Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Cpr-8-2015.pdf
PDF · 121.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/655/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Podtatranská hydina, a. s., so sídlom Kežmarok, Slavkovská cesta 54, IČO: 31 651 682, zastúpenej JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému H. J., X.. XX. XX. XXXX, V. L. L., Č.U. C. XX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s. r. o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, v spore o zaplatenie 2 400 eur s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 200 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.09.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd 23.9.2015 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia náhrady škody vo výške 2.400 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že dňa 22.12.2014 žalovaný uzavrel so žalobkyňou pracovnú zmluvu na pozíciu vodič nákladnej dopravy - predajca, zvoz živej hydiny. Následne dňa 2.1.2015 strany uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené vozidlo, tovar, živú hydinu a finančné prostriedky. Dňa 20.5.2015 bol inventarizáciou vykonanou žalobkyňou zistený schodok na finančnej hotovosti z tržby žalovaného vo výške 2.400 eur. Podľa § 182 veta prvá Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ v prípade zodpovednosti za schodok podľa § 182 nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca. Podiel žalovaného na schodku činí 2.400 eur. Navrhol vykonať dôkazy listinami, a to pracovnou zmluvou, dohodou o hmotnej zodpovednosti a výsledkom finančnej uzávierky z 20.5.2015.
3. V rámci prípravy pojednávania súd podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 zrušeného zákonom č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) žalovanému doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie. Zástupca žalovaného písomným podaním z 15.1.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že schodok vznikol trestným činom krádeže tak, že dňa 21.5.2015 došlo k odcudzeniu tržby žalovanému z nákladného vozidla ev. č. F. XXXBE, teda bez zavinenia žalovaného. Žalovaný
bezprostredne po krádeži túto skutočnosť oznámil Obvodnému oddeleniu PZ Y. R.. Konanie vedené na Obvodného oddelenia PZ Y. R. pod č. k. ČVS:ORP -499/SL-GA-2015 bolo podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené. Uviedol, že žalovaný odcudzeniu tržby nemohol zabrániť, nakoľko uzamykací mechanizmus na vozidle nebol plne funkčný a vozidlo bolo možné otvoriť aj iným kľúčom podobnej veľkosti a dĺžky. Žalovaný počas trvania pracovného pomeru tiež nikdy nebol žalobkyňou usmernený, ako má uchovávať tržbu za predaj tovaru do doby, kým ju neprevezme zamestnanec žalobkyne. Tento postup neupravuje ani žiadny interný predpis žalobkyne. Namietol, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť uloženú jej § 191 ods. 2 Zákonníka práce a neprerokovala so žalovaným požadovanú náhradu škody v lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy podľa jej tvrdenia zistila, že škoda vznikla a že žalovaný za ňu zodpovedá. Predloženie návrhu na uznanie záväzku a dohodu o zrážkach zo mzdy žalovanému za takého prerokovanie nemožno považovať. Navrhol vykonať dôkaz oboznámením so spisovým materiálom Okresného riaditeľstva PZ D. sp. zn. ČVS:ORP-499/SL-GA-2015.
4. Zástupca žalobkyne sa na výzvu súdu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe nereagoval.
5. Súd spor prejednal na pojednávaniach konaných 27.5.2016, 14.10.2016 a 10.3.2017 za prítomnosti oboch strán, ktoré v celom rozsahu trvali na svojich stanoviskách. Zástupca žalobkyne na pojednávaniach nesúhlasil s argumentáciou zástupcu žalovaného, že žalovaný schodok nezavinil. Uviedol, že podľa pokynov žalobkyne žalovaný bol povinný finančnú hotovosť z tržby za predaj tovaru nosiť pri sebe a nenechávať ju vo vozidle. Poukazoval na to, že žalovaný sám potvrdil, že o takomto spôsobe nakladania s finančnou hotovosťou bol žalovanou poučený. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v čase, kedy mu hotovosť mala byť ukradnutá, nebol na vozidle uzamykací mechanizmus plne funkčný, bolo povinnosťou žalovaného upovedomiť o tom žalobkyňu. Žalovaný tak neučinil. Preto túto jeho obranu považuje len za účelovú. Poprel tvrdenie zástupcu žalovaného, že žalobkyňa neprejednala náhradu škody so žalovaným s tým, že žalovaný bezdôvodne odmietol záväzok uznať a uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdil, že žalobkyňa náhradu škody prerokovala aj so zástupcami zamestnancov. Navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluch žalovaného a zamestnanca žalobkyne J.. E. F.. Zástupca žalovaného na pojednávaniach s poukazom na trestné konanie vo veci krádeže trval na tom, že žalovaný schodok nezavinil. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa nezabezpečila žalovanému primerané pracovné podmienky pri manipulácii s tržbou a nevysporiadala sa ani s nefunkčnosťou uzamykacieho mechanizmu na nákladnom vozidle. Trval na tom, že žalobkyňa náhradu škody so žalovaným a ani so zástupcami zamestnancov neprerokovala. Navrhol vypočuť predsedníčku základnej organizácie odborového zväzu potravinárov u žalobkyne J.. A. Z..
6. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods.1 veta prvá Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (sudcovská koncentrácia konania). Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 470 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná.
Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 316 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov. Podľa § 319 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol , ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa § 323 Civilného sporového poriadku na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
7. Medzi stranami neboli sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené skutočnosti, že žalovaný pracoval u žalobkyne od 1.1.2015 v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou uzavretou 22.12.2014 na dobu určitú do 31.12.2015 ako vodič nákladnej dopravy a predajca. Tento záver bez akýchkoľvek pochybností vyplýva aj z pracovnej zmluvy z 22.12.2014 a ďalších dôkazov vykonaných v spore. Predmetom sporu je náhrada schodku zisteného na hodnotách žalobkyne, ktoré boli zverené žalovanému na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Ide teda o individuálny spor medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom vyplývajúci z ich pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou. Preto v zmysle cit. ust. § 316 Civilného sporového poriadku ide o spor o pracovnoprávny.
8. Podľa § 182 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa §182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
9. Zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodok v zmysle citovanej právnej úpravy je teda vznik schodku a uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti. Dôkazné bremeno je pritom na zamestnávateľovi. Podľa cit. § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ nemá povinnosť preukazovať zavinenie zamestnanca na schodku. Podľa cit. ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnanec chce zbaviť zodpovednosti za schodok, je na ňom, aby preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca za schodok môžu byť rôzne. Zamestnanec sa zodpovednosti môže celkom alebo sčasti spravidla zbaviť vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol nedbanlivosťou alebo úmyselným konaním niekoho iného, alebo ak preukáže, že schodok vznikol tým, že mu zamestnávateľ nevytvoril primerané pracovné podmienky. Zamestnanec však musí preukázať nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku. Preto napr. k nedostatkom v pracovných podmienkach zamestnávateľa, o ktorých nebolo preukázané, že by boli aspoň sčasti príčinou vzniku schodku, je možné prihliadnúť len ako k okolnostiam, za ktorých došlo k vzniku škody.
10. Medzi stranami nebola v spore sporná skutočnosť, ktorá vyplýva aj z písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti, a to že žalovaný ako vodič nákladného vozidla a predajca prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti z 2.1.2015 zodpovednosť za zverené nákladné vozidlo, za tovar, živú hydinu, a za finančné prostriedky. Medzi stranami nebola v spore sporná ani skutočnosť, že na hodnotách, za ktoré žalovaný dohodou o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť, vznikol schodok vo výške 2.400 eur.
Schodok je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi účtovnou evidenciou, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný, nevynímajúc ani finančné prostriedky. Nakoľko schodok vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec vyúčtovať, schodkom sú tiež chýbajúce hodnoty, o ktorých zamestnanec tvrdí, že mu boli odcudzené. Preto pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že 2.400 eur patriacich žalobkyni mu bolo ukradnutých, za situácie, že žalobkyňa zhodne tvrdila, že jej na hodnotách zverených žalovanému vznikol schodok vo výške 2.400 eur, súd s prihliadnutím aj na všetky ostatné dôkazy vykonané v spore vychádzal zo zhodných tvrdení strán, o ktorých nemal dôvodné pochybnosti.
11. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že žalobkyňa v spore preukázala splnenie oboch základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za schodok. Bolo teda ďalej na žalovanej strane, ktorá tvrdila, že žalovaný schodok nezavinil, aby toto svoje tvrdenie preukázala. Žalovaná strana za účelom preukázania tohto tvrdenia poukazovala na trestné oznámenie, ktoré žalovaný v súvislosti s odcudzením finančných prostriedkov podal, a na následné konanie vedené pred policajnými orgánmi. Tiež tvrdila, že žalobkyňa nevytvorila žalovanému také pracovné podmienky, aby za finančnú hotovosť, ktorú uchovával ako tržbu za ambulantný predaj tovaru, mohol niesť zodpovednosť.
