Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobkyňa: K. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. X, XXX XX Bratislava proti žalovanému: F. J. Y. N. Bratislava, R. Q. X, XXX XX Bratislava, v konaní o zaplatenie 8. 536, 92 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobcu z a m i e t a. II. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2015 sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 8 536,92 Eur a trovy konania vo výške 512,22 Eur bez úrokov z omeškania. V prípade nevydania platobného rozkazu sa domáhala aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8536,92 Eur bez úrokov z omeškania. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa odôvodnila tým, že suma 8536,92 Eur je nájomné platené žalovanému za obdobie, kedy mal byt podľa zákona 182/1993 Z.z. prevedený do osobného vlastníctva na základe žiadosti z roku 1999/2000 na základe nečinnosti vo veci a opakovanej žiadosti v roku 2005. Žalobkyňa v žalobu odôvodnila tým, že zákon prikazuje vlastníkovi previesť byty do osobného vlastníctva do dvoch rokov od podania žiadostí. Počas týchto dvoch rokov má vlastník vyriešiť všetky pochybnosti a dôvody pre prevod bytov alebo zdôvodnené odmietnutie prevodu bytov do osobného vlastníctva žiadateľovi. Žalobkyňa namiesto vlastníka zabezpečila všetky dôkazy pre prevod bytov do osobného vlastníctva a tiež vyvolala stavebné konanie, a tým odstránila všetky pochybností, ktoré vedome a klamlivo uvádzal vlastník - nie rozhodnutím, ale len verbálne. Súdom bolo rozhodnuté v prospech žiadateľov o prevod bytov do osobného vlastníctva. Vlastník vedome viac než 14 rokov porušoval zákon a prieťahy prevodu bytov do osobného vlastníctva tak trvali 12 a pol roka / nad zákonom stanovenú dobu dvoch rokov/, počas ktorých bolo vlastníkovi uhrádzané nájomné za byt, ktoré mu nepatrilo, pretože byty už mali byť prevedené do osobného vlastníctva. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, bol povolený vklad do katastra Č.. T. T. XXXXX/XX v prospech K. E., Q.. XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX Bratislava v podiele 1/1 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Bytový dom na N. I. Č.. X bol postavený a skolaudovaný ako bytový dom a byty v ňom boli prideľované ako mestské byty a v súlade s tým boli aj nájomné zmluvy vystavené na mestské byty v súlade s Občianskym zákonníkom, prideľované na dobu neurčitú. Dom na N. X a byty v ňom bol postavený a užívaný spôsobom, ktorý bol v súlade s podmienkami zákona č. 182/1993 Z.z., a to až do doby, kým si nájomcovia nepodali žiadosti v súlade so zákonom 182/1993 Z.z. o prevod bytov do osobného vlastníctva. Podaním žiadostí o prevod do osobného vlastníctva sa začali obštrukcie a prieťahy. Dom na N. I.. Č.. X bol zverený do správy Mestskej časti Ružinov podľa zákona č. 138/1991 Z.z. do toho času nikto nemal pochybnosti o tom, že dom na N. X domom bytovým. Koncom roka 1999 a začiatkom

