Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cpr-1-2014.pdf
PDF · 135.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne C.. G. D. L.. X.X.XXXX, J. D. XX, XXX XX G. - L. Š., zastúpenej C. D., L.. X.X.XXXX, J. D. XX, XXX XX G. - L. Š., proti žalovanému Krajský súd v Prešove, so sídlom Hlavná 22, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 25.7.2014 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.5.2014, ktoré bolo dané podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe je neplatné a aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy a trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.5.2003 bola vymenovaná na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Krajského súdu v Prešove na funkciu samostatný referent v dočasnej štátnej službe na základe Rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 26.5.2003. Na základe Rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 9.5.2005 bola vymenovaná do prípravnej štátnej služby na funkciu odborný referent - zamestnanec elektronickej podateľne. Po vykonaní kvalifikačnej skúšky bola dňa 22.2.2006 Rozhodnutím o vymenovaní do stálej štátnej služby vymenovaná na funkciu odborný referent
- pracovník elektronickej podateľne v odbore štátnej služby - justícia. Dodatkom č. 2 k služobnej zmluve z 2.1.2012 jej bol zmenený štátnozamestnanecký pomer s trvalým preložením od 1.1.2012 na funkciu radca - tajomník informačného centra v kumulácii s funkciou zamestnanec elektronickej podateľne. Žalobkyňa funkciu tajomníka informačného centra vykonávala iba počas neprítomnosti tajomníčky na informačnom centre, pričom táto funkcia bola vykonávaná kombinovane, súbežne s funkciou na podateľni vzhľadom na množstvo práce na elektronickej podateľni a podľa pokynov riaditeľky súdnej správy C.. I. P.. Hrubá mzda žalobkyne predstavovala sumu 691,50 eura s prísl.. Dňa 29.5.2014 bolo žalobkyni doručené Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe zo strany služobného úradu z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Dôvodom pre okamžité skončenie bolo údajné fyzické napadnutie zamestnankyne podateľne I. Č., ktorá bola podľa slov R. G. a E. D. žalobkyňou päsťami udieraná do hlavy, tváre, hrudníka a nakoniec mala byť kolenom kopnutá do brucha. V snahe zabrániť ďalšiemu útoku aj R. G. mala byť udretá do tváre. Služobnému úradu týmto údajne vznikla škoda vyplývajúca z plnenia náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti I. Č.. Žalobkyňa si pamätá, že upozornila kolegyne I. Č. S. R. G. z podateľne, aby sa
prestali miešať do jej súkromného života a aby ju prestali ohovárať. E. D. v tom čase odišla z kancelárie preč. I. Č. S. R. G. žalobkyňa nikdy fyzicky nenapadla a preto výpovede svedkov R. G. S. E. D. sú výmyslom a svedčia o nemorálnosti. Snahou zvolanej komisie v zložení C.. I. P., ktorá viedla vypočúvanie neobjektívne dňa 20.5.2014, I.. G. P., prísediaceho a C. T. bolo presvedčiť žalobkyňu o údajnom fyzickom napadnutí, ktoré sa nikdy nestalo a zároveň vysloviť ľútosť nad udalosťou, ktorá nebola. Svoj postoj žalobkyňa následne vysvetlila e-mailom. Práporčíčku S. N., príslušníčku ZVJS, žalobkyňa slovne nenapadla, ale ústne upozornila. Navyše menovaná nie je zamestnankyňou Krajského súdu v Prešove a navrhovateľka s ňou pracovne neprichádzala do kontaktu. Vzhľadom na to, že fyzické napadnutie I. Č. nikdy nebolo, žalobkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť za údajný úraz a vzniknutú práceneschopnosť I. Č. od 20.5.2014 do 25.5.2014 a zároveň nemá nič spoločné so škodou, ktorá vyplýva z plnenia náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Žalobkyňa bola neobjektívne hodnotená komisiou v zmysle čl. 8 ods. 3 písm. e/ Služobného poriadku Krajského súdu v Prešove č. lSprO/94/2012 zo dňa 10.2.2012 a v zmysle §51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, na základe ktorého dostala okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Výbor ZO OZJ pri Krajskom súde v Prešove nebol svedkom udalosti, a preto sa k uvedenej veci nemohol ani objektívne vyjadriť. žalobkyňa má za to, že dôvod výpovede je nezákonný, vykonštruovaný a účelový. Záznam z vypočúvania z 20.5.2014 spísaný riaditeľkou súdnej správy C.. I. P., ktorá dňa 19.5.2014 nebola prítomná na pracovisku, žalobkyňa doteraz nedostala. Žalobkyňa si pamätá, že obsahová náplň vypočúvania sa nezhoduje s textom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Následne dňa 22.5.2014 zaslala navrhovateľka e-mailom list adresovaný predsedníčke Krajského súdu I.. S. W., podpredsedovi Krajského súdu I.. G. P. a dozornej úradníčke C. T., v ktorom vysvetlila svoj postoj a zároveň požiadala predsedníčku Krajského súdu o prijatie. Žalobkyňa s dôvodom výpovede nesúhlasí, výmenu názorov s I. Č. S. R. G. nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktorých evidentnou snahou bolo zbavenie sa žalobkyne. Svoje pracovné povinnosti na podateľni si podľa žalobkyne I. Č.T. S. R. G. riadne neplnili, narastajúce množstvo práce prenechávali na žalobkyňu, čím vyvolávali u žalobkyni zvýšenú psychickú a fyzickú námahu. Žalobkyňa si svoje pracovné úlohy riadne plnila, pracovnú disciplínu nikdy neporušila a na možnosť výpovede nikdy upozornená nebola.