12. Súd na návrh žalobkyne vypočul žalovaného. Žalovaný v svojej výpovedi uviedol, že u žalobkyne pracoval jeden rok. S prácou bol vcelku spokojný. Výplaty boli primerané. Začali sa mu splácať exekúcie. Problémy boli s autami. J. F. ich však postupne dával opravovať. Uviedol, že od nového roku začal voziť v okrese D. C. R.. Ráno odchádzal o 3.00 hod a vracal sa okolo 18.00-19.00 hod. Stávalo sa, že celý týždeň nikto od neho tržby neprevzal. Nikto nebol ochotný čakať na neho do večera. Tak isto to bolo aj v kritický týždeň. V pondelok 18.5.2015 tržbu ešte stihol odovzdať. Potom sa už ale vracal večer o 18.00-19.00 hod a nikto od neho tržbu už neprebral. Aj keď J.. F.Ľ. prehlasoval, že má firemné auto a nemá problém kedykoľvek prísť, nebol ochotný tržbu od neho prísť vtedy prevziať. Ak by sa k veci postavil, ako mal, peniaze mohli byť žalobkyni odovzdané, a on aj dnes mohol mať ešte prácu. Z počutia vie, že v minulosti to fungovalo tak, že na vrátnici boli plechové kasičky, od ktorých mal kľúč šofér a ekonómka, ktorí si odovzdali a preberali peniaze. Pri preberaní a odovzdávaní bol vždy vrátnik, ktorý podpisoval odovzdané a prebraté sumy. Nevie, prečo sa to zrušilo. Vodiči chceli opäť zaviesť tento systém, nakoľko každý vodič už bol minimálne raz okradnutý. Vozia sa stále tie isté trasy. Ľudia poznajú autá a vedia, že je v nich finančná hotovosť. Autá nemali centrálne zamykanie, nebol problém ich otvoriť. Nič sa s tým však nerobilo. Uviedol, že v spoločnosti, v ktorej v súčasnosti pracuje, je kasička privarená k podlahe. Kľúč od nej má len on. Po skončení zmeny ho vždy čaká skladník, ktorý od neho preberá hotovosť. Dňa 21.5.2015 vstával cca o 2.00 hod. O 3.00 hod nakladal. Okolo 9.00 hod smeroval na R., v okolí ktorého chytil mikrospánok. Prebral sa na okraji cesty. Strhol volant doľava a skončil cca 30 m v poli. Prvé čo ho napadlo bolo, že auto konečne zastavilo. Aj v minulosti kvôli mikrospánku vyletel z cesty. Našťastie sa nikdy nič nestalo. Nikto nebral do úvahy, že potrebuje aj spánok, a neposlal ho striedavo občas aj na kratšie trasy. Z auta si zobral telefón, cigarety a zamkol ho. Utekal do dediny hľadať traktor, aby ho vytiahol. Kým niekoho zohnal, trvalo to 30 minút. Keď ho traktor vytiahol, čo trvalo cca 15-20 minút, auto naštartoval, traktoristovi dal 20 eur za ochotu, a pokračoval v ceste G. R.. V prvom obchode vyviezol tovar a išiel si kúpiť desiatu. Vtedy zistil, že nemá peňaženku. Volal hneď políciu, ktorá urobila zápisnicu a fotodokumentáciu. Zavolal tiež hneď J.. F.. Jeho prvá otázka bola: „Ako nám vrátite peniaze?“. V ten deň večer J.. F. už bol ochotný prísť od neho tržbu zobrať. Na otázky strán žalovaný uviedol, že uvedený deň peniaze nechal v peňaženke v palubovej doske auta, ktorá nemala uzatvárateľné dierka. Uviedol, že J.. F. mu povedal, že peniaze má nosiť so sebou. Menšie tržby aj nosil. Ak sa však jednalo o viac ako 800 eur, nebral ich so sebou. Nechával ich v peňaženke alebo v taške, ktoré dával do palubovej dosky alebo pod sedadlo. Aj iní vodiči mali peniaze v peňaženkách alebo taškách. Nákladné vozidlo B.. H., z ktorého mu ukradli peniaze, prevzal niekedy vo februári 2015. Autá často menil. Závady na autách vodiči oznamovali p. F., ktorý ich potom dával podľa možnosti žalobkyne opravovať. Písomne to robil len jeden krát. Závadu na zámku auta vtedy neohlásil, nakoľko až následne zistil, že kolega môže s jeho kľúčom od osobného auta B.. L. zamknúť dvere na jeho aute. Uviedol, že sumu 2.400 eur prerokoval R. J.. F. C. J.. F. dňa 28. a 29.5.2015 vo B.. Kópiu zápisnice z prerokovania nedostal.
