Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/154/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému Ing. O. I. pre pokračovací prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/42/2011 zo dňa 21. 9. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 13. marca 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému Ing. O. I., nar. 2. 9. XXXX v Z., trvale bytom S. č. XX, K. K. povinnosť nahradiť poškodenej strane spoločnosti ARKONA PLUS, s.r.o., Pri Hati č. 1, Košice, IČO : 31 661 050 škodu vo výške 25. 654,72 eur.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U.. JQ..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 5T/42/2011 zo dňa 21. 9. 2016 uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

1/ ako konateľ spoločnosti WOOD - BAU s.r.o. Košice, v súčasnosti so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č. 6, IČO: 36 568 422, na náklade objednávky č. 004/2007 vystavenej v mesiaci november 2007 pre spoločnosť ARKONA PLUS s.r.o., na zhotovenie 32 vrtov a micropilot priemeru 180 mm, ktoré práce boli spoločnosti WOOD - BAU s.r.o. Košice odovzdané dňa 30.11.2007, vyfakturované faktúrou č. 071159 zo dňa 30.11.2007 s dobou splatnosti 30.12.2007 v celkovej výške 14.157,501 € (426.508,90 Sk), pričom dňa 22.07.2008 spoločnosť WOOD - BAU s.r.o. Košice uhradila spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. sumu vo výške 4.199,32 € (126.509,- Sk) a dňa 02.10.2008 uhradila spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. sumu vo výške 663,87 € (20.000,- Sk) a doposiaľ neuhradila sumu vo výške 9.294,29 € (279.999,90 Sk), pričom v platbe uprednostnila iného veriteľa a to obchodníka s obchodným menom Baran O. a to faktúru č. 20081 dňa 14.01.2008 v hodnote 6.638,78 € (200.000,- Sk), faktúru č. 20084 dňa 11.03.2008 v hodnote 1,659,69 € (50.000,- Sk), faktúru č. 20086 dňa 17.04.2008 v hodnote 3.319,39 (100.000,- Sk), čím takto poškodenej spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. so sídlom Pri hati č. 1, Košice, spôsobila škodu vo výške 9.294,29 € (279.999,90 Sk),

2/ ako konateľ spoločnosti WOOD - BAU s.r.o. Košice, v súčasnosti so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta č. 6, IČO: 36 568 422, na základe objednávky č. 04/06-2008 vystavenej dňa 25.06.2008 pre spoločnosť ARKONA PLUS s.r.o. na zhotovenie 32 vrtov a micropilot priemeru 180 mm, ktoré práce boli spoločnosti WOOD - BAU s.r.o. Košice odovzdané dňa 04.07.2008, vyfakturované faktúrou č. 080726

zo dňa 07.07.2008 s dobou splatnosti 28.07.2008 v celkovej výške 16.360,426 € (492.874,20 Sk), ktoré doposiaľ neuhradil, pričom v platbe uprednostnil iného veriteľa a to obchodníka s obchodným menom Ing. arch. O. D., s.r.o., a to faktúru č. 52008 dňa 29.07.2008 v hodnote 3.983,27 € (20.000,- Sk), obchodníka s obchodným menom R. S., s.r.o., a to faktúru č. 9090010 dňa 31.07.2008 v hodnote 3.406,54 € (102.625,50 Sk), obchodníka s obchodným menom Autoservis TOMI - W. K. a to faktúru č. 0432008 dňa 06.08.2008 v hodnote 1.184,69 € (35.690,- Sk), obchodníka s obchodným menom LUBSTAV M. J. a to faktúru č. 0722008 dňa 17.08.2008 v hodnote 99,58 € (3.000,- Sk), obchodníka s obchodným senom Intersteel Slovakia, s.r.o., a to faktúru č. 2008015 dňa 22.08.2008 v hodnote 5.987,15 € (481.628,70 Sk), čím takto poškodenej spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. so sídlom Pri hati č. 1, Košice, spôsobil škodu vo výške 16.360,426 € (492.874,20 Sk).

