Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/453/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. námestie XXX/XX, XXX XX I. a žalovaným PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 dňa 23.1.2014 je v celom rozsahu neplatná.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 18.2.2016 žiadal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500039755 uzatvorená medzi ním a žalovaným je v celom rozsahu neplatná na tom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 23.1.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1170,00 eur a on sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom vrátiť v mesačných splátkach po 62,69 eur. Na zabezpečenie tohto záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvoril dňa 23.1.2016 dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. Túto dohodu považuje za neplatnú, a to z dôvodu, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom jeho zamestnávateľ musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tým môže na jeho úkor bezdôvodne obohacovať.

2. Žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 26.8.2016 písomne vyjadril a v tomto vyjadrení uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinností dlžníka, t.j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, ako uhrádzanie splátok vkladom banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a podobne. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napríklad porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento

zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napríklad stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Nejedná sa v tomto smere ani o neprijateľnú podmienku, pretože jednak dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná a samotná nemá ako vytvárať nerovnosť v právach a povinnostiach. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s jeho vlastnou argumentáciou. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná práva úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015, ktorým sa mení a dopĺňa aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možno zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Poukázal, že z obsahu dohody nemožno objektívne zistiť, že by žalobca nemal možnosť prečítania, oboznámenia sa s obsahom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétna pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Tvrdenie žalobcu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Označenie pohľadávky sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Čo sa týka výšky zrážky zo mzdy, je regulovaná právnymi predpismi. Právna norma určuje, v akej maximálnej výške zrážky môžu byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie) Dojednanie o možnosti vykonania zrážky zo mzdy nad sumu uvedenú v dohode neodporuje zákonu, pretože zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia, ako pripúšťa zákon. O možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy nad dohodnutý rozsah nie je podmienkou či esenciálnou súčasťou dohody, a teda na platnosť dohody ako celku nemá žiadny vplyv.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu, s dohodou o zrážkach zo mzdy č.l. 6 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 23.1.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1170,00 eur a žalobca sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 62,69 eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili dňa 23.1.2014 dohodu o zrážkach zo mzdy v súlade s ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v jednom vyhotovení len pre žalovaného. Kópia dohody o zrážkach zo mzdy bola doručená neskôr žalobcovi. Súd z obsahu tejto dohody zistil, že v bode 2 je uvedené, že žalobca dobrovoľne súhlasí s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená na dohodnutú výšku, a to na vyššiu prípustnú výšku v zmysle záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. V bode 3 tejto dohody je uvedené, že strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy bude vykonávať zamestnávateľ dlžníka (resp. iný platiteľ príjmu) do doby, než zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných nárokov sú splatené. Počas konania žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 18.2.2016 a žiadal, aby súd uložil jeho zamestnávateľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy na základe tejto dohody, o neplatnosť ktorej sa domáha v tomto konaní.

5. Súd uznesením č.k. 7C/453/2016-13 zo dňa 27.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2016, nariadil toto predbežné opatrenie a uložil povinnosť žalovanému, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014, uzavretej medzi ním a žalobcom a taktiež uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu U.S. Steel Košice a.s. zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe vyššie uvedenej dohody.

6. Predmetom konania je určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami dňa 23.1.2014 je neplatná. Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť, že táto dohoda bola uzavretá v

deň, keď žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu s identickým číslom ako dohoda o zrážkach zo mzdy, t.j. dňa 23.1.2014, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá suma 1170,00 eur.

7. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe uzavretej dohody a na základe žiadosti žalovaného doručenej zamestnávateľovi žalobcu sa mu začali zrážky zo mzdy mesačne po 62,69 eur s tým, že súčasne žalobca, ako to uviedol aj vo svojej výpovedi, splácal tento dlh po 31,00 eur mesačne, a teda bol nútený splatiť dobrovoľne a tiež aj z jeho mzdy a vzhľadom na to, že mal aj ďalšie zrážky zo mzdy mu ostávala na pokrytie jeho potrieb veľmi malá suma. Nakoľko nešlo o exekučné konanie, nemohol sa brániť a nikoho nezaujímalo, že nesúhlasí s takým spôsobom vykonávania zrážok, bol nútený podať túto žalobu.

8. V prejednávanej veci sa nad všetky pochybnosti jedná o spotrebiteľský právny vzťah založený spotrebiteľskou úverovou zmluvou, na zabezpečenie ktorej žalovaný predložil žalobcovi aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

9. Podľa § 551 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2 ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13 /EHS z 5.4.1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom dodať dôkaz.

12. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

13. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku, kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.

14. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 80 O.s.p. účinného do 30.6.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Podľa § 137 C.s.p. účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a)splnení povinnosti,

b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Či už podľa § 80 O.s.p. alebo § 137 C.s.p. bol naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný tým, že žalovaný reálne pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, čím fakticky konaním došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu musel rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

19. Súd má aj z vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti iných súdov Slovenskej republiky poznatok, že úvery, ktoré žalovaný ako dodávateľ poskytuje spotrebiteľom sa viažu na zmluvné úroky v sadzbe v priemere 70% častokrát na základe zmlúv, ktoré neupravujú obligatórne náležitosti požadované zákonom pre tento typ zmlúv, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že sú tieto úvery bezúročné a bez poplatkov. Uvedené súd uvádza preto, že pokiaľ sa svojej pohľadávky voči dlžníkovi domáhal bez ďalšieho iba na základe existujúcej dohody o zrážkach zo mzdy, bez predchádzajúceho judikovania jej skutočnej výšky rozhodnutím súdu, mohol by sa týmto spôsobom domôcť aj plnení, ktoré by pri súdnej kontrole neobstáli, či už pre neplatnosť dojednania so zákonom alebo pre jeho neprijateľnosť ako nekalej zmluvnej podmienky. Takýto nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Oceano Gruppo Editorial a Salva Editorial...) Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS. Teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo preto povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v nekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. Za tohto stavu, samozrejme bez toho, aby sa súd vyjadroval k dôvodnosti (nedôvodnosti) prípadného dlhu žalobcu na úvere, ktorý mu žalovaný poskytol, mal súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.1.2014 za stavu, že už došlo k jej faktickej realizácii, zakladá reálnu nerovnovážnosť vzájomných práv a povinností medzi stranami sporu umožňujúca veriteľovi bezuzdne vydobyť aj také plnenie, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok.

20. Súd zastáva názor, že existencia neplatného právneho úkonu, v tomto prípade dohody o zrážkach zo mzdy, sama osebe neznamená pre spotrebiteľa žiadne riziko do chvíle, kým sa na jej základe nezačne dodávateľ domáhať reálneho plnenia. Ak však k tomu ale reálne dôjde, o to viac, že sa bez súdneho rozhodnutia aj reálne vykoná, je namieste, aby o tom, či má takýto právny úkon tvoriť právny základ pre veriteľa právo domáhať sa finančného plnenia voči spotrebiteľovi, rozhodol súd. Z dôvodov uvedených vyššie má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, že uvedená dohoda skutočne predstavuje nerovnováhu, a teda neprijateľné dojednania, a preto aj za účelom, aby žalovaný viac nemohol uzavretú dohodu reálne použiť voči ktorémukoľvek platiteľovi mzdy žalobcu, vyslovuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500039755 je neplatná.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobca mal vo veci plný úspech, no žiadne trovy mu nevznikli, a preto súd náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Košice- okolie, nakoľko bol v konaní neúspešný.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

25. Keďže žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť tento súdny poplatok na účet tunajšieho súdu, ktorý bude vyčíslený v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.