13. Na návrh žalobkyne súd vypočul svedka E. F., manažéra predaja na prevádzke žalobkyne Y. B.. Svedok uviedol, že žalovaného v roku 2014 prijímal do práce na pozíciu vodič - predajca nákladnej
dopravy. Po celú dobu bol jeho priamym nadriadeným. Žalovaný bol zaradený medzi starších vodičov, aby sa zaučil. So žalovaným si prešli systém práce s tovarom aj finančnou hotovosťou, celú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný bol ústne poučený, že finančnú hotovosť má stále nosiť u seba, v peňaženke, v sáčku. Tak sa to robí vo všetkých firmách na Slovensku. Na začiatku sa ukazoval dobre. Po roku sa však začal kaziť. Počul, že má nejaké rodinné a finančné problémy. Pri oznámení krádeže žalovaný na policii uviedol, že pri sebe mal 2.400 eur. Nevie, odkiaľ tie peniaze mal, keď v kritický deň mal tržbu iba 88,40 eur, a peniaze z tržby z predchádzajúceho dňa mal zrejme doma. Systém odovzdávania tržieb bol u žalobkyne taký, že tržby od vodičov po rozvoze preberala kolegyňa. Vodiči majú registračné pokladne. Po ukončení dňa sa robí finančná uzavierka a vodičom je pri odovzdaní peňazí vydaný príjmový pokladničný doklad. Ak sa vodiči vracajú neskoro večer, zavolajú, a kolegyňa buď príde ešte večer alebo tržbu si berú domov a odovzdajú ju na druhý deň ráno. Žalovaný mal v utorok tržbu 2.783,12 eur, v stredu 2.403,62 eur, vo štvrtok 88,40 eur. Je zaujímavé, že keď vo štvrtok cca o 11.30 hod. nahlásil krádež, večer mu odovzdal 2.800 eur. Pri nahlásení žalovaný na polícii uviedol, že časť peňazí 600 eur mal v peňaženke, druhú časť v poháriku na palubovej doske, kde nosil tržbu. Presne vedel nominálne hodnoty bankoviek. Preto ho hneď večer oslovil, že vec vyriešia uznaním záväzku. Nasledujúci týždeň mu žalovaný oznámil, že nepodpíše uznanie záväzku, nakoľko si nie je vedomý svojej zodpovednosti, že ho bude zastupovať DAS. Žalovaný razantne odmietol podpísať aj zápisnicu z prerokovania. Na to si sadli s učtovníčkou J.. F., prešli tržby za celý týždeň, a dostali sa k sume 2.400 eur. Všetky príjmy a výdaje celého týždňa spísali na papier, ktorý dali aj žalovanému. Uviedol, že o krádeži mu žalovaný povedal telefonicky dňa 21.5.2015 o 11.30 hod. Povedal mu, že zišiel z cesty a zapadol, že auto uzamkol a išiel hľadať niekoho, aby ho vytiahol. Potom zistil, že nemá peniaze. Vyhováral sa pritom na uzamykací mechanizmus. Ďalej uviedol, že mal na starosti technický stav vozidiel na prevádzke Y. B., kde bolo 8-10 áut. Každý vodič je povinný okamžite nahlásiť závady v technickom stave vozidla. Ak nemá technický stav vozidla v poriadku, nemôže isť na jazdu. Vodičom dal tlačivá, a dohodli, sa že na nich budú vypisovať závady. Žalovaný na tlačive predloženom cca jeden a pol mesiaca pred vznikom schodku neuviedol, že by jeho vozidlo malo nefunkčný uzamykací mechanizmus. Všetky poruchy, ktoré žalovaný vtedy uviedol, ešte v mesiaci marec dal opraviť.