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že bolo preukázané, že dňa 19.05.2014 žalobkyňa napadla spolupracovníčku I. Č., ktorá je taktiež zamestnankyňou žalovaného na pozícii pracovníčky podateľne, pričom žalobkyňa túto kolegyňu udierala päsťami do hlavy, tváre, hrudníka a kolenom túto kopla do brucha. Keď ďalšia zamestnankyňa žalovaného R. G. sa snažila žalobkyni v útoku zabrániť, napadla žalobkyňa aj túto a udrela ju do tváre. K týmto skutkovým zisteniam a následnému záveru vo forme okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dospel žalovaný na základe dôkladného vyšetrenia celej udalosti, ktoré vykonal I.. G. P., podpredseda Krajského súdu v Prešove spoločne s C.. I. P., riaditeľkou správy KS v Prešove a C. T., dozornou úradníčkou KS v Prešove. Títo vypočuli všetky zamestnankyne, ktoré sa v kritickom čase nachádzali v podateľni krajského súdu, ako aj príslušníčku Zboru väzenskej a justičnej stráže v Prešove, ktorú žalobkyňa taktiež slovne napadla. O vykonanom vyšetrení predmetnej udalosti bol spísaný úradný záznam, ktorý žalobkyňa podpísala a voči jeho textu nemala žiadne námietky. V dôsledku tohto fyzického napadnutia bola zamestnankyňa I. Č. krátkodobo práceneschopná a to od 20.05.2014 do 25.05.2014 a žalovanému takto vznikla škoda vyplývajúca z plnenia náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti tejto zamestnankyne. Žalovaný taktiež vychádzal zo Služobného poriadku Krajského súdu v Prešove, ktorý je evidovaný pod sp. zn. 1Spro 94/2012 zo dňa 10.02.2012 a ktorý nadväzuje aj na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene niektorých zákonov, pričom tento služobný poriadok kvalifikuje a výslovne zakotvuje napadnutie zamestnanca Krajského súdu v Prešove iným zamestnancom ako závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré má za následok okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa sa dopustila závažného konania v rozpore so služobnou disciplínou štátneho zamestnanca a spôsobila nielen narušenie medziľudských vzťahov vo vzťahu k dvom zamestnankyniam Krajského súdu v Prešove a príslušníčke ZVJS Prešov, ale aj zranenie jednej zo zamestnankýň a následnú škodu žalovanému v podobe vyplatenia náhrady príjmu pre zranenú zamestnankyňu, ako to bolo vyššie uvedené. Ide teda o konanie, ktoré nie je možné tolerovať a ponechať zamestnanca, ktorý sa takého konania dopustil naďalej na pozícii zamestnanca v stálej štátnej službe, a to jednak z dôvodu spôsobených následkov jeho zavineným konaním, z dôvodu ochrany ostatných zamestnancov žalovaného pred eventuálnym ďalším rovnakým alebo podobným konaním žalobkyne, pretože nemožno vylúčiť opakovanie takéhoto konania z jej strany v budúcnosti ako východiska pri riešení nedorozumení a napokon aj z dôvodu preventívno-výchovného pôsobenia na ostatných zamestnancov žalovaného.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že snahou zástupcov vedenia, ktorí vyšetrovanie udalostí vykonávali, bolo presvedčiť žalobkyňu o tom, že sa dopustila konania, s ktorým v skutočnosti nemá nič spoločné. Takéto stanovisko žalobkyne je podľa názoru žalovaného absurdné a neprijateľné. Snahou zástupcov vedenia bolo objektívne zistenie skutkových okolností, ku ktorým došlo bez akéhokoľvek úmyslu poškodiť ktoréhokoľvek zamestnanca zainteresovaného na predmetnej udalosti, pretože na to nebol žiaden logický dôvod. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa v samotnej žalobe pripúšťa, že príslušníčku ZVJS Prešov ústne napadla. Žalovaný nesúhlasil s tým, že za úraz a práceneschopnosť spolupracovníčky I. Č. nenesie žalobkyňa žiadnu vinu alebo zodpovednosť. Ďalej uviedol, že prerokovanie predmetného opatrenia žalovaného vo vzťahu k žalobkyni zo strany zástupcu zamestnancov, teda ZO OZJ pri Krajskom súde v Prešove je formálnou náležitosťou, ktorá vyplýva z ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. v nadväznosti na § 74 a § 240 Zákonníka práce (účasť odborových orgánov pri skončení pracovného pomeru) a zmyslom tohto prerokovania nie je to, aby ZO OZJ vystupoval ako svedok pri zisťovaní skutkových okolností incidentu, ale aby sa k zamýšľanému opatreniu žalovaného ako organizácie pri okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyjadril. V prípade žalobkyne teda jednoznačne ide o porušenie služobnej disciplíny, ktoré bolo objektívne zistené a opatrenie prijaté žalovaným vo vzťahu k žalobkyni je primerané.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 24.11.2014 uviedla, že riaditeľka správy súdu C.. I. P., rodinná príslušníčka I. Č. a R. G. (vlastná sestra) zorganizovala výsluch a komisiu, v ktorej sama sedela, a ktorá žalobkyňu už vopred odsúdila, obvinila a presvedčovala psychickým nátlakom, aby ľutovala to, čo nikdy neurobila. Okrem toho odborový zväz, ktorého žalobkyňa ani nie je členom, iba im prispievala peniazmi na ich činnosť, sa k veci vyjadril na základe návrhu žalovaného na okamžité skončenie pracovného pomeru pre žalobcu, ale vyjadrenie žalobkyne, v ktorom zobrala späť svoj podpis z vypočúvania nezobral do úvahy a nezobrala ho do úvahy ani komisia (I.. G. P., C.. I. P., C. T.), ani predsedníčka Krajského súdu I.. S. W.. O všetko sa postarali kolegyne z podateľne, I. Č. S. R. G., ktoré žalobkyňa zaúčala pracovať na podateľni a navyše I. Č. žalobkyňa finančne vypomáhala požičiavaním peňazí. Žalovaný sa pri skončení pracovného pomeru opieral iba o výpovede I. Č. S. R. G. a tieto neboli konfrontované s výpoveďou žalobkyne. Žalovaný nepoznal pomery na podateľni, celú túto záležitosť dôkladne nepreskúmal vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobkyne vôbec nebral do úvahy, čím porušil §13 ods. 5 Zákonníka práce o zaobchádzaní zamestnávateľa so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Navyše do tejto veci zatiahol aj príslušníčku ZVJS v Prešove, ktorá bezdôvodne vypovedala v neprospech žalobkyne o slovnom napadnutí. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že žalobkyňa podpísala úradný záznam z 20.5.2014, pretože na tomto zázname sú len podpisy komisie. Vyjadrenie žalovaného z 20.5.2014 napísané riaditeľkou správy súdu. je účelové, text zápisu sa vôbec nezhodoval so skutočnosťou a podpis žalobkyne, ktorý bol podpísaný pod špekulatívnym nátlakom, bol vzatý späť oznámením zaslaným dňa 22.5.2014 predsedníčke súdu a členom komisie. Podpis žalobkyne bol vzatý späť z dôvodu, že k textu mala vážne námietky. K tomuto oznámeniu sa žalovaný nevyjadril. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 20.5.2014 bola I. Č. po údajnom fyzickom napadnutí na stanovišti justičnej stráže v rozhovore s C. T.Á. úplne bez viditeľných znakov typických po takomto napadnutí a bola schopná svedčiť proti žalobkyni, čím porušila svoju práceneschopnosť, ktorú čerpala v dňoch 20.5.2014 až 25.5.2014. I. Č. vo svojej výpovedi simuluje napadnutie a zároveň si protirečí ak tvrdí, že bola skrčená na stole a zároveň kopnutá do brucha, pretože stôl je prekážkou. Žalobkyňa navrhla, aby bol do konania pribratý znalec, keďže obe zamestnankyne by museli mať podľa svojho opisu dňa 20.5.2014 fyzické znaky napadnutia a neboli by schopné nastúpiť na druhý deň do zamestnania. Ďalej uviedla, že obe zamestnankyne často navštevovali lekára, čo spôsobovalo, že rozdeľovanie pošty, zapisovanie spisov a elektronických podaní musela žalobkyňa robiť za nich. Listom z 22.5.2014 zaslaným vo forme e-mailu predsedníčke súdu žalobkyňa vysvetlila dôvody, pre ktoré sa k I. Č., R. G. S. S. N. ozvala. Neúnosnosť situácie mobbingovými útokmi, ktoré viditeľne trvali štyri roky, sa výrazne prejavila už v máji 2010, keď žalobkyňa ukončovala svoje vysokoškolské štúdium. V tomto období počas študijného voľna žalobkyne, ktoré čerpala na vykonávanie štátnych skúšok, začali prichádzať na krajský súd telefonáty od cudzích ľudí, ktorí oznamovali o žalobkyni nepravdivé údaje s cieľom zdiskreditovať osobu žalobkyne.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.11.2014 uviedla, že po obedňajšej prestávke vošla do kancelárie E. D.. Žalobkyňa chcela, nech jej povie, čo I. Č. a R. G. pred ostatnými o jej hovoria. Jej výpoveď chcela z dôvodu, že E. D. bežne vedela o tom, čo sa robí na súde mimo pracovnej činnosti a vedela o súkromných životoch niektorých zamestnancov. Keď vošla do kancelárie I. Č., E. D. nechcela nič povedať a bola prekvapená, že sa na niečo také pýta. S I. Č. a R. G. nikdy nemala otvorený konflikt ani hádku. Na to sa I.