Súd mu za to uložil podľa § 240 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného ARKONA PLUS s.r.o., Pri hati č. 1, Košice, IČO: 31 661 050 s nárokom na náhradu na škody na občianske sporové konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a poškodený.

Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vo veci vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že o neuhradených faktúrach nevedel, nemal žiaden vplyv na možnosť úhrady faktúr, mal síce dispozičné právo k účtu, avšak reálne ho nemohol využiť, nakoľko všetky úhrady robil cez internet-banking svedok Ing. X. F.. Obžalovaný mal na starosti len stavebnú činnosť a preto nebol uzrozumený s tým, že pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené, resp. že nebudú uspokojené pomerným spôsobom. Obžalovaný bol síce de iure konateľom spoločnosti WOOD-BAU s.r.o., teda bol štatutárnym orgánom spoločnosti zapísaný v obchodnom registri, avšak fakticky mal v spoločnosti na starosti len technické a stavebné záležitosti, pričom účtovné ekonomické a fakturačné záležitosti mali na starosti iné osoby. Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru obžalovaného preukázané, že všetky finančné otázky a otázky platenia faktúr riešil pán A. ako majiteľ spoločnosti, resp. pán F. ako účtovník, neskôr prokurista. S poukazom na uvedené nie je dané zavinenie u obžalovaného a to ani vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. Súd prvého stupňa zároveň nesprávne právne posúdil vec, nakoľko ak zákonným znakom skutkovej podstaty je neschopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky, tak práve znaleckým dokazovaním, bolo podľa názoru obhajoby preukázané, že spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. bola schopná plniť svoje splatné záväzky a preto nie je naplnený základný znak skutkovej podstaty tohto trestného činu a teda nemôže ísť o trestný čin. Trestnosť tohto činu vyžaduje, aby dlžník bol insolventný, teda neschopný plniť svoje záväzky. Ak podľa znaleckého posudku Ing. I. spoločnosť WOOD-BAU mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatných faktúr, nemôže byť naplnený tento pojmový znak skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že funkcia konateľa obchodnej spoločnosti WOOD-BAU mu vznikla dňa 30. 1. 2003 a zanikla dňa 2. 9. 2008. Vzhľadom na to, že podľa doplnku znaleckého posudku mohla byť pohľadávka spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. uhradená v celom rozsahu koncom septembra 2008, resp. v novembri 2008 a na to, že obžalovanému zanikla funkcia konateľa dňa 2. 9. 2008 je podľa názoru obhajoby jednoznačne preukázané, že obžalovaný nemohol ovplyvniť zaplatenie pohľadávky a jej zvyšku. Obžalovaný ďalej poukázal nato, že z jeho strany nebola naplnená ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa - zmarenie uspokojenia veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nerozhodoval o úhradách faktúr, o poradí úhrad, ani o finančných a ekonomických záležitostiach spoločnosti. Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj zásadu ultima ratio, to znamená, že trestné právo je až krajným prostriedkom ochrany vzťahov súkromno-právnej povahy.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného sám spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por.

V písomných dôvodoch podaného odvolania poškodená strana uviedla, že súd prvého stupňa nepriznal poškodenému nárok na náhradu škody a odkázal ho na občianske súdne konanie a to aj napriek

