Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-475-2015.pdf
PDF · 167.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/475/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému W. o zaplatenie 6.578,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.308,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.308,89 eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca, obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 6. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.578,20 eur, spolu s úrokom vo výške 13,89 % ročne zo sumy 6.268,80 eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.578,20 eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 20. 11. 2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur. Tvrdil, že žalovaný sa úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 153,88 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 12. 2012, čo neurobil, keď záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do dňa podania žaloby uhradil len sumu 2.691,11 eur, keď nereagoval ani na predžalobné výzvy. V žalobe uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil žalobca dňa 4. 11. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Podľa špecifikácie žalobcu v žalobe žalovaná suma vo výške 6.578,20 eur pozostáva zo sumy 6.268,80 eur ako zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumy 257,24 eur ako dlžných úrokov z úveru a sumy 52,16 eur ako dlžného poistného z úveru s tým, že požaduje aj zaplatenie dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis z obchodného registra žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a výpis z úverového účtu žalovaného.
4. Dňa 7. 3. 2016 žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil ďalšie dôkazy, a to potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenie o prijatých platbách.
5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 19. 2. 2016, písomne nevyjadril.
6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach.
7. V priebehu konania bolo z oznámenia žalobcu o cezhraničnom zlúčení, ako aj z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky zistené, že pôvodný žalobca - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bol k 30. 6. 2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713.
8. Vzhľadom na uvedené, keďže pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zanikol počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, postupujúc podľa § 64 CSP a § 65 ods. 3 CSP súd uznesením zo dňa 22. 12. 2016, č.k. 10C 475/2015-38 ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 10. 1. 2017 rozhodol, že v konaní ako so žalobcom pokračuje s jeho právnym nástupcom, ktorým je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 (ďalej len „žalobca“).
9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na podanej žalobe v celom rozsahu trval s tým, že po podaní žaloby nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej úhrade na žalovaný nárok. Uviedol, že má za to, že stranami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere všetky náležitosti predpísané zákonom spĺňa, tieto sú uvedené v časti jeden bod 1.1 a sú vyjadrené tak, že priemerný spotrebiteľ má konkrétnu a presnú predstavu o svojich povinnostiach a o tom, kedy a koľko má splácať a kedy je úver splatný, preto vznikol nárok na vrátenie úveru aj s úrokmi a poplatkami. Čo sa týka v zmluve uvedenej celkovej čiastky k zaplateniu vo výške 10.355,76 eur ktorá nezodpovedá sume získanej vynásobením výšky a počtu splátok, tak to bolo podľa žalobcu spôsobené tým, že je k tej sume potrebné ešte prirátať dojednané poistné za rozšírený súbor poistenia, keď po pripočítaní poistného vo výške 6,99 % k 72 splátkam to činí sumu rovnajúcu sa skutočnému súčtu výšky a počtu splátok. Podľa žalobcu žalovanému bolo známe aké výšky splátok má hradiť, keď ten aj časť splátok vo výške splátky 156,87 eur hradil. Čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, k tomu na pojednávaní žalobca cestou právneho zástupcu uviedol, že došlo k nemu v súlade s bodom 4.1 časť 3 zmluvy, pričom praxou žalobcu je v prípade nesplácania úveru ešte predtým upomínať klientov a komunikovať s nimi, prípadne dohodnúť iný splátkový kalendár.
