Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/546/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930 v konaní zastúpený advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalovanej H. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, I. na I., občan SR, o zaplatenie 3937,24 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3852,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 85,- eur súd konanie zastavuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 3937,24 Eur spolu s úrokom z omeškania do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 13.3.2017 zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 85 Eur, pretože po podaní žaloby žalovaná čiastočne uhradila dlh, teda žalovaná suma je 3852,24 Eur. Žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 11.3.2008 uzavrela Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212611620, na základe ktorej jej poskytla úver 95.000,-Sk. Dňa 5.1.2011 bol uzavretý dodatok k zmluve, ktorého predmetom bolo dočasné zníženie splátok úveru. Žalovaná neplatila splátky riadne a včas. Listom zo dňa 3.9.2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 2.9.2013, kde pohľadávka činila 3751,50 Eur, tento list bol aj dňa 10.9.2013 žalovanej doručený. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9.2013 žalobca nadobudol voči žalovanej pohľadávku, ktorá je predmetom konania.

2. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila, súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 ( Civilný sporový poriadok).

3. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil listinnými dôkazmi a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere a jej dodatkom, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, doručenkou, počítačovým výstupom transakcií, predžalobnou upomienkou.

4. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňovala, k podanej žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila. Bola si vedomá svojho záväzku, pretože aj po postúpení pohľadávky na žalobcu vykonala úhrady ale aj po podaní žaloby uhradila splátky v sume 85 Eur.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

6. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

7. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

8. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

9. Dňa 13.3.2017 zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti istiny 85 Eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a preto súd rozhodol v tejto časti podľa § 145 ods. 2 konanie zastavil.

10. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 11.3.2008 č. 0212611620 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanej úver 95.000 Sk, tento mala splácať mesačne po 1355,- Sk po dobu 119 mesiacov vždy k 20., konečná splatnosť bola určená 20.2.2018. Dňa 5.1.2011 uzavreli účastníci zmluvy dodatok, kde boli znížené splátky na 16 Eur v dobe od 20.1.2011 do 19.7.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postupca postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávku so všetkými právami a výhodami.

11. Podľa § 23a ods. 1,2 zák.č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( § 52 - 60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

12. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

13. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. (Obč. zák.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, treba uviesť aj súčet týchto platieb ...b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, c)cenu tovaru alebo služieb, d) identifikáciu vlastníka..., adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (ods. 5)

15. Podľa § 53 ods.1, 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods.1, 2 podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

18. Pretože žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3, § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovuje maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, ktorú žalobca správne vyčíslil.

19. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, vyplynulo, že žalovaná riadne a včas nezaplatila jednotlivé splátky úveru. Zmluva bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi vyššie citovanými. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.2.2018. Ku dňu 2.9.2013 bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť vo výške 3751,50 Eur. Žalobkyňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti 125 Eur. Žalovaná suma potom pozostáva zo sumy 3626,50 Eur (3751,50 mínus 125) plus zákonné úroky z omeškania 225,74 Eur = 3852,24 Eur. Súd žalobe ako dôvodnej vyhovel, pretože žalovaná nenamietala skutočnosti uvádzané žalobcom ako aj s poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.