Č. rozzúrila ešte viac, pritom kričala a vulgárne sa vyjadrovala. Žalobkyňa sa ovládala, aby jej takisto nezačala nadávať. Povedala som jej, že za takéto osočovanie podá na ňu buď žalobu alebo trestné oznámenie na polícii. E. D. sa medzitým vytratila z podateľne. I. Č. sa začala vyhrážať, že žalobkyňa na súde skončí. Nato R. G. vyskočila zo stoličky od svojho pracovného stola, pribehla ku žalobkyni a vyhnala sa na ňu s tým, že má prestať a že si dovoľuje priveľa. I. Č. S. R. G. odišli z kancelárie. Potom vošla do kancelárie C. T., ktorá sa pýtala, čo sa stalo. Žalobkyňa jej povedala o ohováraní medzi zamestnancami, na čo jej povedala, že o ničom nevie a poslala žalobkyňu domov. Dňa 20.5.2014, pred obedňajšou prestávkou, si ju zavolala riaditeľka správy súdu do svojej kancelárie, kde sedel aj podpredseda súdu I.. G. P. S. C. T.. Z ich vypočúvania bola v šoku ešte viac, pretože riaditeľka rozprávala o lekárskej správe a práceneschopnosti I. Č., za ktorú vraj môže. Cez obedňajšiu prestávku stála na chodbe pri stanovišti justičnej stráže I. Č. bez jedinej stopy po opísanom napadnutí. Dňa 21.5.2014 si ju riaditeľka správy súdu opäť zavolala do kancelárie a dala jej prečítať a podpísať výpoveď, ktorú sama napísala. Podpísala ju s tým, že keď sa riaditeľka bude zaujímať, svoju výpoveď napíše a uvedie na pravú mieru pomery na podateľni, pretože taký zápis ani zďaleka nevystihoval realitu. Dňa 22.5.2014 opísala dôvody, prečo sa k S. N., I. Č. S. R. G. ozvala. Zároveň svoj podpis z výpovede z 20.5.2014 zobrala späť. Predsedníčka súdu jej hovorila, že dostala návrh na okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým súhlasí, ale že pracovný pomer môžu rozviazať aj dohodou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, pretože sa voči zamestnávateľovi žiadnym spôsobom neprevinila. Dňa 28.5.2014 si ju do školiacej miestnosti súdu zavolala J.. W. G., v ktorej sedeli všetci členovia výboru odborov aj s predsedom odborov a pýtali sa ju okolnosti z 19.5.2014. Celú situáciu opísala a vysvetlila, čo členovia výboru odborov nezobrali do úvahy. Dňa 29.5.2014 v dopoludňajších hodinách vošiel do podateľne predseda odborov W.. C. Ž. a pýtal sa jej, či súhlasí s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, že sa pokúsi dohodu presadiť u predsedníčky súdu, hoci ona už je rozhodnutá dať okamžité skončenie. Až z okamžitého skončenia pracovného pomeru sa dozvedela, z akého skutku bola obvinená.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Rozhodnutím o vymenovaní so štátnej služby na č.l. 4, Opisom činností štátnozamestnaneckého miesta na č.l. 5-6, Dodatkom č. 2 k služobnej zmluve na č.l. 7-8, Opisom činností štátnozamestnaneckého miesta na č.l. 9-10, výplatnými páskami na č.l. 11, Oznámením o výške a zložení funkčného platu na č.l. 12, Okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru na č.l. 13, Potvrdením o štátnej službe na č.l. 14, Vyhlásením k vypočúvaniu na č.l. 16-17, Vyjadrením žalovaného k žalobe na č.l. 26-27, Žiadosťou o zaujatie stanoviska na prejednanie a rozhodnutie na č.l. 32, Stanoviskom žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe na č.l. 33-36, Sťažnosťou proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy na č.l. 38-39, Doplnením k žalobe na č.l. 40-44, Vyjadrením k výzve na doplnenie na č.l. 51-52, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 71-72, úradným záznamom na č.l. 119-120, Výpoveďou I. Č. na č.l. 121, Výpoveďou R. G. na č.l. 122, Výpoveďou E. D. na č.l. 123, Výpoveďou S. N. na č.l. 124, Služobným posudkom na č.l. 125, Služobným poriadkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 126-128, dokladom o zaslaní pracovných a služobných poriadkov Krajského súdu v Prešove všetkým zamestnancom dňa 8.2.2012 na č.l. 129, Stanoviskom na č.l. 130, Oznámením na č.l. 131, Záznamom o zložení sľubu na