Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-179-2016.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátkou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: G., o zaplatenie 437,98 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 177 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 19.1.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.6.2016 voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 437,98 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Žalobca uviedol, že dňa 31.7.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému účelovú pôžičku vo výške 814,11 EUR. V Zmluve o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) sa žalovaný zaviazal úver splácať v 11 pravidelných mesačných splátkach v sume 74,01 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, nakoľko ku dňu podania žaloby uhradil cca 4 splátky spolu vo výške 340 EUR a z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 29.12.2012 vyzval žalovaného na úhradu celkového nedoplatku vo výške 843,71 EUR so splatnosťou do troch dní od doručenia upomienky. 3. V podaní doručenom súdu dňa 30.1.2017 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154. Právny zástupca žalobcu zároveň žiadal súd o pripustenie zmeny účastníkov konania. Súd výzvou zo dňa 17.2.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby obratom doručil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky, príp. návrh, resp. súhlas so zmenou strany sporu na strane žalobcu a tiež plnú moc iného advokáta. Právny zástupca žalobcu však na výzvu nijakým spôsobom do dnešného dňa nereagoval. 4. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38C/179/2016-14 zo dňa 27.6.2016, v súlade s právnou úpravou účinnou od 1. 7. 2016 bola žalovanému doručená dňa 10.12.2016 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neoznámil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.3.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 31.7.2012 strany sporu uzavreli Zmluvu o pôžičke W. na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka účelovú pôžičku na nákup bielej techniky a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška dojednanej pôžičky predstavovala sumu 814,11 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 11 splátkach po 74,01 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 84,30 %, priemerná hodnota RPMN 46,18 % a ročná úroková sadzba 84,30 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli v sume 206,61 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný sa dostal do omeškania, pričom zaplatil len sumu 430,50 EUR. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom zo dňa 29.12.2012 žiadal uhradiť celkový dlh vo výške 843,71 EUR v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Upomienka sa však vrátila odosielateľovi z dôvodu, že adresát si zásielku neprebral v odbernej lehote. 8. Trestným rozkazom sp.zn.: 8T 116/2015 - 99 zo dňa 16.11.2015 Okresný súd Košice II rozhodol, že žalobca, obvinený, je vinný zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.7.2012 uzavrel so žalobcom Zmluvu o pôžičke W. na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička v celkovej sume 814,11 EUR na úhradu tovaru biela technika, pričom v predmetnej zmluve uviedol, že jeho zamestnávateľom je spoločnosť D. napriek tomu, že nikdy nebol v uvedenej spoločnosti zamestnaný, a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 10. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 11. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona 14. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 15. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 16. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 21. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 22. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 23. Podľa § 9 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014).
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytol žalovanému pôžičku vo výške 814,11 EUR. Zo Zmluvy o pôžičke však vyplýva, že akontácia bola dohodnutá v sume 90,50 EUR, a pôžička, teda finančné plnenie bolo dohodnuté v sume 607,50 EUR. Spolu sa jedná o sumu 698 EUR, čo bola cena bielej techniky, na nákup ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovaného poskytnutého žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 430,50 EUR. 26. Niektoré časti zmluvy obsahujú zmluvné podmienky v rozpore s citovanou právnou úpravou. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Charakter individuálneho dojednania zmluvných podmienok preukazuje dodávateľ, pokiaľ tak nepreukáže, podmienky sa nepovažujú sa individuálne dojednané. Prijateľnosť, resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. 28. Navyše, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca taktiež nepreukázal posudzovanie schopnosti žalovaného splácať úver čo dokazuje aj veľmi stručné znenie Žiadosti, resp. Zmluvy, ktorá neobsahuje takmer žiadne údaje potrebné tak pre právneho predchodcu žalobcu ako aj pre žalovaného na posúdenie zmluvy s odbornou starostlivosťou. 29. V Zmluve je uvedená štandardná úroková sadzba vo výške 84,30 % ročne, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (júl 2012) vo výške 12,88 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 30. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba sčasti. Nakoľko žalovaný uhradil akontáciu vo výške 90,50 EUR a výška finančného plnenia poskytnutého žalobcom bola 607, 50 EUR, pričom žalovaný uhradil sumu 430,50 EUR, súd zaviazal žalovaného na úhradu rozdielu, a teda na sumu 177 EUR. 31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná k prvému dňu s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % odo dňa 19.1.2013, teda dňa nasledujúceho po dni márnom uplynutí lehoty splatnosti. 32. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto : 33. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 35. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 40 % ( priznaná istina vo výške 177 EUR, z uplatnenej istiny vo výške 1.292,15 EUR) žalovaný v rozsahu 60 %, pričom rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného je 20 %, čo je rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).