tomu, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania žalovaného trestného činu, pričom spôsobenie škody je obligatórnou náležitosťou v naplnení znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Poškodená strana má za to, že výsledky dokazovania vykonaného počas trestného konania postačovali na to, aby súd prvého stupňa o náhrade škody rozhodol. Poškodenému vznikla konaním obžalovaného škoda vo výške 25.654,72 eur. Vzhľadom na to, že škoda je v uvedenom prípade presne vymedzená, určitá, je nesporná, súd na jej základe odsúdil obžalovaného zo skutkov podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák. Poškodený si v rámci adhézneho konania uplatňuje len skutočnú škodu, ktorá mu protiprávnym konaním obžalovaného vznikla a neuplatňuje si žiadne príslušenstvo pohľadávok, na ktoré má zákonný nárok. S poukazom na konkrétnu judikatúru je poškodená strana toho názoru, že súd je povinný, ak sú na to dostatočné podklady zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu spôsobenej škody a neodkazovať poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach. Z uvedených dôvodov má poškodený za to, že splnil všetky predpoklady na to, aby nebol s náhradou škody odkazovaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale aby o škode bolo rozhodnuté. Navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu v uplatnenej výške 25.654,72 eur.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci už krajský súd dvakrát konal a to uznesením sp. zn. 8To/87/2012 zo dňa 14. januára 2013, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 16. 5. 2012 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a následne uznesením sp. zn. 8To/102/2015 zo dňa 16. marca 2016, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 19. 6. 2015 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V uvedených zrušujúcich uzneseniach krajský súd naznačil potrebu ďalšieho dokazovania v predmetnej trestnej veci, resp. doplnenia znaleckého dokazovania z hľadiska zákonných znakov trestného činu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 Tr. zák. a zároveň vyjadril právny názor v predmetnej trestnej veci.

Okresný súd v intenciách predchádzajúcich rozhodnutí krajského súdu vykonal na hlavnom pojednávaní ďalšie dokazovanie, následne vykonané rozsiahle dokazovanie vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak vo vzťahu k výroku o vine a treste ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine a treste stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Ako to už krajský súd uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, trestný čin zvýhodňovanie veriteľa je tzv. úpadkovým deliktom, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky podľa zásad konkurzného a reštruktualizačného konania. Z hľadiska objektívnej stránky tak ide o konanie, kedy páchateľ zmarí čo aj len čiastočne uspokojenie veriteľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Uspokojenie veriteľa je poskytnutie takého plnenia v jeho prospech, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu medzi ním a dlžníkom. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je platobný neschopný alebo nadmieru zadlžený plní jednému veriteľovi spôsobom nezodpovedajúcim v zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Ustanovenie § 240 Tr. zák. predpokladá mnohosť veriteľov, to znamená najmenej dvoch, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické, právnické alebo štát. Páchateľom môže byť iba dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné

záväzky. Splatnosť záväzku sa posudzuje podľa jeho obsahu a podľa príslušných právnych predpisov, ktorými sa spravuje (Občiansky zákonník, ), pričom sa nevyžaduje, aby už bolo začaté konkurzné alebo reštruktualizačné konanie, naopak, trestné budú prípady marenia uspokojenia splatných pohľadávok veriteľovi v čase bezprostredne predchádzajúcom začatiu takéhoto konania, lebo práve v tomto čase hrozia zo strany dlžníka najväčšie úniky.

Základným znakom skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa je teda neschopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky, resp. jeho insolventnosť.

Podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru ekonómia stav finančných prostriedkov spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice bol taký, že faktúru č. 071159 zo dňa 30. 11. 2007, ktorou ARKONA PLUS s.r.o. vyúčtovala cenu za zhotovenie diela sumou 426.508,90 Sk, mohla spoločnosť uhradiť v deň splatnosti, teda 30. 12. 2007 a druhú faktúru č. 080726 zo dňa 7. 7. 2008, ktorou vyúčtovala ARKONA PLUS s.r.o. cenu za vykonané práce sumou 492.874,20 Sk, ktorá bola splatná 28. 7. 2008, mohla spoločnosť uhradiť dva dni po dátume splatnosti, t. j. 30. 7. 2008.

Ako je to z predloženého spisového materiálu zrejmé a ako to vyplýva aj z napadnutého rozsudku, okresný súd po zrušení a vrátení veci v predchádzajúcom konaní v súlade s názorom krajského súdu, vychádzajúc z pojmových znakov posudzovaného trestného činu doplnil znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment a skúmal celkovú finančnú situáciu spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice, za účelom posúdenia postupu podľa princípov konkurzného a reštruktualizačného konania. Na podklade doplneného znaleckého dokazovania okresný súd správne zistil, že spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. mala viac ako jedného veriteľa a zároveň 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok minimálne od roku 2004 a minimálne od 31. 12. 2006 bola aj v predĺžení, t. j. mala viac ako jedného veriteľa a zároveň hodnota jej splatných záväzkov presiahla hodnotu jej majetku, z čoho vyplynul správny a logický záver okresného súdu, že spoločnosť teda mala postupovať tak, že svoje záväzky mala uhrádzať pomerne podľa dátumov splatnosti.

Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. pri pomernom uspokojovaní záväzkov síce mohla splniť svoje záväzky voči poškodenému, avšak v období, kedy obžalovaný už nebol jej konateľom, okresný súd správne uviedol, že WOOD-BAU s.r.o. Košice uprednostnila v platbách iných konkrétne uvedených veriteľov, čo bolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané výpoveďami svedkov, listinami a znaleckým posudkom a to ešte v čase, resp. v období, kedy obžalovaný konateľom bol (konateľom od 30. 1. 2003 do 2. 9. 2008).

Z vykonaného znaleckého dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. mala viacero neuspokojených veriteľov, bola bez finančných prostriedkov, ktorými by vedela uspokojiť splatné záväzky a úhrady faktúr neboli vykonávané pomerne, podľa poradia, ani podľa termínov splatnosti.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu už v predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal krajský súd na skutočnosť, že obžalovaný mal ako konateľ spoločne podpisové právo spolu s prokuristom, mal vedomosť o neuhradených faktúrach a dispozičné právo k účtu spoločnosti. Vedel tak, že svojím konaním, resp. nečinnosťou môže ohroziť právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky ako záujem chránený zákonom a minimálne vo forme nepriameho úmyslu bol uzrozumený s tým, že pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené pomerným spôsobom. Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (§ 133 až 135a) pri výkone svojej funkcie zverené nielen oprávnenia, ale aj povinnosti, medzi ktoré bezpochyby patrí aj povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. teda z objektívneho hľadiska vyžaduje predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, na podklade doplneného znaleckého dokazovania okresný súd správne zistil, že spoločnosť WOOD-BAU s.r.o. mala viac ako jedného veriteľa a zároveň 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok minimálne od roku 2004 a minimálne od 31. 12. 2006 bola aj v predĺžení. Obžalovaný ako konateľ predkladal valnému zhromaždeniu účtovné uzávierky, z ktorých sú tieto informácie zrejmé, zúčastnil sa porád a rokovaní a aj stretnutia poškodenej spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice ohľadom uspokojenia splatných nárokov poškodenej strany. Od momentu úpadku spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. mal obžalovaný ako konateľ postupovať pri

uhrádzaní záväzkov spoločnosti podľa zásad konkurzného a reštruktualizačného konania s cieľom zlepšiť finančnú a ekonomickú situáciu spoločnosti, resp. s odbornou starostlivosťou zohľadňovať všetky dostupné informácie a neuprednostňovať len záujmy niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Neobstojí tak v tomto smere obhajoba obžalovaného, že on ako konateľ zodpovedal len za stavebnú činnosť a finančné a ekonomické záležitosti mali na starosti iné osoby. Preto nemal krajský súd pochybnosť o tom, že obžalovaný vedel, že svojím konaním, resp. nečinnosťou môže ohroziť právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky ako záujem chránený zákonom a vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. bol uzrozumený s tým, že pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené pomerným spôsobom.

Z uvedených dôvodov tak nemal krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním ako konateľ spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zák.

Dôsledne sa okresný súd vysporiadal s osobou obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom a v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. majúcimi význam z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a účelu, vrátane správneho a zákonného vyhodnotenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý aj podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Napadnutým výrokom o náhrade spôsobenej škody okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného ARKONA PLUS s.r.o. s nárokom na náhradu škody na občianske sporové konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poškodená strana si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu majetkovej škody v celkovej výške 25 564,72 eur riadne a včas, do skončenia prípravného konania, avšak súd prvého stupňa takto uplatnený nárok nepriznal aj napriek tomu, že bolo preukázané, že majetková škoda poškodenému v uvedenom rozsahu vznikla a to z dôvodu, že obžalovaný nie je jedinou zodpovednou osobou za vzniknutú škodu a teda by bolo podľa názoru okresného súdu nespravodlivé, aby ju mal obžalovaný sám nahradiť.