č.l. 132, Nesúhlasom s okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru na č.l. 134-135, Podacím hárkom na č.l. 136, Doplnením k žalobe č. 2 na č.l. 137-142, Prehlásením na č.l. 143, Zaopatrovacou zmluvou na č.l. 144, Notárskou zápisnicou na č.l. 147, Preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom na č.l. 148, Dodatkom č. 2 k služobnej zmluve na č.l. 151-152, Žiadosťou o sprístupnenie zdravotnej dokumentácie na č.l. 155, Potvrdením o poskytovaní psychoterapeutickej starostlivosti na č.l. 157, fotografiami na č.l. 161, Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti na č.l. 162, Lekárskou správou na č.l. 163 a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu poukázala na písomne vyjadrenia a trvala na tom, že fyzický útok sa nikdy nestal. Jednalo sa iba o nejaké slovné upozornenia. Problémy, ktoré boli na podateľni neohlásila nadriadenému z dôvodu toho, že tieto chcela riešiť v kancelárii. Ďalej uviedla, že I. Č. mohla byť na vyšetrení, avšak nie z dôvodu fyzického útoku, pričom táto žiadne modriny na hlave nemala. Taktiež uviedla, že nikdy nemala konflikt pani D.. Pokiaľ ide o výpoveď zo dňa 20.5.2014 tak túto si prečítala iba zbežne a podpísala ju preto, že bola v strese a riaditeľka jej ju dala, aby to podpísala. Nevedela povedať, prečo I. Č. S. R. G., vypovedali tak ako vypovedali.
7. Svedkyňa E. D. pri svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa a pani Č. vychádzali dobre. Po dlhšom čase sa vrátila z PN-ky, išla po poštu a došlo medzi nimi k ústnemu konfliktu. Pani Č. žalobkyni niečo povedala,
žalobkyňa vstala a išla ku pani Č.. Svedkyňa nevidela čo sa udialo, nakoľko k nim bola chrbtom, avšak počula naťahovanie a bolo počuť akési búchanie. Potom vstala zo stoličky a utekala preč.
8. Svedkyňa R. G. pri svojej výpovedi uviedla, že I. Č. vošla do miestnosti a vtedy sa žalobkyňa obrátila na pani D., aby jej odpovedala, či môže potvrdiť, že ju ohovárajú. Táto povedala, že nemôže to potvrdiť. Vtedy sa žalobkyňa obrátila na I. Č., prišla ku nej a sotila ju. Táto si buchla hlavu o stenu a začala ju biť. Potom ju začala udierať do hlavy rukami. G. D. sa postavila a odišla z kancelárie. Snažila sa ich ukľudniť, postavila sa medzi I. Č. a žalobkyňu a vtedy dostala úder do tváre. Svedkyňa jej povedala, že u nej skončila. Žalobkyňa si uvedomila, čo spravila a sadla si na stoličku. Vtedy odišla I. Č. z kancelárie. Neskôr prišla ku I. Č., bola rozklepaná, bolela ju hlava. Zavolali dozornú úradníčku, ktorá ju pustila domov. Podľa jej názoru fyzický útok žalobkyne mohlo spôsobiť to, že jedna zamestnankyňa na informačnom centre mala odísť do dôchodku a ona si myslela, že pôjde na jej miesto. Asi sa dozvedela od pani D., že na toto mieste nepôjde a to mohlo byť tým spúšťačom. Ďalej uviedla, že žalobkyňa a I. Č. vychádzali dobre, vzájomne si aj telefonovali. Potvrdila, že videla fotky, ktoré sa nachádzajú v spise, o tom ako mala I. Č. modriny, keďže tieto jej poslala hneď na druhý deň, ako bola u lekára. Ďalej uviedla, že u I. Č. videla červené fľaky na tvári a uchu, pričom tieto zodpovedajú fotografiám.
9. Z predloženého rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 26.5.2003 vymenovaná na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Krajského súdu v Prešove na funkciu samostatný referent v dočasnej štátnej službe.
10. Dodatkom č. 1 k služobnej zmluve došlo u žalobkyni k zmene štátnozamestnaneckého pomeru s trvalým preložením od 1.12.2011 na funkciu radca - tajomník informačného centra v kumulácii s funkciou zamestnanec elektronickej podateľne v 4. platovej triede.
11. Dodatkom č. 2 k služobnej zmluve došlo u žalobkyni k zmene štátnozamestnaneckého pomeru s trvalým preložením od 1.1.2012 na funkciu radca - tajomník informačného centra v kumulácii s funkciou zamestnanec elektronickej podateľne v 5. platovej triede.
