Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/61/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu : P. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., Y. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom Advokátska kancelária 977 01 Brezno, Ul. ČSA č. 18 proti žalovanej : S. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., J. č. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 35, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Brezno číslo konania 1C/97/2016-37 zo dňa 21.12.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie presne špecifikovaným a to najmä brániť voľnému vstupu žalobcu na tieto parcely, brániť jeho voľnému prechodu cez tieto parcely a brániť prístupu k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu so súpis. č. XX postavenom na parcele C-KN č. XX, nachádzajúcej sa v k.ú. D., vedeného Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXX. Súd výrokom II. uznesenia uložil ďalej žalovanej povinnosť odstrániť všetky prekážky brániace voľnému prechodu cez nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku uznesenia súdu a najmä odstrániť plot oddeľujúci uvedené parcely v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, výrokom III. uznesenia súd uložil ďalej žalovanej povinnosť odstrániť všetky prekážky zo vstupnej brány nachádzajúcej sa na presne špecifikovanej parcele prekážajúce voľnému vstupu žalobcu na presne špecifikované parcely a odovzdať kľúč (1 ks) od zámku na vstupnej bráne k uvedeným nehnuteľnostiam, v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol o náhrade trov konania a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., vedených Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XX ako parcela C-KN č. XX/X o výmere XX m2 (zastavané plochy a nádvoria) a parcela C-KN č. XX/X o výmere XX. m2 (zastavané plochy a nádvoria). Predmetné parcely sú spoločným dvorom žalobcu a žalovanej, cez ktorý má žalobca prístup do svojej domovej nehnuteľnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc aj zo skutkového stavu zisteného z konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/200/2005 dospel k záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanej. Dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve oboch strán, tvoria spoločný dvor, cez ktorý má prístup do svojej domovej nehnuteľnosti žalobca s tým, že tento prístup je vybudovaný a používaný už dlhodobo a do začatia konania sp. zn. 5C/200/2005 nebolo žalobcovi v prechode cez spoločný dvor bránené. Rovnako mal súd prvej inštancie osvedčené, že

