Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-129-2016.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, S. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, Q., bydliskom Z., J. XXX/XX a manžela navrhovateľky, J. X., štátneho občana Slovenskej republiky, t.č. v Ú. G. Ú. Ž.Z., F. O. XX, R. G., v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletému D. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky S. X., rod. Č. a manžela navrhovateľky J. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v W. W., vo zväzku 12, ročník XXXX, na strane 154, pod poradovým číslom 4, s a r o z v á d z a.
II. Maloletý D. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého D. majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému D. sumou po 30,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k maloletému D. na čas po rozvode tak, že maloletý D. bude na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný povinnosťou platiť mal. D. výživné sumou 400 eur mesačne. Uviedla, že manželstvo uzatvorili 10.04.2010 po krátkej známosti. Manželstvo bolo pekné, ale manžel si ťažko vedel nájsť prácu a preto mali finančné problémy. Dosť rýchlo prestali žiť intímne a intímne spolu nežijú už takmer 4 roky. Túto vec neriešili. Stále to však bolo horšie a následne už spolu nedokázali žiť. Zostali však priatelia. Navrhovateľka uviedla, že manžel bol trestne stíhaný a teraz je vo výkone trestu odňatia slobody nepodmienečne na dobu 10 rokov. Celá vec trestného stíhania trvala asi 3 roky. Niektoré veci jej manžel nepovedal, zrejme aby ju ušetril problémov. Pracoval niekoľko rokov v Českej republike aj na Slovensku a vždy a pravidelne jej posielal celú svoju výplatu. Keď prišiel na krátky čas domov - 1 alebo 2-krát mesačne tak mu dávala finančné prostriedky. Celú situáciu ich manželstva začali riešiť až v októbri 2016, kedy sa dohodli tak, že manžel zostane v U. a k navrhovateľke sa nasťahoval jej súčasný priateľ, s ktorým navrhovateľka teraz čaká narodenie dieťaťa, o čom manžel má vedomosť. Navrhovateľka žije v súčasnosti s mal. D. a svojim priateľom v 3-izbovom byte, ktorý má spolu s manželom v BSM. Mal. D. bude mať v júni 7 rokov, je žiakom 1. ročníka ZŠ, je zdravý a výdavky má bežné, primerané jeho veku a potrebám. Na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť mal. D.
do jej osobnej starostlivosti a otcovi, aby súd určil povinnosť platiť maloletému D. výživné sumou asi 30 alebo 40 eur mesačne, lebo si je vedomá toho, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nemá možnosť získať vyšší príjem. Navrhovateľka je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín a okrem prídavku na jedno dieťa 23,54 eur mesačne nepoberá žiadne štátne ani sociálne dávky.
2. Manžel navrhovateľky vo svojich písomných vyjadreniach k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. D. zo dní 05.08.2016 a 01.03.2017 súhlasil s rozvodom manželstva a súhlasil aj s tým, aby bol mal. D. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a vo svojom písomnom vyjadrení z 05.08.2016 bol ochotný platiť maloletému D. výživné sumou 400 eur mesačne.
3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom a rodným listom mal. D. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Mesta W. W.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky to bolo prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. D.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, správu ÚPSVaR Trenčín o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, správu ÚVV a ÚVTOS Ž. a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:
4. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení : 5. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
6. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
8. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
9. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná a okrem prídavku na jedno dieťa nepoberá žiadne štátne, ani sociálne dávky. S mal. D. narodeným z tohto manželstva a svojim priateľom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa žije v trojizbovom byte, ktorý má v BSM s manželom. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Ž.
zo dňa 06.03.2017 mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky je od XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa § 221, ods.4 TZ/2005, s predpokladaným koncom výkonu trestu dňa XX.XX.XXXX. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je manžel navrhovateľky v súčasnosti pracovne zaradený a teda mu nie je vyplácaná pracovná odmena. Manžel počas manželstva pracoval v Českej republike aj na Slovensku a domov prichádzal 1 alebo 2-krát mesačne. Už v tomto období manželia nemali podľa vyjadrenia navrhovateľky intímny život. Situáciu v rodine začali riešiť až v októbri 2016, kedy sa dohodli tak, že manžel zostane v U. a k navrhovateľka sa nasťahoval jej súčasný priateľ, s ktorým navrhovateľka teraz čaká narodenie dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola odcudzenie manželov v čase keď manžel navrhovateľky pracoval v Českej republike a v U. a do spoločnej domácnosti prichádzal 1-2 krát v mesiaci. Manželia neviedli riadnu spoločnú domácnosť a nemali ani intímny život. Navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť s mužom, s ktorým v krátkom čase očakáva narodenie dieťaťa a manžel navrhovateľky je od 15.02.2017 vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého by mal byť prepustený vo februári 2027.
11. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
12. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého D. nakoľko navrhovateľka aj manžel navrhovateľky sa o úprave práv a povinností k mal. D. dohodli a dohodu obaja rešpektujú už dlhšiu dobu.
13. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
14. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. D. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. D. výživné, vo výške 40 až 50 eur mesačne.
15. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinnostiach účastníkov konania k maloletému D. na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. D. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť mal. D. výživné sumou 30 až 40 eur mesačne, s poukazom na skutočnosť, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody bez príjmu a je preto zrejmé, že výživné vo výške 400 eur mesačne, ktoré bol podľa jeho písomných vyjadrení ochotný platiť je v nereálnej výške. Manžel
navrhovateľky súhlasil so zverením mal. D. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný platiť maloletému výživné vo výške 400 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. D. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného sumou 40 až 50 eur mesačne. Súd preto mal. D. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie o príjmových a majetkových pomeroch otca súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. D. sumou 30 eur mesačne.
19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 61 ods. 1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z. č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).