14. Na návrh žalovaného súd vykonal oboznámenie s vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo ČVS: ORP-499/SL- GA-2015. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.5.2015 o 9.50 hod sa žalovaný dostavil na toto obvodné oddelenie, kde podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý mal žalobkyni spôsobiť škodu vo výške 2.400 eur. Podľa zápisnice o trestnom oznámení žalovaný uviedol, že v čase okolo 9.50 hod. na ceste medzi R., Č. X. G., C. R. zapadol s vozidlom žalovanej ev. č. F. XXXBE. Firemné vozidlo uzamkol. Na ceste stopol vodiča, ktorý šoféroval tatru, ktorá ho zobrala na družstvo Y. R.Á., Č. X. G.. Tam mechanik zobral traktor a prišiel ho vytiahnuť späť na cestu. Následne išiel vyložiť tovar a nakúpiť potraviny G. M. E. Y. R., kde zistil, že v kabíne auta nemá peniaze. V peňaženke mal cca 600 eur a v papierovom poháriku na palubovej doske cca 1.800 eur. Uznesením z 21.5.2015 Obvodné oddelenie PZ R. začalo trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ. Následne bol žalovaný v tomto konaní toho istého dňa vypočutý ako svedok. Jeho výpoveď je takmer totožná s jeho tvrdeniami v trestnom oznámení. Uznesením z 12.7.2015 Obvodné oddelenie PZ Sládkovičovo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustil neznámy páchateľ tým, že v čase od 9.00-9.30 hod dňa 21.5.2015 odcudzil finančnú hotovosť nezisteným spôsobom bez použitia násilia z peňaženky a papierového poháriku, ktorý bol v kabíne nákladného motorového vozidla H. M., U.. Č..: F. XXXBE, ktoré sa nachádzalo v tom čase opustené mimo cesty medzi R. Č. X. G., C. R., a následne s finančnou hotovosťou odišiel na neznáme miesto, čím vznikla žalobkyni škoda odcudzením vo výške 2.400 eur prerušilo, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
15. Ako už súd vyššie uviedol, dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca za schodok môže byť aj zistenie, že schodok vznikol nedbanlivosťou alebo úmyselným konaním tretích osôb, teda napr. aj krádežou a pod. Odcudzenie hodnôt zverených zamestnancovi, ktoré je povinný vyúčtovať, treťou osobou, však ešte samo o sebe nemá za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca za schodok. Aj v tomto prípade zamestnanec za schodok zodpovedá, ak nepreukáže, že schodok vznikol
sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Ide tu totiž o stret dvoch zodpovedností, a to zodpovednosti zamestnanca voči zamestnávateľovi za vyúčtovanie zverených hodnôt a zodpovednosti tretej osoby za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa, pričom jedna zodpovednosť vylučuje zodpovednosť druhú. Súd preto musí dôsledne skúmať, či zamestnanec spáchanie krádeže neumožnil porušením svojich pracovných povinností, napr. tým, že zverené hodnoty neuložil na bezpečnom mieste, náležite ich neopatroval, a pod, tzn. skúmať, či zamestnanec páchateľom trestnej činnosti vznik schodku neumožnil. Okolnosti vzniku schodku je v každom prípade potrebné posudzovať individuálne a prihliadať ku všetkým okolnostiam, za ktorých k nemu došlo. Ak porušenie povinnosti zamestnancom je takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku páchateľom trestnej činnosti vôbec nedošlo, zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca za schodok nemôže prichádzať v úvahu.
16. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa citovanej právnej úpravy súd je viazaný výrokom, že bol spáchaný trestný čin alebo správny delikt, a výrokom o tom, kto tento trestný čin alebo správny delikt spáchal. Predpokladom tejto viazanosti však je, aby v dobe rozhodovania civilného súdu existoval právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchány trestný čin alebo že bol spáchaný priestupok nebo iný správny delikt (porovnaj Drápal, L, Bureš, J. (2009): Občanský soudní řád I.. Komentář. Praha, C. H. BECK, s. 933). O takúto situáciu, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, sa však v prejednávanom spore nejedná. Preto súd pri posudzovaní otázky, či v danom prípade bol treťou osobou spáchaný trestný čin krádeže, nebol ničím viazaný. Bolo na žalovanom, ak chcel preukázať, že schodok nezavinil, aby svoje tvrdenie o krádeži preukázal. Súd dokazovaním vykonaným v spore v celom rozsahu návrhov strán však záver o spáchaní trestného činu krádeže tak, ako to tvrdil žalovaný, nemohol prijať.