roku 2000 si nájomcovia bytového domu podali na Mestskú časť Bratislava Ružinov žiadosti o prevod bytov do osobného vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Od decembra 1999 a začiatku roka 2000 sa začali v Mestskej časti Ružinov z podnetu vtedajšieho starostu diať nezvyčajné veci v rozpore so zákonmi a proti nájomcom bytov v dome na N. X. Od zverenia domu dňom 22.12.2005 tiež sám vlastník - Hlavné mesto SR, pokračoval v prieťahoch a obštrukciách, ktoré nemali oporu v zákone a prieťahy trvali vinou vlastníka Hlavného mesta SR ďalších viac než dvanásť rokov. Podaním žiadostí o prevod bytov do osobného vlastníctva bol v bytovom dome N. X založený právny stav a napriek tomu vlastník v dome vytvoril tzv. Štatút domu pre starších občanov, na základe ktorého chcel navonok predvádzať iný charakter domu, než dom mal. Začal zaraďovať medzi žiadateľov len starších uchádzačov / v dôchodkovom veku/, uzatvárať nájomné zmluvy len na dobu určitú, aby tým vylúčil možnosť podávania ďalších žiadostí o prevod bytu. Štatút sa mal týkať "iba vyčlenených bytov". Zoznam vyčlenených bytov nebol nikdy vytvorený. Bytový dom začali nazývať domom osobitného určenia, domom opatrovateľskej služby. Domy osobitného určenia podľa zákona 189/1992 Z.z. nie sú podľa zákona 182/1993 Z.z. predmetom prevodov bytov do osobného vlastníctva a týmto zavádzali nájomcov. Domy osobitného určenia sú v zákone 189/1992 Z.z. presne špecifikované a bytový dom N. X nespĺňal kritéria takéhoto domu. Byty v dome osobitného určenia sú určené výlučne na bývanie osôb, ktoré potrebujú opatrovanie. To nebránilo Hlavnému mestu SR, aby tento názov používalo v odpovediach na zamietnutie prevodu bytov do osobného vlastníctva, a to aj v tom prípade, že v samotnom ich dokumente, ktorý nazývali Štatútom domu pre starších občanov bolo v Čl. IV v bode 2 písm. e/ podmienkou nájmu bytu v dome pre starších občanov, že žiadateľ musí predložiť potvrdenie od lekára, že jeho zdravotný stav nevyžaduje pomoc inej osoby t.j. opatrovanie. Takýmito a inými protichodnými informáciami a obštrukciami podporovali tvrdenia, sofistikovane vykladali pseudosociálne záujmy a zneužívali diskrimináciu prideľovania bytov z dôvodu veku vo svoj prospech a na základe toho nám odmietali previesť byty do osobného vlastníctva, čím spôsobili prieťahy v trvaní celkom 12 a pol roka. Prostredníctvom podnetu na Generálnu prokuratúru žalobkyňa dosiahla, že bolo vydané upozornenie prokurátora a stavebné konanie sa muselo konať. Žalobkyňa suplovala povinnosť Hlavného mesta, ktoré malo stavebné konanie urobiť už v rokoch 2000-2002, aby sa čo najskôr a v čase vymedzenom zákonom vyriešil prevod bytov do osobného vlastníctva. Hlavné mesto nerešpektovalo rozhodnutie stavebné úradu Č.. Y., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2011. Hlavné mesto podalo na súd návrh na preskúmanie rozhodnutia. Krajský súd to zamietol a potvrdil Rozhodnutie stavebného úradu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2012. Naďalej pokračovali v prieťahoch až do roku 2014 tým, že pripravovali a dávali schvaľovať prevod bytov v Mestskom zastupiteľstve Hlavného mesta SR Bratislavy, čo nebolo potrebné, pretože Štatút Hlavného mesta Slovenskej republiky zreteľne definuje, že v prípade predaja majetku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. takýto predaj nepodlieha schváleniu Mestského zastupiteľstva. Týmto ešte robili prieťahy takmer 2 roky. Výsledkom schvaľovacieho procesu bolo škandalózne Uznesenie XXX/XXXX, ktorým vydierajú tých žiadateľov, ktorí viedli proti Hlavnému mestu SR súdny spor a boli v ňom úspešní a teraz im nechce Hlavné mesto previesť byty do osobného vlastníctva iba ak - podľa uznesenia XXX/XXXX - Hlavnému mestu odpustia súdne trovy s príslušenstvom a zaplatia si ich sami. V roku 2007 sa žalobkyňa obrátila na JUDr. Zányiovú, ktorá bola autorkou zákona 182/1993 Z.z. o výklad zákona a predložila jej kolaudačné rozhodnutie bytového domu N. X. Ako gestor zákona odpovedal, že vlastník je v tomto prípade povinný byty previesť do osobného vlastníctva a ich práva by sa mali domáhať súdnou cestou. Vlastník však nerešpektoval žiadny výklad ani právny názor a stále obsadzoval byty v bytovom dome na N. X staršími nájomcami a uzatváral zmluvy na dobu určitú v dome, ktorý je a bol potenciálnym objektom so všetkými bytmi určenými na prevod bytov do osobného vlastníctva / čo malo byť predovšetkým v záujme mesta, pretože k tomu slúžil a slúži zákon 182/1992 Z.z., aby sa verejne finančné zdroje nerozmrhávali na údržbu a opravy majetku, ktorý by mal ex lege vlastniť niekto iný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný je vedomý svojho dlhu a bol si vedomý po celý čas prieťahov, že plytvá verejnými finančnými prostriedkami a napriek tomu konal v rozpore so zákonom. Negatívne reagoval na mnohé upozornenia vo veci opravy nepravdivých údajov a odmietal rešpektovať súdne rozhodnutie, pričom si uvedomoval, že spôsobuje škodu nezákonným konaním, úmyselne nesprávnym konaním orgánu verejnej moci a rozhodnutiami v rozpore so zákonom a Štatútom Hlavného mesta SR Bratislavy, Všeobecne záväzným rozhodnutím Hl. mesta SR č. 1/2006. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia dlhovanej sumy od žalovaného.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe a v podaní žalovaný uviedol, že žalobný návrh považuje ako nedôvodný a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa uplatnený návrh zdôvodňuje tým, že sa domáha vydania nájomného plateného za obdobie, kedy mal byť podľa jej názoru byt č. 75 nachádzajúci sa v dome na N. I. Č.. X v Bratislave, ktorého je v súčasnosti vlastníčkou prevedený podľa zákona č. 182/1993 Z.z. do vlastníctva nájomcu do doby, kedy bol žalobkyni skutočne prevedený do vlastníctva. Podľa žalobkyne boli najneskôr dňa 27.03.2000 splnené podmienky na prevod bytov v dome na N. I. Č.. X, teda podľa názoru žalobkyne malo mesto previesť vlastníctvo bytov v súlade zo zákonom č. 182/1993 Z.z. do dvoch rokov od 27.03.2000 do vlastníctva nájomcov v dome na N. Č.. X. Nakoľko žalobkyňa nadobudla vlastníctvo bytu Č.. XX v dome na N. Č.. X dňa 04.09.2014, podľa názoru žalobkyne došlo k samotnému prevodu bytu s omeškaním v dĺžke dvanásť a pol roka, žalobkyňa sa teda domáhala nájomného, ktoré za obdobie od 27.03.2002 do 04.09.2014 podľa jej názoru žalovaný neoprávnene inkasoval. S uplatneným nárokom žalobkyni žalovaný nesúhlasí. O charaktere domu na Rezedovej ulici č. 182/1993 Z.z. boli medzi žalovaným a nájomníkmi dlhé spory, ktoré vyústili do podaní 30-tich žalôb, ktorými sa nájomcovia domáhali na Okresnom súde Bratislava II voči žalovanému nahradenia vyhlásenia vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Desať žalobných návrhov bolo rozsudkom súdu ako neoprávnených zamietnutých. V štrnástich prípadoch bolo konanie uznesením súdu zastavené v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu alebo v dôsledku úmrtia žalobcu. Iba v šiestich prípadoch súd rozhodol tak, že žalobnému návrhu nájomníkov vyhovel. Vo všetkých prípadoch išlo o rozhodnutia súdu, ktoré boli vydané až po prijatí Uznesenia mestského zastupiteľstva Č.. XXX/XXXX zo dňa 27.28.6.2012, ktorým sa v bode č. 4 schválilo stiahnutie opravného prostriedku - odvolania podaného na NS SR vo veci určenia charakteru domu na N. Č.. X a súčasne sa v bode č. 1 tohto uznesenia schválil predaj bytov v dome na N. I. Č.. X nájomníkom, ktorí mali uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Pred samotným prevodom bytov bolo potrebné v katastri nehnuteľností realizovať rozdelenie domu na N. I. Č.. X na jednotlivé byty a až potom bolo možné pristúpiť k samotnému odpredaju bytov nájomcom spĺňajúcim podmienky Uznesenia mestského zastupiteľstva Č.. XXX/XXXX zo dňa 27.28.06.2012. Za nečinnosť žalovaného nemožno považovať ani skutočnosť, že žalovaný nekonal na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave Č..X.. XS XXX/XXXX zo dňa 10.10.2013, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť vo veci žiadosti žalobkyni na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva nachádzajúceho sa v Bratislave na N. I. Č.. X v lehote do 31.12.2013. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, na základe akého titulu sa domáha vyplatenia nájomného za obdobie 27.03.2002 do 04.09.2014. Dňa 21.02.1993 uzatvoril bytový podnik mestskej časti Bratislava Ružinov ako prenajímateľ a Margita Gašparíková ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol byt číslo XX na IV. poschodí domu na N. I. Č.. X v Bratislave. Nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú od 21.03.1993. Na základe tejto platne uzatvorenej zmluvy pani Margita Gašparíková uhrádzala v súlade s platnou právnou úpravou žalovanému nájomné v období od 21.03.1993 do konca roka 2013. Listom J. K.:XXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 06.02.2014 bolo konštatované, že po smrti pani J. E. došlo k prevodu nájmu na žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala aktívnu legitimáciu, nakoľko ňou požadované nájomné uhrádzala žalovanému jej právna predchodkyňa a ani právny titul, na základe ktorého sa domáha priznania nároku na vyplatenie nájomného uhrádzaného na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, so žiadosti o kúpu nájomného bytu na N. Č.. X v Bratislave zo dňa 14.12.1999, z protokolu Č.. XX XX XXXX XX XX o odňatí správy nehnuteľného majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, z návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 14.02.1994., zo stanoviska k prechodu nájmu zo dňa 06.02.2014, z oznámenia o zmene počtu príslušníkov domácnosti zo dňa 20.06.2001, rozhodnutia stavebného úradu č. Y. zo dňa 06.09.2010, zo stanoviska žalobkyne doručeného súdu dňa 09.12.2015, z výsluchu žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 21.02.1993 uzatvoril Bytový podnik mestskej časti Bratislava Ružinov ako prenajímateľ a J. E. ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol byt Č.. XX na Z.. poschodí nachádzajúci sa na ulici N. X Bratislava. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 21.02.1993. Nájomca - J. E. sa na základe nájomne zmluvy zaviazala platiť nájomné vo výške 15.228 Sk ročne v období od 21.03.1993 do konca roka 2013.

