšila o ďalších 150,- € do júla 2013 a od augusta 2013 už len o 100,- € každý mesiac až do novembra 2014, pretože žalovaný zadržiaval neoprávnene už len 2 ks žeriavov. Aby súd mohol ustáliť čas omeškania s plnením peňažnej pohľadávky, ak teda bolo bezdôvodné obohatenie charakterizované aké nájomné mesačné a je teda zrejmé, keďže ide o bezdôvodné obohatenie, že doba platenia nájmu nemohla byť medzi stranami dojednaná, tak súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri ostatných nájmoch sa nájomné platí mesačne pozadu, teda prvý krát sa žalovaný v rade 1) dostal do omeškania 1.4.2011 a to s bezdôvodným obohatením charakterizovaný ako nájom za marec 2011 za 3 ks žeriavov pri nájomnom 50,- € za jeden žeriav. Každý nasledujúci mesiac, vždy prvého dňa príslušného mesiaca bol žalovaný v rade 1) v omeškaní so sumou mesačne zvýšenou o 150,- €. To znamená, že každý mesiac sa prvá suma 150,- € „nabalila“ o ďalších 150,- €. Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania až od 7.5.2013, tak v tom čase neoprávnene žalovaný v rade 1) zadržiaval 3 ks žeriavov, pričom 1.5.2013 bolo bezdôvodné obohatenie špecifikované ako nájom za obdobie od 1.4.2011 do 1.5.2013 súhrnne 3.900,- €. Ak teda žalobca žiadal úroky od 7.5.2013, avšak zo sumy 5.800,- € táto suma bola bezdôvodná a prislúchali mu len úroky z omeškania len zo sumy 3.900,- € od 7.5.2013 do 1.6.2013 vo výške žalobcom uplatnenej 5,15 % od 2.6.2013 sa dlžná suma navýšila o ďalších 150,- €, teda na sumu 4.050,- €, teda žalobcovi prislúchali úroky z omeškania od 2.6.2013 do 1.7.2013 zo sumy 4.050,- € vo výške 5,15 % ročne, od 2.7.2013 dlžná suma bola navýšená o 150,- €, teda od 2.7.2013 do 1.8.2013 už dlh predstavoval 4.200,- €, pričom 1.8.2013 bol splatný nájom za júl 2013. Od tohto obdobia už sa suma navyšovala len o 100,- €, lebo od augusta žalovaný v rade 1) neoprávnene zadržiaval len dva kusy žeriavov, pričom keďže nájom je splatný mesiac pozadu, tak sa suma od 1.9.2013 nabalila už len o 100,- € a dlh od 1.9.2013 do 1.10.2013 predstavoval sumu 4.300,- € v sadzbe 5,15 % ročne a každý ďalší mesiac dlžná suma bola navýšená o 100,- €, pričom pri takomto mesačnom navyšovaní o 100,- € od 2.12.2014 dlžná suma dosiahla sumu 5.800,- €, teda sumu, z ktorej úroky žiada žalobca v žalobe. Táto suma síce, keďže žeriavy neboli vrátené , aj ďalej navyšovala ale žalobca z vyššej sumy
úroky nežiada, len zo sumy 5.800,- €, tak od 2.12.2014 do zaplatenia je žalovaný v rade 1) v omeškaní so sumou 5.800,- € v úrokovej sadzbe stanovenej žalobcom 5,15 % ročne.
37. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd priznal právo žalobcovi voči žalovanému 1/ na úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol.
38. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu súd poukazuje na skutočnosť, že dlh titulom bezdôvodného obohatenia špecifikovaného ako mesačné nájomné vznikal jednak za účinnosti § 369 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 a jednak za účinnosti § 369 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013. Zákonná úroková sadzba však v oboch prípadoch bola vyššia než úroková sadzba uplatnená žalobcom vo výške 5,15 % ročne a preto nebol dôvod mu takúto sadzbu úrokov z omeškania nepriznať.
39. Pokiaľ ide o trovy konania z hľadiska možnosti posúdenia úspechu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 255 CSP, súd na tieto účely potom vyčíslil za každý mesiac úroky z omeškania z dlžných súm, pričom z dlžnej sumy 5.800,- € ako sumy definitívnej uplatnenej žalobou od 2.12.2014 súd vyčíslil úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 10.3.2017. Potom súd sčítal jednotlivé vyčíslené úroky za príslušné mesiace a ku dňu vyhlásenia rozsudku 10.3.2017 predstavovali úroky vo vyčíslení sumu 1.051,33 €. Žalobou však žalobca uplatnil úroky z omeškania zo sumy 5.800,- € od 7.5.2013 a do vyhlásenia rozsudku, teda k 10.3.2017 vo vyčíslení tieto úroky predstavovali sumu 1.148,97 €, čo je 100 %. Priznané však boli ku dňu vyhlásenia rozsudku len úroky vo výške 1.051,33 €, čo predstavuje 91,5 %-tný úspech žalobcu a 8,5 % - tný úspech žalovaného v rade 1). Potom čistý úspech žalobcu predstavuje 83 % a teda súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému v rade 1) právo na 83 % - tnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.