žalovaná žalobcovi svojim konaním (a vytváraním rôznych prekážok brániacich vstupu a v prechode cez dotknuté nehnuteľnosti - reťaze a zámky na vstupnej bráne, stará vaňa, kopy dreva uprostred parciel... ) bráni v riadnom užívaní dotknutých nehnuteľností a teda mu bráni v riadnom výkone jeho vlastníckeho práva. Keďže spoluvlastnícke podiely žalobcu a žalovanej k dotknutým nehnuteľnostiam sú rovnaké, majú právo rovnakou mierou podieľať sa na právach a povinnostiach k nim. Súd pre úplnosť doplnil, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú o konkrétnu časť nehnuteľnosti, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a na užívaní spoločnej veci. Preto plot, ktorý žalovaná postavila bez súhlasu žalobcu a ním oddelila dotknuté nehnuteľnosti, postavila neoprávnene a v rozpore s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nariadil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam a to v rozsahu špecifikovanom vo výroku predmetného uznesenia. Súčasne súd vyhovel aj návrhu uložiť žalovanej povinnosť odstrániť všetky prekážky brániace vstupu a prechodu cez dotknuté nehnuteľnosti, ktorých existenciu mal osvedčenú predloženou fotodokumentáciou, ako aj vydať žalobcovi kľúče od vstupnej brány sa účelom umožnenia nerušeného užívania dotknutých nehnuteľností z jeho strany. Súd mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv žalovanej, nakoľko táto musí rešpektovať súčasný právny stav a teda skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti, ako spoločný dvor, je oprávnený používať a užívať tak žalobca ako i ona a preto možno od nej spravodlivo požadovať, aby sa zdržala takého konania, ako je uvedené vo výrokovej časti neodkladného opatrenia, respektíve vykonala uložené povinnosti.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala predovšetkým, že súd vydal neodkladné opatrenie, ktoré nezodpovedá obsahu návrhu, ktorý súdu doručil žalobca. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia formuloval obsah návrhu iným spôsobom, nedefinoval a nešpecifikoval predmetné nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona. Súd prvej inštancie napriek uvedeným vadám nevyzval žalobcu na ich odstránenie, ale aj bez návrhu v nariadenom neodkladnom opatrení vady odstránil, nehnuteľnosti špecifikoval a neodkladné opatrenie nariadil vo väčšom rozsahu, ako sa ho žalobca domáhal. Súd do neodkladného opatrenia zahrnul v bode I. aj povinnosť žalovanej „brániť prístupu k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu“. Žalovaná namieta, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním a súd je rozsahom takto podaného návrhu viazaný. Podľa právneho názoru žalovanej súd pochybil z procesného hľadiska, ak žalobca nevyzval na odstránenie vád, ktoré nepochybne návrh obsahoval, rovnako pochybil, ak nariadil neodkladné opatrenie vo väčšom rozsahu ako sa ho návrhom domáhal žalobca. Žalovaná v závere odvolania namietala tiež tú skutočnosť, že žalobca podaným návrhom zneužíva právnu úpravu práv a povinností medzi spoluvlastníkmi. Žalobca a jeho rodina bez akýchkoľvek problémov využívajú prístupovú cestu, ktorú obec D. označila za obecnú prístupovú komunikáciu k nehnuteľnosti žalobcu a to parcelu číslo XX a parcelu číslo XX. Žalobca sa návrhom domáha odstránenia uskladneného materiálu na dvore pred stavbou vo vlastníctve žalovanej a to napriek tomu, že mu tento materiál nebráni v prechode pešo cez spoločný dvor. Taktiež sa žalobca domáha odstránenia plota medzi parcelami C KN č. XX/X a C KN č, XX/X , k.ú. D. napriek tomu, že tento plot mu opäť nebráni v prechode na obidve parcely a plot bol vybudovaný len kvôli zvieratám, ktoré chová žalovaná na svojom pozemku. Žalobca nevyužíva spoločný dvor na prechod vozom, pretože tento nevyhovuje takémuto užívaniu a v minulosti už došlo k zosuvu pozemku zaťažením nákladnými vozidlami. Uzamknutie bráničky, ktorú nechala vybudovať žalovaná na vlastné náklady, uskladnenie materiálu na dvore pred jej domom, ako aj prehradenie dvora plotom nemôžu tvoriť a netvoria reálne žiadnu prekážku na užívanie dvora. Žalovaná preto zastáva názor, že žalobca používa právo spôsobom nasvedčujúcim šikanóznemu výkonu práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného potom odvolateľka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a žalovanej priznal náhradu trov konania. K odvolaniu žalovaná pripojila listinné dôkazy, na obsah ktorých vo svojom odvolaní poukázala.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej len v spoločnosti uviedol, že dôvody uvádzané žalovanou v odvolaní nekorešpondujú so skutočnosťou vyplývajúcou z listinných dôkazov a dokumentácie predloženými žalobcom. Žalovaná nechce rešpektovať ukončené súdne rozhodnutia, na ktoré v návrhu poukázal a ktoré ponechali parcelu CKN č. XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v rovnakom podiele a to v ideálnom podiele 1/2. Daným súdnym rozhodnutím teda reálne rozdelená parcela nebola. Jedná sa o úzku parcelu tvoriacu spoločný dvor či skôr prechod do vchodu domovej

nehnuteľnosti. Pôvodne aj teraz ide o jeden dom, ktorý má dva vchody do samostatných obytných priestorov žalobcu aj žalovanej. V ostatnom poukazuje žalobca na dôvody uvádzané v žalobnom návrhu. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 389 ods. 2 CSP.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 a 2 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 a 4 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia, no najmä z hľadiska procesného postupu súdu pri skúmaní formálnych a obsahových náležitostí tohto procesného podania).

13. Žalobca sa návrhom datovaným dňa 08. 12. 2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 324 až 344 po skončení konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/200/2005. Zásadným odvolacím argumentom žalovanej je námietka, že súd vydal neodkladné opatrenie, ktoré nezodpovedá obsahu návrhu, ktorý súdu doručil žalobca. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia formuloval obsah návrhu iným spôsobom, nedefinoval a nešpecifikoval predmetné nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona. Súd prvej inštancie napriek uvedeným vadám nevyzval žalobcu na ich odstránenie, ale aj bez návrhu v nariadenom neodkladnom opatrení vady sám odstránil, nehnuteľnosti presne špecifikoval a neodkladné opatrenie nariadil vo väčšom rozsahu, ako sa ho žalobca domáhal. Odvolací súd, odhliadnuc za danej procesnej situácie od dôvodov uvádzaných ako zdôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a bez skúmania vecnej správnosti a dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia konštatuje, že je nutné dať za pravdu tejto odvolacej námietke žalovanej. Žalobca formuloval navrhovaný petit neodkladného opatrenia tak, že : Súd ukladá žalovanej, aby sa zdržala takého konania, takých úkonov, ktorými by bránila žalobcovi voľnému vstupu, bez prekážok, na parcely CKN XX/X a CKN XX/X k.ú. D. a voľnému prechodu cez tieto parcely, a aby sa zdržala takých úkonov, ktorými by bránila žalobcovi výkonu jeho vlastníckeho práva k týmto parcelám. Súd ukladá žalovanej, aby v lehote 5 dní odstránila všetky prekážky zo vstupnej brány prekážajúcim voľnému vstupu žalobcu ako spoluvlastníkovi parciel CKN XX/X, CKN XX/X . k.ú. D., aby v danej lehote vydala žalobcovi kľúče od vstupnej bránky na tieto pozemky, aby v danej lehote odstránila z parcely KN XX/X všetky prekážky brániace voľnému prechodu cez parcelu CKN XX/X, aby odstránila prekážku voľnému prechodu a to, aby odstránila plot oddeľujúci CKN XX/X od CKN XX/X k.ú. D.. Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