17. Súd k tomu len dodáva, že podľa uznesenia Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo z 12.7.2015 prečinu krádeže sa mal neznámy páchateľ dopustiť tým, že v čase od 9.00-9.30 hod dňa 21.5.2015 odcudzil finančnú hotovosť nezisteným spôsobom bez použitia násilia z peňaženky a papierového poháriku, ktorý bol v kabíne nákladného motorového vozidla H. M., U.. Č..: F. XXXBE, ktoré sa nachádzalo v tom čase opustené mimo cesty medzi R. Č. X. G., C. R.S., a následne s finančnou hotovosťou odišiel na neznáme miesto. Podľa výpovede žalovaného ako svedka v trestnom konaní vedenom za tento prečin v čase okolo 9.50 hod na ceste medzi R., Č. X. G., C. R. zapadol s vozidlom žalovanej ev. Č.. F. XXXBE. Firemné vozidlo uzamkol. Na ceste stopol vodiča, ktorý šoféroval tatru, ktorá ho zobrala na družstvo Y. R., Č. X. G.. Tam mechanik zobral traktor a prišiel ho vytiahnuť späť na cestu. Následne išiel vyložiť tovar a nakúpiť potraviny G. M. E. Y. R., kde zistil, že v kabíne auta nemá peniaze. Podľa výpovede žalovaného v prejednávanom spore, keď zapadol, u auta si zobral telefón, cigarety a zamkol ho. Utekal do dediny hľadať traktor, aby ho vytiahol. Kým niekoho zohnal, trvalo to 30 minút. Keď ho traktor vytiahol, čo trvalo cca 15-20 minút, auto naštartoval, traktoristovi dal 20 eur za ochotu, a pokračoval v ceste G. R.. V prvom obchode vyložil tovar a šiel si kúpiť desiatu. Vtedy zistil, že nemá peňaženku. Podľa výpovedí žalovaného v tomto ako aj v trestnom konaní teda skutočnosť, že nemá peniaze, zistil až po tom, čo vozidlo po vytiahnutí otvoril, naštartoval, dal traktoristovi 20 eur, a vyložil tovar v predajni M. E. Y. R.. Preto nateraz bez ďalšieho nemožno považovať za preukázanú ani skutočnosť, že ku krádeži malo dôjsť práve počas státia uzamknutého zapadnutého vozidla tak, ako to konštatuje v uznesení policajný orgán. Žalovaná strana v konaní nepreukázala a vykonaním dokazovaním súd nezistil žiadne bližšie okolnosti žalovaným tvrdeného protiprávneho konania tretej osoby. Preto súd ani nemohol posúdiť príčinnú súvislosť tohto konania so vznikom schodku.
18. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti aj z dôvodov spočívajúcich na strane zamestnávateľa, a to vtedy, ak schodok alebo jeho časť vznikol tým, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi také pracovné podmienky, aby mohol riadne plniť svoje úlohy a hospodáriť so zverenými hodnotami.
Súd zastáva názor, že v danom prípade žalovaný nemal vytvorené také pracovné podmienky, aby finančnú hotovosť získanú z ambulantného predaja výrobkov žalobkyne mohol riadne opatrovať a zodpovedať za ňu. Z výpovede žalovaného, ktorej pravdivosť žalobkyňa nenamietala, vyplýva, že žalovaný, ako aj ostatní vodiči, ktorí vykonávali aj ambulantný predaj výrobkov, finančnú hotovosť počas zmeny uchovávali vo vozidlách, ktoré neboli na takéto uchovávanie dostatočne vybavené. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že žalovaný neuposlúchol pokyn žalobkyne, aby finančnú hotovosť v prípade opustenia vozidla bral so sebou. Súd však zastáva názor, že ani uchovávaním tržieb u vodičov, ktorí sú mimo vozidla, žalobkyňa nevytvorila vodičom také pracovné podmienky, aby mohli finančnú hotovosť riadne opatrovať a zodpovedať za ňu. Z výpovede žalovaného ako aj svedka F. vyplýva, že zo strany žalobkyne nebolo tiež zabezpečené ani riadne preberanie tržieb po skončení zmeny. Vodiči tržby brávali domov, príp. ich nosili aj na ďalší deň, nakoľko ich nemal kto prebrať. Tak to bolo aj u žalovaného, ktorý kritický týždeň od pondelka 18.5.2015 do štvrtku 21.5.2015 tržbu odovzdal v pondelok a následne až vo štvrtok večer. Podľa finančnej uzávierky z registračnej pokladnice v pondelok 18.5.2015 mal tržbu 