5. Z oznámenia o zmene počtu príslušníkov domácnosti zo dňa 20.06.2001 mal súd preukázané, že pani K. E. - žalobkyňa sa presťahovala na trvalý pobyt do bytu č. XX na N. I. Č.. X v Bratislave.

6. Zo stanoviska k prechodu nájmu zo dňa 06.02.2014 súd zistil, že na základe oznámenia žalobkyne Hlavnému mestu SR Bratislave, že došlo k smrti matky žalobkyne J. E., ktorá bola nájomcom dvojgarsónky Č.. XX nachádzajúcej sa v dome na N. Č.. X v Bratislave a prešiel prechod nájmu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobkyňu, ktorá sa priamo zo zákona stala nájomcom dvojgarsónky č. 75, nachádzajúcej sa v dome na N. I. Č.. X v Bratislave. Po smrti matky žalobkyňa vstúpila do všetkých práv a povinností nájomcu, ktoré patrili jej mame - J. E..

7. Žiadosťou zo dňa 14.12.1999 podpísaní obyvatelia nájomných bytov na N. I. Č.. X v Bratislave požiadali o kúpu nájomného bytu na N. I. Č.. X v Bratislave v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., o prevod bytov do osobného vlastníctva. Žiadosť o kúpu nájomného bytu doplnili žiadosťou zo dňa 27.12.1999, žiadosťou zo dňa 20.01.2000 a žiadosťou zo dňa 16.03.2000, ktorá bola doručená miestnemu úradu Bratislava Ružinov dňa 27.03.2000. Žalobkyňa uviedla, že zákon č. 182/1993 Z.z. prikazuje vlastníkovi previesť byty do osobného vlastníctva do dvoch rokov od podania žiadostí. Počas týchto rokov má vlastník vyriešiť všetky pochybností a dôvody pre prevod bytov alebo zdôvodnené odmietnutie prevodu bytov do osobného vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. mali byť byty v bytovom dome na N. I. Č.. X v Bratislave prevedené do osobného vlastníctva najneskôr 27.03.2002. pričom od 27.03.2002 by bola spoluvlastníčkou bytu Č.. XX v bytovom dome na N. I. Č.. X. Z dôvodu 12 a pol ročných prieťahov sa stala vlastníčkou bytu Č.. XX v bytovom dome N. X až v septembri 2014. Z dôvodu súdnych prieťahov, ktoré trvali vyše 12 rokov žalobkyňa nadobudlo vlastníctvo bytu Č.. XX v dome na N. I. Č.. X dňa 04.09.2014 , pričom vlastníctvo bytu mala podľa názoru žalobkyne nadobudnúť najneskôr 27.03.2002, a z toho dôvodu sa žalobkyňa domáha vrátenie nájomného za obdobie od 27.03.2002 do 04.09.2014, ktoré žalovaný od žalobkyne neoprávnene inkasoval. Medzi žalovaným a nájomníkmi bytového domu na N. I. Č.. X v Bratislave sa viedli dlhé spory, ktoré vyústili do podaní žalôb, ktorými sa nájomcovia domáhali na Okresnom súde Bratislava II voči žalovanému nahradenia vyhlásenia vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Spor sa týkal aj určenia charakteru bytového domu na N. I. Č.. X v Bratislave. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nájomné a finančné prostriedky mohli ako nový vlastníci uhrádzať do fondu opráv, a konaním žalovaného sa znížil fond opráv, nakoľko si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladal zákon.

8. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

9. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

10. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

11. Podľa § 674 Občianskeho zákonníka ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

12. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

13. Podľa § 696 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

14. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa bola medzi Bytovým podnikom mestskej časti Bratislava Ružinov ako prenajímateľom a J. E. ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol byt na Č.. XX na N. I. Č.. X v Bratislave. J. E., matka žalobkyne zomrela a v súlade s § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu nájmu, na základe čoho sa žalobkyňa stala priamo zo zákona nájomcom dvojgarsónky Č.. XX, nachádzajúcej sa v dome na N. I. Č.. X v Bratislave, a po smrti matky žalobkyňa vstúpila do všetkých práv a povinností, ktoré patrili jej matke. Zo žiadosti zo dňa 27.12.1999, zo žiadosti zo dňa 20.01.2000 a zo žiadosti zo dňa 16.03.2000 súd mal preukázané, že podpísaní obyvatelia nájomných bytov na N. I. Č.. X v Bratislave v súlade so zákonom č. 182/1993Z. z. požiadali o kúpu nájomného bytu do osobného vlastníctva.

15. V súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

16. Zo zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že vlastníci sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Súd zistil z vyjadrenia žalobkyne ako aj žalovaného, že ohľadom nariadenia vyhlásenia vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytov na N. I. Č.. X v Bratislave sa viedli dlhoročné spory. Žalobkyňa sa však v tomto konaní domáhala vrátenia nájomného, ktoré za obdobie od 27.03.2002 do 04.09.2014 podľa jej názoru neoprávnene inkasoval žalovaný.

17. Súd má za nesporné, že právna predchodkyňa matka žalobkyni a následne aj žalobkyňa boli nájomcami bytu Č.. XX na N. I. Č.. X v Bratislave, je nesporné, že matka žalobkyni na základe žiadosti zo dňa 14.12.1999 požiadala o odkúpenie bytu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. a následne prebiehali v súvislosti s odkúpením bytu do osobného vlastníctva súdne spory. Súd za sporné, považuje uplatnený nárok na vrátenie nájomného.

18. Povinnosť platiť nájomné vznikne so vznikom nájmu bytu, t. j. od uzavretia nájomnej zmluvy a končí zánikom nájmu bytu bez ohľadu na to, kedy došlo k nasťahovaniu či vyprataniu bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 21.2.1993 uzatvoril Bytový podnik mestskej časti Bratislava Ružinov ako prenajímateľ a J. E. ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol U. Č.. XX na N. I. Č.. X v Bratislave. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 21.3.1993. Na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy bolo uhrádzané nájomné právnou predchodkyňou žalobkyne od 21.3.1993 a po prechode nájmu po smrti pani J. E. samotnou žalobkyňou. V predmetnej veci si žalobkyňa uplatňuje vyplatenie nájomného za obdobie od 27.3.2002 do 4.9.2014. Súd nemal preukázaný právny titul na vrátenie nájomného nakoľko nájomné bolo uhrádzané v súlade s platnou nájomnou zmluvou a dôvody, pre ktoré si žalobkyňa uplatňuje vrátenie nájomného pozostávajúce v dĺžke procesu prevodu bytu do osobného vlastníctva nezakladajú právny titul na vrátenie nájomného. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre úspešnosť ňou podanej žaloby nakoľko v konaní nebol preukázaný základ uplatneného nároku na základe čoho súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.S.P., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 C.S.P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Žalovaný mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, súd priznal náhradu trov konania v plnej výške žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.