14. Odvolací súd s poukazom na citovanú štylizáciu a obsah navrhovaného petitu žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v porovnaní s výrokom odvolaním napadnutého uznesenia považuje za plne dôvodnú a opodstatnenú odvolaciu námietku žalovanej, že súd - a to v zásadných skutočnostiach- nerešpektoval navrhovaný petit neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je obsiahnutý v petite, napriek tomu, že bol podaný v zastúpení splnomocnenou advokátkou, nemožno považovať za kvalifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovaný petit neodkladného opatrenia je nepresný, neurčitý a nedostatočne špecifikovaný najmä ohľadom konkretizácie nehnuteľností, ktorých sa má nariadené neodkladné opatrenie týkať, čo spôsobuje zásadnú vadu takéhoto neúplného a neurčitého návrhu. Berúc do úvahy prísnu formálnosť vyžadovanú príslušným správnym orgánom pre zápis údajov týkajúcich sa nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, je zrejmé, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia tak, ako je obsiahnutý v návrhu, by neobstál z hľadiska určitosti a pokiaľ by ho aj súd v takom znení nariadil, neodkladné opatrenie by trpelo zásadnou vadou nevykonateľnosti z dôvodu jeho neurčitosti a nepresnej špecifikácie nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Túto vadu odstránil súd prvej inštancie a v napadnutom uznesení upravil navrhovaný petit, doplnil ho a navyše presne špecifikoval nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona, čím v značnej miere prekročil rámec vymedzený petitom v sporovom konaní. Je odôvodnená námietka žalovanej, že v sporovom konaní, ktorým je aj dané konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, je postup súdu limitovaný procesnými úkonmi strán sporu a bez zákonného dôvodu súd nie je oprávnený bez procesných úkonov nahrádzať procesnú vôľu strán sporu, respektíve meniť, dopĺňať a bez zákonného rámca upresňovať nepresné návrhy a podania strán sporového konania. V tomto bode sú argumenty žalovanej opodstatnené a nesprávny procesný postup súdu je vytýkaný dôvodne.

15. Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania a to jednak všeobecne v ustanovení § 127 a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ustanovení § 326 a § 132 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 327 umožňuje súdu odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade absencie jeho zákonných náležitostí, alebo neurčitosti či nezrozumiteľnosti návrhu bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal a bez nutnosti odstraňovania vád takéhoto podania. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Z normatívneho znenia ustanovenia § 327 vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladnou opatrenie neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 sa nepoužijú. Toto všeobecné pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 123 ods. 2 ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou). Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritéria spĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania, tak ako je to dané aj v predmetnom konaní. Nakoľko tak v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej, pretože s sa ním žalobca domáhal rozhodnutia, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti, nakoľko sa týka úpravy pomerov strán po samotnom meritórnom rozhodnutí a po skončení konania vo veci samej, preto na odstraňovanie jeho vád je nutné aplikovať ustanovenie § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nemožno použiť špeciálny procesný postup upravený v ustanovení § 327 Civilného sporového poriadku, ktorým súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ktorý je nezrozumiteľný alebo neurčitý. Ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, ako je tomu v danej veci, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku pri odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 Civilného sporového poriadku pri odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP. je zjavne lex generalis vo vzťahu k § 129 CSP., pokiaľ ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specialis v podobe ustanovenia § 129 Civilného sporového poriadku, ktorý priamu v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonnú úpravu potom platí, že, ak žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitosti, respektíve vád a následne zamerať svoj procesný postup k odstraňovaniu zistenej nejasnosti a nezrozumiteľnosti, teda obsahových vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd z uvedených dôvodov po preskúmaní veci a dôvodov odvolania potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zrušil a vec podľa ustanovenia § 380 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a procesný postup v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .