Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-17-2016.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Zoltánom Borosom v obchodnom spore žalobcu BPT LEASING, a. s. so sídlom Drieňová 34, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom s miestom podnikania Rožňavská 2, Bratislava proti žalovanému EXPRESSTRANS, spol. s r. o. so sídlom Sobôtka VII/34, Rimavská Sobota, IČO: 36 048 551, zast. advokátkou JUDr. Evou Bornayovou s miestom podnikania Fučíkova 795/15, Rimavská Sobota o zaplatenie 4.801,80 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.780,- eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.780,- eur od 1. 2. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti sumy 162,- eur a v časti prevyšujúcej 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.780,- eur od 1. 2. 2017 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 1.859,80 eura s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 991,80 eura od 9. 7. 2015 do zaplatenia a zo sumy 868,- eur za obdobie od 11. 2. 2017 do zaplatenia.
IV. Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov konania.
V. N a r i a ď u j e učtárni tunajšieho súdu vrátiť žalobcovi preddavok na trovy dôkazu v sume 100,- eur, ktorý bol zložený dňa 26. 7. 2016 pod č. D14 20/2016, a to na účet žalobcu č. N..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 3. 3. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4 801,80 € s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 09. 07. 2015 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 24. 4. 2009 Rámcovú zmluvu, predmetom ktorej bolo skladovanie hnuteľných vecí, ktoré navrhovateľ odobral svojim lízingovým nájomcom. Dňa 12. 7. 2013 žalobca prostredníctvom poverenej bezpečnostnej agentúry MABORO s. r. o. uložil u žalovaného hnuteľné veci - dvojrotorovú hladičku betónu MK8-80/H GX690 a krajovú hladičku betónu C4-60H v celkovej hodnote 4.500,- eur. Žalobca na základe faktúr vystavených žalovaným uhradil skladné vo výške 301,80 eura od 16. 7. 2013 do 30. 11. 2014. Keď si chcel žalobca uvedené hnuteľné veci prevziať od žalovaného, tieto sa u žalovaného nenachádzali a tento nevedel vysvetliť, čo sa s nimi stalo. Vzhľadom na stratu uskladnených vecí si žalobca na žalovanom uplatňoval náhradu škody vo výške 4500,- eur, ako aj náhradu za zaplatené skladné v sume 301,80 eura. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená dňa 7. 7. 2015, žalovaný nárok sa takto stal splatným dňa 8. 7.2015. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania zo žalovanej istiny vo výške 9,05 % ročne od nasledujúceho dňa do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný uznal uzavretie rámcovej zmluvy zo dňa 24. 4. 2009, tvrdil však,
že v skutočnosti k prevzatiu a uskladneniu hnuteľných vecí, ktoré uvádza navrhovateľ, nedošlo. Nebol spísaný žiaden protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla. Je síce pravdou, že zo strany žalovaného došlo k fakturácii, ale len nedopatrením, v dôsledku omylu, bez preverenia si skutočného stavu, či hnuteľné veci boli vôbec uskladnené.
3. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 22. 8. 2016 konateľ žalovaného uviedol, že je pripravený do desiatich dní od pojednávania vrátiť uložené hnuteľné veci žalobcovi, keďže získal vedomosť o tom, kde sa tieto nachádzajú. V konaní nie je sporné, že po odročení tohto pojednávania, dňa 4. 11. 2016 žalovaný dopravil uložené hnuteľné veci na miesto určené žalobcom. Žalobca následne predložil znalecký posudok súdneho znalca Ing. Vladimíra Tarabu zo dňa 15. 12. 2016, č. 11/2016, ktorým znalec všeobecnú hodnotu vecí ku dňu 6. 7. 2015 určil v sume 4280,- eur a ku dňu 13. 12. 2016 v sume 470,- eur bez DPH. Pokles hodnoty strojov vyplýval zo skutočností, že tieto boli značne opotrebené, poškodené a motoricky nefunkčné a cena poklesla aj plynutím času. Rozdiel vo výške 3810,- eur bez dane z pridanej hodnoty predstavuje škodu, ktorú si žalobca v ďalšom uplatňuje. Vzhľadom na vrátenie vecí žalobca návrh vzal späť v rozsahu z sumy 991,80 eura s príslušenstvom, ktorá zahŕňala aj žalovaný nárok na vrátenie skladného vo výške 301,80 eura.
4. Žalobca podaním zo dňa 14. 2. 2017 svoj návrh opätovne vzal čiastočne späť, a to v časti sumy 868 ,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy za obdobie po 10. 2. 2017. Uviedol, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 23. 1. 2017 predal tretej osobe obe hnuteľné veci za kúpnu cenu vo výške 1500,- eur bez dane z pridanej hodnoty. Kúpna cena teda bola dojednaná vyššia, ako bola hodnota hnuteľných vecí stanovená súdnym znalcom. Za skladovanie týchto hnuteľných vecí v období od 4. 11. 2016 do 23. 1. 2017 zároveň žalobca musel uhradiť skladné vo výške 162,- eur. Výťažok z predaja hnuteľných vecí tak predstavuje sumu 1338,- eur. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou hnuteľných vecí v sume 4280,- eur a výťažkom z ich predaja vo výške 1338,- eur predstavuje škodu, ktorú žalobcovi spôsobil žalovaný. Žalobca zároveň požaduje zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3810,- eur za 582 dní omeškania v období od 9. 7. 2015 do 10. 2. 2017 vo výške 549,80 eura a úrok z omeškania zo sumy 2942,- eur od 11. 2. 2017 do zaplatenia. Nakoľko v priebehu konania žalobca, reagujúc na zmenu skutkovej situácie vyplývajúcej z vrátenia hnuteľných vecí, podstatne zmenil skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzoval žalovaný nárok, súd na pojednávaní dňa 27. 2. 2017 podľa § 140 ods. 1,2 CSP pripustil zmenu návrhu. Vzhľadom na čiastočné späťvzatia návrhu súd v rozhodnutí vo veci samej konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v časti sumy 1.859,80 eura s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 991,80 eura od 9. 7. 2015 do zaplatenia zo sumy 868,- eur za obdobie od 11. 2. 2017 do zaplatenia.
5. Po uvedených úpravách žalobného návrhu žalovaný zaujal stanovisko, že uskladnené hnuteľné veci vrátil žalobcovi v takom istom stave, v akom boli u neho umiestnené. Znalecký posudok, na základe ktorého bola vyčíslená všeobecná hodnota uložených vecí považoval za neobjektívny. Poukazoval na to, že krátko po odpredaní predmetných hnuteľných vecí žalobcom v prospech tretej osoby bola dvojrotorová hladička s výrobným číslom 35607 ponúkaná na predaj v inzeráte zverejnenom na internete za sumu 5500,- eur, pričom z inzerátu vyplýva, že evidovaný počet motohodín zariadenia je 160, bez investícií, pričom na zariadení bol menený len olej a filter a dodaný nový akumulátor.
6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: faktúry na čl. 5 spisu, rámcovej zmluvy na čl. 6 a nasl., dodatku čl. 1 na čl. 9 spisu, záverečnej správy k inkasnému konaniu, emailu svedka Zaťka na čl. 11, fotodokumentácie na čl. 12 a ž 14 spisu, záznamu zo stretnutia na čl. 15, prehľadu o zaplatenom skladnom, faktúr vystavených žalovaným na skladné na čl. 17 až 30 spisu, inzerátu na čl. 31, výzvy na vydanie hnuteľných vecí na čl. 32, odpovede žalovaného na čl. 33 s fotokópiu obálky, výpisov z obchodného registra, faktúr č. 183001367 a č. 183001142, kúpnej zmluvy 1716/12, faktúry č. FV 12900082, výpisu z účtu na čl. 72 spisu, zmluvy o finančnom leasingu č. 1716/12, preberacieho protokolu, fotodokumentácie na čl. 83 až 89 spisu, preberacieho protokolu zo dňa 7. 11. 2016, znaleckého posudku č. 11/2016 na čl. 103 až 118 spisu, kúpnej zmluvy č. 121716002, faktúry č. 317S00246, detailu pohybu na účte na čl. 129, faktúry č. OF201702010 a výpisu z účtu na čl. 131 spisu a výtlačku inzerátu zo dňa 9. 2. 2017, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi stranami nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 24. 4. 2009 došlo k uzavretiu "Rámcovej zmluvy" s odvolaním sa na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bola dohoda postupu pri skladovaní motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu a sprostredkovanie
ich predaja žalovaným. V časti 2. zmluvy pod nadpisom "Skladovanie" sa žalovaný zaviazal prevziať od žalobcu alebo od osoby splnomocnenej žalobcom motorové vozidlá, aby ich uložil a opatroval a žalobca sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu - skladné. Pri odovzdaní motorového vozidla mali zmluvné strany spísať protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, v ktorom sa uvedú všetky známe vady motorového vozidla, príslušenstvo a doklady vzťahujúce sa k motorovému vozidlu. Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla mal podpísať za žalovaného jeho poverený zamestnanec a na druhej strane pracovník žalobcu alebo osoba ním splnomocnená. Žalovaný sa zaviazal prevzaté motorové vozidlá starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na ich povahu a svoje možnosti na to, aby na nich nevznikla škoda, rovnako mal povinnosť zabezpečiť stráženie motorových vozidiel 24 hodín denne (čl. III. časti 2 zmluvy). Z ustanovenia čl. IV časti 2. zmluvy vyplýva, že žalovaný zodpovedal za škodu na skladovaných motorových vozidlách od momentu ich prevzatia až do ich vydania. Podľa článku V. časti 2 zmluvy skladovanie motorových vozidiel zaniká prevzatím motorového vozidla žalobcom alebo osobou splnomocnenou žalobcom, o čom sa spíše protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla. V časti 3. zmluvy sa nachádzali ďalšie dojednania týkajúce sa sprostredkovania predaja ojazdených motorových vozidiel.
8. V spore bolo spočiatku sporné, či na základe uzavretej zmluvy boli žalovanému odovzdané dňa 16. 7. 2013 hnuteľné veci - dvojrotorová hladička betónu MK8-80/H GX690 a krajová hladičku betónu C4-60H. Žalovaný svoju obranu v spore v čase podania odporu proti platobnému rozkazu zakladal na tvrdení, že stroje mu neboli odovzdané a poukázal aj na absenciu z protokolu o odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí. V konaní nebol produkovaný dôkaz o existencii protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla. Na druhej strane skutočnosť, že hnuteľné veci boli žalovaným prevzaté v rámci plnenia rámcovej zmluvy, vyplýva predovšetkým z toho, že žalovaný za obdobie od 16. 7. 2013 do 30. 11. 2014 fakturoval s mesačnou periodicitou skladné, pričom prílohy faktúr obsahujú jednoznačnú identifikáciu hnuteľných vecí tak, že išlo o veci týkajúce sa leasingovej zmluvy 1716/2, zn. Barikell, hladička betónu dvojrot. a krajová, Vin: MK-8-90, C4-60, rok výroby 2012 s dátumom prevzatia 16. 7. 2013. Prevzatie vecí vyplýva aj z fotodokumentácie vyhotovenej pri ich umiestnení, ohľadom ktorých konateľ žalovaného uznal, že ide o fotografie vyhotovené v areáli žalovaného. Z pohľadu právnych následkov prevzatia týchto vecí je bez významu, že samotný konateľ žalovaného nemal vedomosť o prevzatí vecí, keďže z uzavretej zmluvy vyplýva, že na preberanie vecí mal byť oprávnený aj iný poverený zamestnanec žalovaného. Skutočnosť, že stroje boli v areáli firmy umiestnené, nakoniec po zmene svojej argumentácie uznal prostredníctvom svojho konateľa aj samotný žalovaný. Tvrdil, že stroje boli z areálu odvezené bližšie neurčeným subjektom. Totožnosť tohto subjektu neozrejmil, rovnako ani to, akým spôsobom bolo so strojmi v tomto období nakladané.
9. V konaní nebolo sporné, že uskladnené veci žalovaný vrátil na miesto určené žalobcom dňa 4. 11. 2016. Súdny znalec Ing. Vladimír Taraba vykonal ohliadku zariadení dňa 13. 12. 2016. Znaleckým posudkom č. 11/2016 znalec určil všeobecnú hodnotu uskladnených vecí v sume 4280,- eur bez DPH ku dňu 6. 7. 2015 a v sume 470,- eur ku dňu 13. 12. 2016. Z kúpnej zmluvy č. 121716002 zo dňa 23. 1. 2017 súd zistil, že žalobca obe hladičky uskladnené u žalovaného predal tretej osobe za kúpnu cenu 1800,- eur vrátane DPH. Zmluva obsahuje vyhlásenie kupujúceho, že sú mu známe závady prevádzaných vecí, ktoré sú opísané zhodne s obsahom znaleckého posudku. Kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 317S00246 v sume 1500,- eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. v sume 1.800,- eur vrátane tejto dane. Uhradená na účet žalobcu bola dňa 23. 1. 2017.
10. Z faktúry č. OF201702010 a z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že za uskladnenie hladičiek za obdobie od 4. 11. 2016 do 23. 1. 2017 žalobca uhradil spoločnosti Regena s. r. o. sumu 162,- eur.
11. Podľa § 527 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "Obchodný zákonník" alebo "ObZ") zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).
12. Podľa § 528 ods. 1 Obchodného zákonníka skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.
13. Podľa § 532 ods. 2 Obchodného zákonníka ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.
14. Podľa § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená a) ukladateľom alebo vlastníkom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo c) vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.
16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
17. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
18. Podľa § 368 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.
19. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škodou na veci podľa tohto zákona je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.
20. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody podľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý.
21. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 31. 1. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
24. Rámcovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd podľa jej obsahu považuje za zmiešanú zmluvu, ktorá v sebe zahŕňa znaky zmluvy o skladovaní, ako aj zmluvy o sprostredkovaní. Na 2. časť zmluvy upravujúcu skladovanie hnuteľných vecí sa aplikujú ustanovenia § 527 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný ako skladovateľ bol povinný opatrovať uskladnené veci pred poškodením až do ukončenia skladovania. Výzva žalobcu na vydanie uskladnených vecí bola podľa listu žalovaného na
č.l. 33 spisu žalovanému doručená dňa 7. 7. 2015. Žalovaný bol povinný uskladnené veci vydať bez zbytočného odkladu (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka), t. j. dňa 8. 7. 2015. Pokiaľ tak neurobil, porušil ustanovenia zmluvy o skladovaní a ocitol sa v omeškaní s vrátením uskladnených vecí. Hoci podľa § 533 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalovaný počas celého obdobia skladovania znášal objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú na uskladnených veciach s liberačnými dôvodmi určenými v odseku 2 citovaného ustanovenia, jeho zodpovednosť sa následkom jeho omeškania ďalej sprísnila tak, ako to vyplýva z citovaných ustanovení § 368 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení žalovaný zodpovedá za poškodenia a znehodnotenie skladovaných vecí bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo s výnimkou prípadov, kedy škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka.
25. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že v čase vykonania ohliadky znalec zistil viaceré poškodenia zariadení. V prípade dvojrotorovej hladičky išlo o: absenciu akumulátora, deformáciu predného kolesa s vyzutým plášťom, poškodená bola rukoväť pre ručné ťahanie predného pojazdu, dve hladiace štvorlistové kruhové rotory boli značne zodreté a zhrdzavené, poškodená sedačka obsluhy, zariadenie sa nedalo naštartovať. V prípade krajovej hladičky betónu znalec zaznamenal zodratý kruhový rotor a poškodenie hrany hladiacich líšt, ako aj skutočnosť, že zariadenie sa nedalo naštartovať. Znalec technický stav zariadení ku dňu 6. 7. 2015 určil podľa fotodokumentácie vyhotovenej v roku 2013 pri odovzdaní zariadení žalovanému. Na základe porovnania takto zisteného technického stavu so stavom zisteným pri fyzickej ohliadke a s prihliadnutím na pokles hodnoty zariadení plynutím času znalec všeobecnú hodnotu zariadení ku dňu 6. 7. 2015 určil v sume 4.280,- eur a ku dňu 13. 12. 2016 vo výške 470,- eur. Zhodnotenie technického stavu zariadení a jeho vplyv na všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí je odbornou otázkou, ktorú zodpovedne vie posúdiť súdny znalec. Znalecký posudok súdneho znalca Ing. Vladimíra Tarabu č. 11/2016 zo dňa 15. 12. 2016 vykazuje všetky formálne a obsahové náležitosti znaleckého posudku, pričom obsahuje aj vyhlásenie znalca podľa § 209 ods. 2 CSP o tom, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. Len zo samotnej skutočnosti, že ide o znalecký posudok predložený žalobcom, nemožno dospieť k záveru prezentovaného žalovaným, že znalecký posudok je neobjektívny. Súd takýto posudok v zmysle § 209 ods. 2 CSP musí považovať za znalecký posudok rovnocenný tomu, aký by bol vyhotovený na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania.
26. Súd k obrane povinného považuje za potrebné uviesť, že v rámci dobromyseľného plnenia procesnej povinnosti uviesť všetky relevantné skutkové okolnosti sa od sporových strán očakáva, že túto svoju povinnosť splnia v súlade so skutočným stavom už pri formovaní svojho prvotného stanoviska k podanej žalobe. Pokiaľ žalovaný v spore radikálne zmenil líniu svojej obrany a opustil svoje tvrdenie, že k odovzdaniu hnuteľných vecí ani nedošlo, znižuje to vierohodnosť jeho následných skutkových tvrdení. Vzhľadom na uvedené sa súd nemôže uspokojiť len s jeho tvrdením o tom, že prevzaté hnuteľné veci boli žalobcovi odovzdané v totožnom technickom stave, aké vykazovali už pri ich prevzatí v roku 2013. V tejto súvislosti totiž nemožno prehliadnuť, že žalovaný umožnil, aby uskladnené veci boli z jeho areálu treťou osobou odvezené, pričom odmietol ozrejmiť, akým spôsobom k tomuto došlo, akú dlhú dobu zariadenia neboli v jeho moci a akým spôsobom s nimi bolo narábané v medziobdobí. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že žalovaný ako skladovateľ nebol oprávnený umožniť používanie uskladnených zariadení na akýkoľvek účel. Používaním zariadení nevyhnutne dochádza k ich opotrebeniu a zníženiu ich hodnoty. Vzhľadom na nezodpovedné plnenie zmluvnej povinnosti chrániť uskladnené veci pred poškodením a znehodnotením nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, že nedisponuje protokolom o odovzdaní a prevzatí vecí, z ktorého by vyplývala detailná konkretizácia technického stavu uskladnených vecí v čase ich odovzdania k žalovanému. Vydanie potvrdenia o prevzatí vecí je v zmysle ustanovenia § 528 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovednosťou skladovateľa, naproti tomu zmluvné strany vyhotovenie protokolu viazali na súčinnosť oboch zmluvných strán. Ak aj nedošlo k jeho vystaveniu, ide o porušenie zmluvou predpokladaného postupu, na vzniku ktorého sa podieľali obe zmluvné strany. Nič to však nemení na tom, že zariadenia boli žalovanému odovzdané ako skladovateľovi na základe Rámcovej zmluvy z 24. 4. 2009. Uskladnené zariadenia boli vyrobené v roku 2012, preto niet dôvodu predpokladať, že už po roku používania by vykazovali značné poškodenie až nefunkčnosť, ktorú konštatoval súdny znalec. Pokiaľ súdny znalec technický stav zariadení určil ku dňu 6. 7. 2015 na základe fotodokumentácie pochádzajúcej z roku 2013 s prihliadnutím na vplyv plynutia času na všeobecnú cenu zariadení, jeho postup súd hodnotí ako primeraný okolnostiam prípadu. Takto možno považovať za preukázané, že dňa 6. 7. 2015 bola spoločná hodnota uskladnených vecí 4280,- eur bez DPH.