10. Stanovisko žalovaného k žalobe na pojednávaní bolo také, že je si vedomý že mu voči žalobcovi vznikol dlh ktorý by chcel uhradiť v splátkach. Tvrdil, že so splácaním úveru prestal, lebo prišiel o prácu a je pravdou že žalobca s ním komunikoval, chodili mu aj rôzne listy a výzvy na splácanie a vie, že v novembri 2014 bol úver zosplatnený, na čo bol aj písomne upozornený. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti pracuje ako vodič v zácviku s výškou mesačného príjmu cca 800,- až 1000,- eur, teda vedel by žalobcovi hradiť splátky vo výške cca 200,- eur mesačne a to po 21. dni v mesiaci, keďže tak mu chodí výplata. Pri svojom výsluchu potvrdil uzavretie úverovej zmluvy so žalobcom aj vyplatenie mu sumy 7.000,- eur s tým, že to on oslovil spoločnosť CETELEM žeby chcel úver, potom komunikovali
mailom a potom mu prišla zmluva poštou k podpisu a telefonicky bolo následne dohodnuté pripoistenie Potvrdil tiež nesplácanie úveru čo bolo spôsobené tým, že začiatkom roka 2014 mal autonehodu, ostal práceneschopným, prišiel o vodičské oprávnenie a keďže pracoval ako vodič tak aj o prácu a ďalej nevedel úver splácať. Žalovaný potvrdil tiež tvrdenie žalobcu, že poslednú úhradu žalobcovi vykonal 27. 6. 2014 a že doteraz mu uhradil sumu 2.691,11 eur.
11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP) a oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný ako bezúčelový vo výške 7.000,- eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 72 mesačnými splátkami vo výške 153,88 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 10.355,76 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 14,81 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 12,29 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 13,89 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. V zmluve je ako splatnosť prvej mesačnej splátky uvedené: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Pri údaji Termín konečnej splatnosti úveru je tam uvedené : dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. V zmluve je tiež vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie (6,99%)“ a tiež je tam uvedené, že úver bude čerpaný jednorázovo bezhotovostne a splácaný prevodom z bankového účtu. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Tam sa nachádza bod 4 označený ako následky porušenia povinností klienta a v ňom pod bodom 4.1 písm. a) je uvedené, že v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak poskytol nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Spišskej Belej dňa 20. 11. 2012 a zástupca spoločnosti CETELEM v Bratislave dňa 20. 11. 2012.
13. Žalobca na dôkaz predložil tiež Prihlášku k poisteniu podpísanú žalovaným dňa 20. 11. 2012 ako príloha k zmluve o spotrebiteľskom úvere kde je uvedené, že svojim podpisom prijal súbor poistenia „ASISTENT P“ za ktorý bude uhrádzať poplatok za poistenie vo výške 2,99 eur mesačne s tým, že uvedená suma bude splatná spolu so splátkou spotrebiteľského úveru a mesačne tak bude na účet spoločnosti Cetelem posielať sumu 156,87 eur ako súčet výšky mesačnej splátky úveru a poplatku za zvolené poistenie.
14. Ako dôkaz žalobca predložil aj prehľad splátok (čl. 16 spisu) v ktorom je uvedené, že prvú splátku vo výške 156,87 eur mal žalovaný zaplatiť dňa 15. 12. 2012 a poslednú dňa 15. 11. 2018.
15. Z potvrdenia zo dňa 29. 2. 2016 predloženého žalobcom (čl. 31 spisu) bolo zistené, že žalovanému bola dňa 27. 11. 2012 poskytnutá suma 7.000,- eur, čo žalovaný na pojednávaní aj sám potvrdil.
16. Z potvrdenia na čl. 32 spisu súd zistil, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovaným v splátkach zaplatená žalobcovi spolu suma 2.691,11 eur s poslednou úhradou uskutočnenou dňa 27. 6. 2014, čo rovnako žalovaný na pojednávaní sám potvrdil.
17. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 11. 11. 2014 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru a neobnovenie jeho splácania ani po opakovaných výzvach žalobca žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v celom rozsahu, ktorá nastala dňa 4. 11. 2014 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.578,20 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 6.268,80 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 309,40 eur.
18. Žalobca tvrdil, že z dlžnej sumy 6.578,20 eur mu neuhradil žalovaný doposiaľ nič.
19. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (20. 11. 2012) potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému klasický spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami (20. 11. 2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
28. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 20. 11. 2012 a predložením potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 31 spisu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému a potvrdením o prijatých splátkach na čl. 32 spisu preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil doposiaľ spolu sumu 2.691,11 eur, čo žalovaný aj sám potvrdil. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 7.000,- eur. A keďže z tejto sumy už žalovaný časť vo výške 2.691,11 eur žalobcovi vrátil, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 4.308,89 eur (7.000,- eur - 2.691,11 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny.
29. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (20. 11. 2012), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. f) aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej podľa § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
30. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 20. 11. 2012 súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, ale aj jeho trvanie.
31. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy (konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru mal byť žalovanému podľa zmluvy oznámený až po poskytnutí úveru) nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.
32. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva do ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len osobitným uvedením miesta podpisu zmluvy a svojho podpisu. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý daný formulár pripravil a zaslal žalovanému poštou na podpis, ako vyplynulo z ničím nespochybnenej výpovede žalovaného na pojednávaní. V zmluve nie je zákonom predpokladaným a požadovaným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti. Ten musí byť priamo v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín, konkrétny dátum, ktorý v tu posudzovanej zmluve absentuje. Navyše aj odvodený výpočet termínu konečnej splatnosti je tu v čase uzavretia zmluvy, kedy táto náležitosť má byť zrejmá a uvedená nemožný, a to vzhľadom na spôsob vyjadrenia splatnosti prvej splátky v zmluve, keďže tam nie je uvedený konkrétny dátum prvej splátky, ale len že prvá splátka bude splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Nestačí uviesť do zmluvy akýkoľvek údaj, aby boli formálne dodržané podmienky zákona. Nezrozumiteľný údaj má pre spotrebiteľa takú istú výpovednú hodnotu ako žiaden údaj. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona slúži na ochranu spotrebiteľa, preto uvedenie tam predpísaných údajov v zmluve spôsobom odporujúcim tak zneniu, ako a najmä aj podstate, účelu a zmyslu zákona je rovnaké, ako keby tam tieto údaje neboli uvedené vôbec. Preto súd má za to, že údaj o termíne konečnej splatnosti v zmluve absentuje, lebo namiesto konkrétneho dátumu je tam uvedené len, cit.: “Termín konečnej splatnosti úveru : dátum poslednej mesačnej splátky úveru. Konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru“. Je absolútne neprípustné oznámiť konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru dlžníkovi až po poskytnutí úveru, ako tomu podľa zmluvy malo byť v tomto prípade. Takéto oznámenie jednostranne adresované dlžníkovi nepredstavuje dohodu (dvojstranný právny úkon) strán o konečnej splatnosti úveru. Koniec koncov, uvedený záver súdu už pre žalobcu ani jeho právneho zástupcu nemôže byť nijako nový, či prekvapivý, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na spor žalobcu a odvolacie konanie vedené pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 15Co/557/2014, kde v rozsudku zo dňa 9. 3. 2016 bolo vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru spôsobom totožným s tým, aký bol použitý v tu posudzovanej zmluve keď konkrétny dátum poslednej splátky mal byť oznámený až písomne po poskytnutí úveru označené za neprijateľné a zákonu odporujúce. Už samotná absencia uvedenej zákonnej náležitosti v zmluve pritom stačí na to, aby súd
tu poskytnutý úver posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku. Súd len podporne uvádza, že obdobný úver žalobcu ako bezúročný a bezpoplatkový vyhodnotil pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (čo chýba aj v tu posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere) tiež Krajský súd v Prešove ako odvolací súd tunajšieho súdu v rozsudku zo dňa 29. 9. 2016 sp. zn. 7Co/41/2016.
33. Údaje o termíne konečnej splatnosti a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzali iba v dodatočnom, dlžníkom nepodpísanom splátkovom kalendári, či v inej samostatnej listine vyhotovenej po uzavretí zmluvy (akou tu malo byť písomné oznámenie o konkrétnom dátume poslednej splátky). V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
34. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j. 10.355,76 eur vôbec nezohľadnil poistné a táto suma tak odporuje súčinu výšky a počtu splátok, ktoré v zmysle zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný uhradiť (72 splátok vynásobených v zmluve uvedenou výškou splátky 153,88 eur sa rovná 11.079,36 eur). Na druhej strane pokiaľ chcel veriteľ poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade až o 723,60 eur, čo je podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Navyše, v danom prípade časť poistného bola zahrnutá v splátke uvedenej v zmluve (poistné 6,99 % v splátke 153,88 eur) a časť poistného vo výške 2,99 eur v splátke zahrnuté nebola a mala sa platiť popri nej, čím výška splátky mala byť až 156,87 eur mesačne a tak je podľa názoru súdu jasné, že celková čiastka splatná spotrebiteľom uvedená v zmluve je zmätočná a zavádzajúca a nezodpovedá realite daného
úverového vzťahu. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
35. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do v zmluve uvádzanej výšky splátky (153,88 eur), nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 723,60 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 OZ keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 OZ). Ten istý údaj (celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 10.355,76 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 11.079,36 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok uvedených v zmluve (72 x 153,88 eur). Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Práve o taký prípad tu ide. Podľa názoru súdu totiž nemôže byť pochýb o tom, že uvedenie ako celkovej čiastky k zaplateniu sumy, ktorá je o 723,60 eur nižšia ako suma, ktorú v skutočnosti v daných splátkach bude musieť spotrebiteľ zaplatiť a neuvedenie dátumu poslednej splátky úveru v úverovej zmluve nenapĺňa požiadavku zákona (§ 9 ods. 2 písm. f/ a j/ ZoSÚ ) ani Smernice.
36. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. I keby spotrebiteľ nebol nútený pristúpiť k poisteniu, podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd ďalej opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.
37. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
38. Súd sa pri svojej činnosti v prípadoch zmlúv obdobných tej v tu posudzovanej veci často stretáva s argumentom, že k určeniu, že takáto zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne obe tam uvedené podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd však nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou zákonodarcu nebolo stanoviť tieto 2 podmienky kumulatívne ale alternatívne a že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru stačí absencia ktorejkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Napriek vo všeobecnosti „kumulatívnemu“ významu spojky „a“ by sa v podmienkach daného zákonného ustanovenia iný výklad priečil logike, lebo je ťažké predstaviť si reálny príklad, kedy by zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ a súčasne nemala písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) ZoSÚ k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (za spojku „a“) by nedávalo žiaden logický význam. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že novelou ZoSÚ účinnou od 1. 1. 2013 (uskutočnenou zákonom č. 352/2012 Z.z.) boli tieto podmienky rozšírené a zakomponované do jednotlivých bodov (písm. a/ až d/), pričom dôvodová správa k tomuto zákonu v predmetnom bode znie:, „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak · zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo · je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.“
39. Logickým (ale s poukazom na dôvodovú správu k spomínanej novele aj teleologickým) výkladom tohto ustanovenia súd nemohol dôjsť i inému záveru ako takému, že pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatku postačuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade, že je zachovaná jej písomná forma.
40. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke v zmluve odporuje realite a v zmluve nie je uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
41. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 7.000,- eur. Podľa potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na úver súd mal za preukázané, že zaplatená žalobcovi bola suma 2.691,11 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže požadovať od žalovaného len vrátenie sumy 4.308,89 eur (7.000,- eur - 2.691,11 eur) ktorá je celá splatná, keďže žalobca v súlade s dohodnutými podmienkami úveru a tiež v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ ku dňu 4. 11. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nesplácanie úveru, čo žalovaný nesporil. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 4.308,89 eur mu do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Potvrdil to aj samotný žalovaný, preto v časti o zaplatenie sumy 4.308,89 eur súd žalobe vyhovel.
42. V ostatnej časti nárokov žalobcu okrem úroku z omeškania z hore uvedenej sumy súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úroku aj ďalšie nároky zo zmluvy o úvere ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 52,16 eur“. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 52,16 eur z titulu „poistného“ nepriznal.
43. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
47. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vo výške 0,05 %, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne.
48. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4. 11. 2014 sa stala celá žalovaným nevrátená istina úveru splatnou a tak žalovaný od 5. 11. 2014 je v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (8,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania (5. 11. 2014) bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny a omeškanie žalovaného trvá, uložil mu súd spolu so sumou 4.308,89 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.308,89 eur od 5. 11. 2014 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny súd žalobu zamietol.
49. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovanému s prihliadnutím na jeho tvrdené pomery a výšku dlžnej sumy platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 200,- eur mesačne spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 CSP pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Súd vzal na zreteľ aj postoj žalovaného v priebehu konania, keď tohto sa riadne zúčastnil, čo prispelo k nepredlžovaniu sporu, pričom nárok nesporil a tiež porovnanie, aký dopad by malo nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na žalovaného vzhľadom na jeho možnosti a pomery v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu. Koniec koncov aj sám žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní so splácaním dlžnej sumy žalovaným v takýchto splátkach výslovne súhlasil.
50. Záverom súd uvádza, že spor nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 a nasl. CSP) hoci to žalobca cestou právneho zástupcu, majúc za to, že žalovaný nárok uznal na pojednávaní navrhoval. Súd vyjadrenie žalovaného, že je si vedomý dlhu voči žalobcovi ktorý je potrebné uhradiť a že chcel by tak urobiť v splátkach nepovažoval za platné a účinné uznanie základu a výšky celého žalobou uplatneného nároku a záväzok zaplatiť ho. Navyše i keby bol uznávací prejav žalovaného formálne perfektný, Slovenská republika je v zmysle Ústavy SR právnym štátom materiálnym, nie formálnym, preto aj ochrana práv (nehovoriac už o ochrane spotrebiteľských práv ako práv slabšej zmluvnej strany) aj zo strany súdov musí byť materiálna, nie len formálna. Uznanie nikdy nevzniknutého nároku na úroky a poplatky za spotrebiteľský úver vyvodzovaného zo zmluvy odporujúcej zákonu (keďže nespĺňala náležitosti zákonom vyžadované pre vznik nároku na úroky a poplatky) v spotrebiteľskej veci vzhľadom na princípy a príkazy spotrebiteľskej ochrany nemožno akceptovať. Európska legislatíva aj judikatúra súdov ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľným plnením (podporne pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/365/2013 zo dňa 8. 10. 2014 alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/70/2014 zo dňa 5. 6. 2014). Európska únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie dôraz na zvýšenú ochranu spotrebiteľa všetkými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ. Posolstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti jeho vôli, ak je to na jeho prospech, lebo spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a aplikácia právnej úpravy preto musí byť taká, aby nebola len formálnym, ale skutočným príspevkom k naplneniu ochrany spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/148/2015, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa pre uznanie okrem iného z dôvodu rozporu s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Podľa tohto krajského súdu súd sa pri skúmaní predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie musí zaoberať i tým, či vydanie rozsudku nie je vylúčené nielen povahou veci, ale i rozporom s kogentnými právnymi predpismi. Prvostupňový súd pochybil, ak pri skúmaní predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie sa nezaoberal, či nie je v rozpore s predpismi pre ochranu spotrebiteľa a či by mohol schváliť zmier, pričom z okolností prejednávanej veci a doposiaľ zistených skutkových záverov je zrejmé, že by nemohol schváliť zmier vo vzťahu k uplatnenej uznanej pohľadávke žalovaným. Tunajší súd strany na začiatku pojednávania upovedomil, že upúšťa od pokusu o vyriešenie sporu zmierom, lebo nie je možné ani účelné vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany kde sa vychádzajúc z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov javí, že zmluva postráda náležitosti zákonom vyžadované ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky. Súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto má za to, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku tu nebolo možné lebo na to neboli zákonné predpoklady a neprichádzalo do úvahy a preto spor takýmto rozsudkom nerozhodol.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
52. Žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 9.865,98 eur (6.578,20 eur ako v žalobe vyčíslená istina + 2.044,44 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 13,89 % ročný úrok zo sumy 6.268,80 eur od 5. 11. 2014 + 1.243,34 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.578,20 eur od 5. 11. 2014).
53. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 5.123,31 eur (4.308,89 eur ako prisúdená istina + 814,42 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.308,89 eur od 5. 11. 2014).
54. Vzhľadom na uvedené je pomer úspechu a neúspechu strán v spore cca pol na pol (51,93 % ku 48,07 %). Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.