12. Listom zo dňa 28.5.2014 žalovaný okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa listu žalobkyňa dňa 19.05.2014 po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky napadla kolegyňu z podateľne I. Č., ktorú na základe výpovede svedkov R. G. a E. D. (zamestnankyne Krajského súdu v Prešove), päsťami udierala do hlavy, tváre, hrudníka a kolenom ju kopla do brucha. V snahe zabrániť v ďalšom útoku udrela aj kolegyňu R. G. do tváre. V zmysle ČI. 8 ods. 3 písm. e) Služobného poriadku Krajského súdu v Prešove č. 1SprO/94/2012 zo dňa 10.02.2012 a v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene niektorých zákonov bolo jej správanie hodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala žalobkyňa dňa 29.5.2014.
13. Podľa predloženého zápisu z výpovede žalobkyne dňa 20.5.2014 vyplýva, že táto mala pocit, že ju kolegyne ohovárajú a že to týmto spôsobom chcela ukončiť. Potvrdila, že udrela obidve kolegyne, aj keď R. G. nechcela udrieť, ale priplietla sa jej do cesty. Na otázku, prečo takto zareagovala, odpovedala len všeobecne, nepomenovala problém. Podľa nej sa nič vážne nestalo a že kolegyne preháňajú, aby jej vyrobili problém.
14. Podľa predloženého zápisu z výpovede I. Č. dňa 20.5.2014 táto uviedla, že ráno prišla do kancelárie príslušníčka justičnej stráže S. N., ktorá sa opýtala, čo sa stalo žalobkyni, lebo na ňu slovne zaútočila na stanovišti justičnej stráže. Odpovedala jej, že nevie. Na to vošla žalobkyňa, ktorá sa začala s S. N. hádať. Vzhľadom k tomu, že ďalšia kolegyňa R. G. vybavovala telefonický hovor, vyzvala obidve, aby boli ticho. S. N. odišla z podateľne a žalobkyňa jej povedala, že nielen Andrea, ale aj ona je na vine, že ju každý ohovára. Slovne ju napadla, že jej už štyri roky kazí povesť na súde a urážala ju rôznymi nadávkami. Vzápätí vstala a odišla z kancelárie. Po obedňajšej prestávke prišla do podateľne, kde boli prítomné R. G., žalobkyňa a E. D.. I. Č. sa oprela o stôl pri okne, kde sú uložené spisy. Hneď na to žalobkyňa vyzvala E. D., aby jej potvrdila, že ju I. Č. ohovára na krajskom súde. I. Č. sa obrátila k E. D. a opýtala sa jej, či to môže potvrdiť, či ju niekedy počula ohovárať žalobkyňu. E. D. to odmietla, povedala, že to nemôže potvrdiť. Vzápätí na to žalobkyňa vstala zo stoličky, pribehla ku I. Č. a päsťami ju začala udierať do hlavy, do tváre a hrudníka. Táto sa skrčila na stôl pri okne a vtedy ju ešte v návale zlosti, možno aj
nedopatrením kopla kolenom do brucha. E. D., ktorá sedela pri stole, nepovedala nič, ani sa nesnažila zabrániť žalobkyni, aby ju prestala udierať, ale doslova ušla z podateľne. R. G., ktorá sedela za svojím pracovným stolom, vstala zo stoličky a snažila sa žalobkyňu zastaviť, na čo žalobkyňa zareagovala tak, že udrela do tváre aj ju. I. Č.T. žalobkyni povedal, že za to, že ju fyzicky napadla, môže mať problém a že môže na súde aj skončiť, na čo jej žalobkyňa odpovedala, že ona tu pracuje dlhšie a že neskončí ona. Hneď potom I. Č. v šoku odišla z podateľne do vedľajšej miestnosti. Keď prišla domov, veľmi ju bolela hlava na tej strane, do ktorej ju žalobkyňa udierala najviac a zvracala. Večer asi o 20.00 hod. išla na pohotovosť, kde jej bol robený snímok RTG, tento bol negatívny. V noci však znova zvracala a tak na druhý deň, t. j. 20.5.2014 navštívila svoju všeobecnú lekárku, ktorá jej povedala, že to môže byť aj následok stresu a vypísala jej práceneschopnosť.
15. Podľa predloženého zápisu z výpovedi R. G. dňa 20.5.2014 táto uviedla, že k fyzickému napadnutiu došlo po slovnej výmene, kedy žalobkyňa dôrazne žiadala E. D., aby jej potvrdila, že ju I. Č. ohovára, čo E. D. odmietla. Následne na to žalobkyňa zaútočila päsťami na I. Č., na čo E. D. okamžite odišla z podateľne. Keď sa žalobkyni snažila zabrániť v ďalšom útoku na I. Č., udrela do tváre aj ju. Ovládla sa, aby jej úder nevrátila a povedala jej, že to si už dovolila priveľa a že s ňou ako s kolegyňou skončila. Žalobkyňa na to odpovedala, že ona s nimi skončila už dávno.