Je síce pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplývajú skutočnosti, ktoré naznačujú, že obžalovaný nemusí byť jedinou zodpovednou osobou za vzniknutú škodu, avšak krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na jednu zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 15 Tr. por. tzv. obžalovaciu zásadu, podľa ktorej trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje a v zmysle ktorej nemôže súd žiadnym spôsobom zasahovať do práva prokurátora ako verejného žalobcu, resp. akýmkoľvek spôsobom určovať osoby, na ktoré má podať obžalobu.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nároku na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

zaviedol inštitúty, ktoré umožňujú uspokojenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Tieto inštitúty rozširujú zodpovednosť konateľov nielen vo vzťahu k spoločnosti a k spoločníkom, ale aj vo vzťahu k tretím osobám.

V zmysle citovaného ustanovenia okrem spoločníkov môžu uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia spoločnosti. Zákon tak rozširuje zodpovednosť konateľov v tom smere, že do výšky spôsobenej škody spoločnosti zodpovedajú konatelia celým svojím majetkom aj za záväzky spoločnosti, ktoré nemohli byť uspokojené z jej majetku voči veriteľovi.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorá je upravená v ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, je zodpovednosť konateľa za škodu objektívna a na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik škody na strane spoločnosti, porušenie povinností konateľa a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. V nadväznosti na to citované ustanovenie § 135a Obchodného

zákonníka predstavuje špeciálnu úpravu, z ktorej vyplýva ďalšia podmienka a to nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti.

V predmetnej trestnej veci bolo preukázané, že na strane veriteľa, teda spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. vznikla škoda vo výške 25 654,72 eur, a zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé aj splnenie ďalších podmienok a to porušenie povinností konateľa, teda obžalovaného Ing. Juraja I. a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé a preukázané, že spoločnosť ARKONA PLUS s.r.o. vymáhala v exekučnom konaní od povinného WOOD-BAU s.r.o. Košice sumu 9 294,29 eur s príslušenstvom a sumu 16 360,43 eur s príslušenstvom, avšak z oznámenia Exekútorského úradu JUDr. Ing. K. K. vyplýva nedobytnosť vymáhanej pohľadávky a teda nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti WOOD-BAU s.r.o., ako to predpokladá už citované ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na občianske sporové konanie a sám podľa § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému Ing. O. I. nahradiť poškodenej strane - spoločnosti ARKONA PLUS s.r.o. škodu vo výške 25 654,72 eur.

Pokiaľ ide o argumentáciu obhajoby, že o nároku poškodeného na náhradu škody sa už právoplatne rozhodlo v inom konaní a to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Tos/37/2011 zo dňa 31. 8. 2011 (ktoré však bolo zrušené Nálezom Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2012) a teda obhajoba mala zrejme na mysli následné uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Tos/47/2012 zo dňa 27. 9. 2012, krajský súd uvádza, že predmetný nárok poškodenej strany v aktuálnom konaní nesmeruje voči spoločnosti WOOD-BAU s.r.o. Košice, ale voči konateľovi, t. j. obžalovanému Ing. O. I. s tým, že túto možnosť, podľa názoru krajského súdu, v podstate naznačil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v už uvedenom Náleze IV. ÚS 55/2012. Navyše táto zákonná možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody voči konateľovi vyplýva z už citovaného ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka a to až za predpokladu preukázanej nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti - v danom prípade v exekučnom konaní na základe právoplatných platobných rozkazov Okresného súdu Košice II sp. zn. 32 Rob 258/2008 zo dňa 15. 12. 2008 a sp. zn. 34 Rob 262/2008 zo dňa 18. 12. 2008.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktoré sú zároveň dôvodmi zamietnutia odvolania obžalovaného podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.