Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-26-2022.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Subarea
12Co/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne Z. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXX/XX, proti žalovanému E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. XXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/11/2022-20 z 12.04.2022 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.
2. Uznesenie po citovaní ust. § 324 ods. 1-3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1-3, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 2, ods. 3, § 332 ods. 1, ods. 2, § 334 ods. 1 CSP, čl. 13 ods. 1 písm. a/, ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 Ústavy SR vecne odôvodnil tým, že podaným návrhom sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému prikázalo, aby jej umožnil časovo neobmedzený vstup do rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, obec a k.ú. Z. a na pozemok C. parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX obec a k.ú. Z., a za týmto účelom jej vydal jednu sadu funkčných kľúčov od vchodových dverí domu a jednu sadu funkčných kľúčov od bočného vedľajšieho vchodu do domu, ktorý vedie do kuchyne s WC. Rovnako žalobkyňa žiadala o uloženie povinnosti umožniť jej časovo neobmedzený vstup na pozemok C. parc. č. XX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a na pozemok XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú zapísane na LV č. XXX obec a k.ú. Z. a za týmto účelom odovzdať žalobkyni jednu sadu funkčných kľúčov a od kovovej bránky na hranici medzi pozemkami XX/X obec a k.ú. Z. a pozemkom C. parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. X obec a k.ú. Z.. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXX pre obec a k.ú. Z. a nakoľko žalovaný odmieta sprístupniť žalobkyni uvedené nehnuteľnosti, domáha sa žalobkyňa ich sprístupnenia prostredníctvom neodkladného opatrenia. Uviedla, že sa opakovane pokúsila vstúpiť do domu a na priľahlý pozemok, a to aj za prítomnosti hliadky polície, pričom žalovaný opakovane a agresívne jej žiadosti odmietol. Žalobkyňa nemá v úmysle dom užívať trvale, má záujem skontrolovať stav domu, prípadne doň uložiť svoje osobné veci. Nakoľko na spoluvlastnícky podiel žalovaného sú vedené exekúcie, žalobkyňa má za to, že sa žalovaný k nehnuteľnostiam bude správať ľahostajne.
3. Následne sa nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu mal za to, že žalobkyňa osvedčila svoj spoluvlastnícky podiel k dotknutým nehnuteľnostiam, avšak neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov. V tomto smere poukázal
na skutočnosť, že žalovaný v dome súp. č. XXX trvale býva, pričom je aj väčšinovým podielových spoluvlastníkom domu a svoj podiel nadobudol darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa spoluvlastnícky podiel nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 07.10.2021. Právo na obydlie je pritom okrem ústavného rámca Slovenskej republiky priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom. Navyše dňa 17.03.2022 bola žalovaným na Okresnom súde Poprad podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel. Za takýchto okolností by zásah do práva na obydlie a jeho ochranu u žalovaného mohol vyvolať zásah do jeho práv a oprávnených záujmov vyššej intenzity, nakoľko platnosť nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalobkyne je sporná. Z uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
4. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Naplnenie prvého odvolacieho dôvodu žalobkyňa videla v tom, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré ona v návrhu uviedla, a ktoré sú podľa jej názoru podstatné pre nariadenie neodkladného opatrenia (jej niekoľkonásobná neúspešná snaha o dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného, prostredníctvom starostu obce Z., polície, osobnej návštevy žalovaného). Naplnenie druhého odvolacieho dôvodu videla odvolateľka v tom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia dlhodobé a systematické negovanie žalovaného odovzdať jej kľúče od bráničky a domu, hoc ona urobila mnoho pokusov pre zmierlivé vyriešenie veci, aby nehnuteľnosti mohli užívať spoločne. Naplnenie tretieho dovolacieho dôvodu videla odvolateľka v tom, že právo žalovaného na obydlie nemožno vyhľadať tak, že ten je oprávnený užívať nehnuteľnosť vylúčením ďalšieho spoluvlastníka. Navrhla zmenu napadnutého rozhodnutia a vyhovenia jej návrhu za súčasného uplatnenia si trov konania.
5. Žalovaný sa vo svojej odvolacej replike s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil.
6. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duklike trvala na nariadení neodkladného opatrenia.
7. Žalovaný vo svojej odvolacej triplike navrhol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne zamietnuť s tým, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolané doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobkyne predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
17. Žalobkyňa okrem iného v odvolaní namietala i to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vôbec nezaoberalo skutočnosťami, ktoré ona v návrhu uviedla, a ktoré sú podľa jej názoru podstatné pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Odvolací súd je názoru, že uvedená odvolacia námietka je plne dôvodná.
19. Podľa § 220 ods. 2, ods. 3 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
20. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
21. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 236 CSP upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd v prvom rade povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán a existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach žalovaného, a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobcom a v prípade, ak by mal súd za to, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, opätovne musí uviesť prečo. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 236 CSP riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne neodôvodnil.
25. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie sa zo strany žalobkyne tvrdenými, a podľa jej názoru podstatnými skutočnosťami odôvodňujúcimi potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci, a to s prihliadnutím na ňou predložené listinné dôkazy.
26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
29. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a/ až d/ CSP sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivý proces považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
30. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
31. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
32. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
33. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho rozhodnutia neuviedol, ho nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
34. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), predovšetkým vec posúdiť a uviesť argumentačný základ vyhodnotenia hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná procesná ochrana i potreby bezodkladnej úpravy pomerov, už i s prihliadnutím na odvolacie námietky. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami o obsahových náležitostiach súdneho rozhodnutia § 236, § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2, ods. 3 CSP, a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám sporu, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
35. Odvolací súd záverom osobitne upozorňuje súd prvej inštancie na právny názor civilnoprocesnej doktríny, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje a podľa ktorého ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zruší, je pre nové rozhodnutie rozhodujúci nový stav v čase vydania uznesenia po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Za daných okolností nemôže súd prvej inštancie už vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia, a teda ešte pred samotným odvolacím konaním.
36. Hoc vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie, by sa odvolací súd už nemal nezaoberal ďalším námietkami uvedenými v odvolaní, odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že v prvom rade je vecou všetkých podielových spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie § 139 Obč. zák. umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/ rozdelenie užívania vecí tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b/ jeden, alebo viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní dostanú
náhradu (peňažnú), c/ všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových intervaloch. Tieto spôsoby užívania možno aj kombinovať. Nevyhnutné je si taktiež uvedomiť, že spoluvlastnícke právo patrí k základným ústavným právam a je ho možné obmedziť na základe zákona alebo platnej dohody s tým, že obydlie je charakterizované ako miesto kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je nedotknuteľné; nemusí byť totožné s miesto trvalého pobytu osoby. V prípade kolízie týchto práv je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán.
37. O náhrade trov celého konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).