16. Podľa predloženého zápisu z výpovedi E. D. dňa 20.5.2014 táto uviedla, že po obedňajšej prestávke sa na chvíľu zastavila v podateľni krajského súdu, kde sa nachádzala R. G. a žalobkyňa. Rozhovor prebiehal úplne normálne. Keď vošla Jana Č., žalobkyňa ju vyzvala, aby jej potvrdila, že ju I. Č. ohovára. Odpovedala je, že to potvrdiť nemôže, lebo nepočula, aby ju I. Č. ohovárala. Na to zareagovala žalobkyňa tak, že zaútočila na I. Č., pričom nevidela, kde ju udiera, lebo sedela bokom od nich. Z jej správania bola v takom šoku, že radšej z podateľne odišla.
17. Podľa predloženého zápisu z výpovedi S. N. dňa 20.5.2014 táto uviedla, že hneď ráno ju žalobkyňa slovne napadla za údajné ohováranie. Snažila sa o podanie vysvetlenia zo strany žalobkyne, tá však s krikom a nadávkami ju vyháňala z podateľne, na čo radšej odišla.
18. Zo služobného posudku zo dňa 19.8.2014 vyplýva, že žalobkyňa bola počas výkonu štátnej služby služobne hodnotená dňa 19.1.2005 rozhodnutím o služobnom hodnotení, podľa ktorého dosahovala uspokojivé výsledky s bodovou hodnotou „2“. Ďalším služobným hodnotením zo dňa 29.1.2007 bola hodnotená slovným hodnotením „Vykazuje mimoriadne výsledky“ s bodovým vyjadrením „4“. Rovnaké najvyššie služobné hodnotenie dosiahla aj v služobnom hodnotení zo dňa 31.12.2007 a zo dňa 31.12.2008. V období od roku 2009 do 29.5.2014 svoju prácu vykonávala k spokojnosti zamestnávateľa. Počas uvedeného obdobia bola dňa 24.6.2013 v súvislosti s výkonom funkcie písomne upozornená na zvýšenú pozornosť a dôslednú kontrolu pri preberaní zásielok. Služobný úrad umožnil žalobkyni štúdium na základe dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ktoré ukončila na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove dňa 13.6.2008, kedy jej bol udelený titul „bakalár“ a následne dňa 27.5.2010 ukončila magisterské štúdium s titulom „magister“.
19. Podľa stanoviska ZO OZJ pri Krajskom súde v Prešove výbor ZO dňa 28.5.2014 v celkovom počte sedem členov prerokoval žiadosť predsedníčky Krajského súdu v Prešove o zaujatie stanoviska k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne a na základe výsledku tajného hlasovania (4 členovia „Za“, 2 členovia „Proti“ a 1 člen „Zdržal sa“ hlasovania) nadpolovičnou väčšinou hlasov schválil stanovisko k žiadosti, ktorým súhlasil s okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny t.j,. fyzického útoku na iného zamestnanca na pracovisku.
20. Dňa 30.7.2014 bol žalovanému zaslaný nesúhlas s okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru s tým, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že na štátnozamestnaneckom pomere naďalej trvá.
21. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bola I. Č. od 20.5.2014 dočasne neschopná práce z dôvodu úrazu zavineného inou osobou.
22. Podľa lekárskej správy zo dňa 19.5.2014 I. Č. subjektívne uviedla, že 19.5.2014 asi o 12:15 ju napadla kolegyňa, udierala ju päsťou po hlave a poškriabala ju, zvracala. Objektívny nález palpačná citlivosť temporálne vpravo, GCS 15, diskrétne exkoriácie pr. predlaktia volárne na rozhraní prox. a
str, 1/3, RTG: negat. Diagnóza bola stanovená S50.81 Excoriatio antebrachii 1. dx. Minima, S00.00 Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: druh poranenia bližšie neurčený. Bez liečby.
23. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len ako „zákon o štátnej službe“), tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.
25. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
26. Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
27. Podľa § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.
28. Podľa § 51 ods. 2 zákona o štátnej službe, služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
29. Podľa § 51 ods. 3 zákona o štátnej službe, služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnou zamestnankyňou a štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.
30. Podľa § 70 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len ako „ZP“), okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
31. Podľa 75 zákona o štátnej službe, služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.
31. Podľa čl. 8 bod. 3 písm. e) služobného poriadku Krajského súdu v Prešove za závažné porušenie služobnej disciplíny sa podľa tohto služobného predpisu považuje najmä fyzický alebo verbálny útok na iného zamestnanca na pracovisku.
32. Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
33. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
34. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
35. Predmetom konania v danej veci je návrh žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.5.2014, ktoré bolo dané podľa § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe, doručené žalobkyni dňa 29.5.2014. Dôvodom závažného porušenia pracovného disciplíny bolo podľa žalovaného to, že dňa 19.05.2014 po predchádzajúcej výmene názorov žalobkyňa fyzicky napadla kolegyňu z podateľne I. Č., ktorú na základe výpovede svedkov R. G. a E. D. (zamestnankyne Krajského súdu v Prešove), päsťami udierala do hlavy, tváre, hrudníka a kolenom ju kopla do brucha. V snahe zabrániť v ďalšom útoku udrela aj kolegyňu R. G. do tváre. V zmysle čl. 8 ods. 3 písm. e) Služobného poriadku Krajského súdu v Prešove č. 1SprO/94/2012 zo dňa 10.02.2012 a v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene niektorých zákonov bolo jej správanie hodnotené ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalobkyňa listom zo dňa 29.7.2014 nesúhlasila s okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru, pretože dôvod uvedený v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru je nepravdivý. Dňa 25.7.2014 podala žalobu na súd.
36. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon služobného úradu adresovaný štátnemu zamestnancovi, ktorý smeruje k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí byť písomné a doručené, služobný úrad v ňom musí dôvod skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 ZP). K okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru môže služobný úrad pristúpiť v prípade, že štátny zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 ZP). Súd je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
37. Súd v prvom rade skúmal včasnosť podania žaloby. Žalobkyni bolo okamžité skončenie doručené dňa 29.5.2014 a žalobu na súd podala 25.7.2014, t.j. v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Následne súd skúmal, či okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru spĺňa formálne náležitosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a dospel k záveru, že formálne náležitosti boli splnené. Okamžité skončenie bolo písomné, dôvod skončenia bol skutkovo riadne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo dňa 28.5.2014 prerokované ZO OZJ pri Krajskom súde v Prešove a okamžité skončenie bolo doručené žalobkyni v zákonnej lehote.
38. Súd sa následne zaoberal dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a dospel k záveru, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je dôvodné. Výsluchmi svedkov a to R. G., ktorá priamo videla fyzické napadnutie a E. D., mal súd za preukázané, že dňa 19.5.2014 došlo k fyzickému napadnutiu Jany Č. žalobkyňou a k udretiu R. G. tak ako je to
opísané v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z listinných dôkazov a to z predloženého zápisu z výpovede I. Č. dňa 20.5.2014, lekárskej správy a aj priložených fotografii, ktorých čas vyhotovenia potvrdila pri svojom výsluchu R. G.. Táto pri svojej výpovedi dosvedčila, že videla červené fľaky na tvári a uchu I. Č., pričom tieto zodpovedajú predloženým fotografiám Aj samotná žalobkyňa nasledujúci deň po udalosti potvrdila, že udrela obidve kolegyne, aj keď R. G. nechcela udrieť. Žalobkyňa síce dňa 22.5.2014 zobrala svoj podpis na zázname späť, avšak takéto jej konanie súd vyhodnotil ako účelové a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jej podpísaná výpoveď zhoduje s výpovediam zvyšných svedkýň.
39. Podľa citovaného ustanovenia § 75 zákona o štátnej službe, služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa čl. 8 bod. 3 písm. e) služobného poriadku Krajského súdu v Prešove za závažné porušenie služobnej disciplíny sa podľa tohto služobného predpisu považuje najmä fyzický alebo verbálny útok na iného zamestnanca na pracovisku. Žalobkyni bol služobný poriadok zaslaný mailom dňa 8.2.2012.
40. Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa fyzický napadla I. Č. a následne udrela aj R. G., čím sa dopustila závažného porušenia služobnej disciplíny podľa čl. 8 bod. 3 písm. e) služobného poriadku Krajského súdu v Prešove. Toto závažné porušenie služobných povinností opodstatňovalo žalovaného k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo žalobkyňou. Vzhľadom na charakter porušenia pracovnej disciplíny a vzhľadom na to, že žalobkyňa pracovala ako zamestnankyňa Krajského súdu, kde sa nepochybne vyžaduje, aby správanie nielen sudcov, ale aj zamestnancov, bolo príkladom pre spoločnosť, čo sa v danom prípade nestalo, bolo dôvodne okamžite skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Konaním žalobkyne došlo k narušeniu medziľudských vzťahov na pracovisku, a preto nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ponechal v štátnozamestnaneckom pomere do skončenia výpovednej doby, teda aby predmetný skutok riešil výpoveďou. V danom prípade tak žalovaný okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dôvodne použil toto výnimočné disciplinárne opatrenie. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.
41. Súd ďalšie návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol a to z dôvodu toho, že ich vykonanie považoval za neúčelne a nehospodárne, keďže skutkový stav mal súd na základe vykonaných dôkazov dostatočne objasnený. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne I. Č. tak súd k nemu vzhľadom na vyjadrenie lekára nepristúpil.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).