27. Uskladnené veci žalovaný vydal dňa 4. 11. 2016. Súdny znalec vykonal ohliadku zariadení dňa 13. 12. 2016. Dobu uplynulú od vrátenia strojov do vykonania zhodnotenia ich technického stavu a následne aj ich všeobecnej hodnoty súd nepovažuje za neprimeranú. Vzhľadom na tom, že ide o obdobie len mierne presahujúce 1 mesiac, počas ktorého len samotným plynutím času nemohlo dôjsť k signifikantnému zníženiu všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí, súd akceptuje záver o všeobecnej hodnote vecí v čase ich vrátenia v sume 470,- eur.
28. Pokiaľ žalovaný ako listinný dôkaz predložil inzerát, v ktorom sa ponúka na ďalší predaj dvojrotorová hladička s výrobným číslom 35607 za sumu 5.500,- eur, súd tento listinný dôkaz nepovažuje za dôkaz preukazujúci všeobecnú hodnotu hnuteľných veci podľa stavu v čase ich spätného odovzdania žalobcovi. Je vecou aktuálneho vlastníka, za akú sumu sa pokúsi speňažiť predmet svojho vlastníctva, samotné vyčíslenie žiadanej kúpnej ceny nesvedčí o tom, že predávané zariadenia majú skutočne takúto cenu. Taktiež nie je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, či skutočne ide o inzerát aktuálneho vlastníka zariadení a či sú pravdivé údaje uvedené v inzeráte ohľadne technického stavu zariadení. Tento listinný dôkaz preto súd nemôže považovať za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť správnosť záverov súdneho znalca po určení všeobecnej ceny uskladnených hnuteľných vecí.
29. V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vydať uskladnené veci na požiadanie žalobcu žalovaný znáša nebezpečenstvo vzniknutej škody. V konaní nebolo preukázané, že by za vznik škody zodpovedal žalobca, rovnako ani skutočnosť, že by ku vzniku škody došlo aj inak. Žalovaný preto zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorú možno ustáliť poklesom všeobecnej hodnoty uskladnených vecí. Hodnota vecí v zmysle znaleckého posudku poklesla o 3.810,- eur (4.280,- eur - 470,- eur). Následný predaj hnuteľných vecí tretej osobe za vyššiu kúpnu cenu, než bola hodnota ustálená k znaleckým posudkom, treba považovať za opatrenie poškodeného smerujúce k minimalizácii výšky spôsobenej škody. Pokiaľ kúpna cena predstavovala 1.500,- eur bez DPH, niet dôvodu, aby sa výťažok z predaja nezapočítal na vzniknutý nárok na náhradu škody v plnej výške. Žalovaná istina totiž predstavovala pokles hodnoty uskladnených hnuteľných vecí za obdobie do 4. 11. 2016, kedy došlo k vydaniu hnuteľných vecí a tým k ukončeniu pretrvávajúceho protiprávneho stavu. Vynaloženie výdavkov na uskladnenie hnuteľných vecí od 4. 11. 2016 nemožno považovať za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.780,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou cenou vecí ku dňu 6. 7. 2015 a sumou výťažku utŕženého predajom vrátených hnuteľných vecí tretej osobe. V prevyšujúcej časti, t. j. v sume 162,- eur súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a ako takú ju v tejto časti zamietol.
30. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej poškodením uskladnených vecí, ku ktorému došlo v období od 6. 7. 2015 (posledný deň pred doručením výzvy na vydanie uskladnených vecí) do 4. 11. 2016 (deň vrátenia vecí žalobcovi). Takto vymedzené právo na náhradu škody vzniklo dňom 4. 11. 2016 a žalobca mal možnosť vyvolať splatnosť tohto nároku uskutočnením výzvy na plnenie. Za prvú takúto výzvu možno považovať doručenie podania žalobcu zo dňa 27. 12. 2016, prílohou ktorého bol aj znalecký posudok. K doručeniu tohto podania právnej zástupkyni žalovaného došlo dňa 30. 1. 2017. K tomuto dňu výška vzniknutej škody predstavovala sumu 2.780,- eur (žalovaný kúpnu cenu v sume 1500,- eur + DPH obdržal už dňa 23. 1. 2017). Keďže žiadaný nárok na náhradu škody nebol splnený bezodkladne, najneskôr dňa 31. 1. 2017, nasledujúcim dňom, t. j. dňom 1. 2. 2017 sa žalovaný so zaplatením sumy 2.780,- eur dostal do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca si úroky z omeškania za obdobie pred 4. 11. 2016 uplatnil nedôvodne predovšetkým z dôvodu, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením nároku na náhradu škody skôr, než došlo k vzniku tohto nároku. Výška škody sa pritom formovala aj plynutím času, keďže k poklesu hodnoty uskladnených vecí došlo aj ich postupnou amortizáciou do dňa 4. 11. 2016. Nakoľko žalovaný nárok predstavuje nárok na náhradu škody zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol ešte dňa 24. 4. 2009, v zmysle § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka sa výška úrokov z omeškania určuje podľa predpisov účinných do 1.2.2013, t.j. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Spolu s istinou v sume 2.780,- eur súd takto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % ročne (základná sadzba ECB vo výške 0,00% s prirážkou 8 percentuálnych bodov) od 1. 2. 2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
31. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch pána O., referenta žalobcu, keďže jeho výsluchom mali byť ozrejmené len skutočnosti súvisiace s oznámením žalovaného v roku 2014,
že predmetné zariadenia za areálu zmizli. Uvedené skutočností nesúvisia s poklesom všeobecnej hodnoty zariadení zverených žalovanému od výzvy žalobcu na ich vydanie do dňa, kedy boli žalobcovi vrátené. Súd taktiež nevykonal opätovný výsluch p. L. ktorý na pojednávaní dňa 22. 8. 2016 už vypovedal ohľadne okolností súvisiacich s odovzdaním zariadení žalovanému a vyjadril sa tak, že podľa jeho vedomostí protokol o odovzdaní a prevzatí zariadení nebol vyhotovený. Žalovaný bol na tomto pojednávaní prítomný a mal možnosť k vykonanému dôkazu sa vyjadriť a klásť svedkovi otázky. Pokiaľ žalovaný žiadal vykonať výsluch pána Palmera, ktorý má byť zamestnancom lízingového nájomcu, tento dôkazný návrh v podobe, v akej bol vznesený, je nevykonateľný vzhľadom na neuvedenie celého mena a priezviska a adresy tohto svedka. Uvedený dôkazný návrh navyše pri náležitej odbornej starostlivosti mohol byť uskutočnený skôr - znalecký posudok bol právnej zástupkyni žalovaného doručený dňa 30. 1. 2017 a pojednávanie bolo vytýčené na 27. 2. 2017. Žalovanému nič nebránilo, aby súdu pred pojednávaním oznámil svoj dôkazný návrh, aby zabezpečil prítomnosť ním navrhovaného svedka, prípadne aby požiadal súd o predvolanie svedka postupom podľa § 197 ods. 1, 2 CSP. Vznesený návrh na doplnenie dokazovania považuje súd z uvedených dôvodov za neúplný a za neuplatnený včas, preto na uvedený prostriedok procesnej obrany v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol.
32. O trovách konania súd rozhodol vychádzajúc zo skutočnosti, že v rozsahu sumy 1.859,80 eura žalobca svoju žalobu vzal späť v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý v priebehu konania vydal hnuteľné veci žalobcu, o ktorých sa dovtedy žalobca dôvodne domnieval, že sú stratené. V tejto časti žalobcovi prislúcha náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. V prevyšujúcej časti súd aplikoval zásadu úspešnosti podľa § 255 ods. 1, 2 CSP majúc za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu sumy 2.780,- eur a neúspešný bol v rozsahu sumy 162,- eur. Vzhľadom na to, že miera neúspechu žalobcu v porovnaní s mierou jeho úspechu a s prihliadnutím na procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti sumy 1.859,80 eura je nepatrná (predstavuje asi 3,3% pôvodne uplatnenej výšky nároku), súd žalobcovi podľa § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
33. Žalobca na výzvu súdu v súvislosti s podaným návrhom na listoch svedka zložil preddavok na trovy vykonania tohto dôkazu v sume 100,- eur. Vypočutý svedok si na pojednávaní konanom dňa 26. 8. 2016 právo na náhradu svedočného neuplatňoval, preto súd nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu, ktorý bol zložený dňa 26. 7. 2016 pod č. D14 20/2016 prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu vracia žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.