101,73 eur. Podľa príjmového pokladničného dokladu tento deň sumu 101,73 odovzdal J.. F.. Podľa finančnej uzávierky v utorok 20.5.2015 mal tržbu 2,783,12 eur, v stredu 20.5.2015 tržbu 2.403,64 eur a vo štvrtok 21.5.2015 tržbu 88,48 eur. Žalobkyňa nepreukázala ani nepoprela tvrdenie žalovaného, že tržby za utorok a stredu neodovzdal, pretože nemal komu. Vo štvrtok podľa príjmového pokladničného dokladu J.. F. odovzdal 2.800 eur. Bolo povinnosťou žalovanej vytvoriť vodičom také podmienky, aby za finančnú hotovosť mali možnosť zodpovedať, a to napr. autá vybaviť uzamykateľnými trezormi, ktoré tak, ako to uviedol žalovaný, mohli byť vo vozidle pevne uchytené, prípadne iným vhodným spôsobom. Bolo tiež povinnosťou žalobkyne zabezpečiť, aby vodiči mohli vždy tržby po ukončení zmeny riadne odovzdať. Preto súd prijal záver, že žalovaný, ktorý neuposlúchol pokyn žalobkyne, aby v prípade opustenia vozidla hotovosť nenechával vo vozidle, sa čiastočne zbavil svojej zodpovednosti, a žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni schodok vo výške jednej polovice, a to vo výške 1.200 eur.
19. K obrane žalovaného týkajúcej sa poruchy zámku na jeho vozidle súd udáva, že bolo na žalovanom, aby preukázal, že vozidlo nebolo riadne uzamykateľné, a tiež že tento technický stav vozidla bol v príčinnej súvislosti so vznikom schodku. Žalovaný tu neuniesol dôkazné bremeno. Z písomného hlásenia o stave vozidla B.. H. U.. Č..: F. XXXBE z 1.3.2015 vyplýva, že takúto vadu vozidla žalovaný žalobkyni neohlásil. Podľa faktúry č. 2451501503 z 25.3.2015 vozidlo bolo 25.3.2015 opravované, avšak táto vada sa medzi špecifikovanými opravami nenachádza. Žalovaný na tvrdenie, že poruchu so zámkom vozidla zistil neskôr, než písomne vady nahlásil, nenavrhol žiadne dôkazy. Netvrdil, že by túto vadu bol vôbec neskôr žalobkyni oznámil. Tiež nepreukázal, že by táto vada bola žalobkyni známa.
20. K námietke žalovanej strany, že žalobkyňa náhradu škody neprerokovala so žalovaným ani so zástupcami zamestnancov tak, ako jej to ukladá cit. ust. § 191 Zákonníka práce, súd uvádza: Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Zo znenia cit. ust § 191 a ani z jeho účelu a zmyslu nemožno vyvodiť, že by prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a so zástupcami zamestnancov malo charakter procesnoprávnej podmienky, ktorej nedostatok by bránil uplatneniu nároku v súdom konaní. Taktiež nedodržanie jedno mesačnej lehoty na prerokovanie náhrady škody so zamestnancom nie je zákonom nijak sankcionované. Preto súd argumentáciu žalovanej strany v z hľadiska rozhodovania o základe nároku na náhradu škody ako aj jeho výške považoval za právne irelevantnú. Súd len dodáva, že žalovaný sám uviedol, že náhradu schodku prerokoval s J.. F. C. J.. F., a že podľa zápisnice z 22.5.2015 a výpovede svedkyne A. Z., predsedníčky základnej organizácie potravinárskeho zväzu u žalobkyne, náhrada škody bola prerokovaná aj so zástupcami zamestnancov žalobkyne.
21. Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania so zaplatením sumy 1.200 eur, a to počnúc dňom požadovaným v žalobe, a to dňom 1.9.2015, ktorý nepredchádza dňu, kedy bol žalovaný žalobkyňou na náhradu vyzvaný, resp. kedy s ním bola náhrada prerokovaná. Úroky z omeškania súd žalobkyni priznal vo výške určenej predpismi občianskeho hmotného práva (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. znení účinnom od 1.2.2013 v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce), tzn. vo výške o 5,05 % ročne, čo je o 0,05 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania.
22. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu oboch sporových strán je rovnaký. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).