Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/394/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, XXX XX X., 2/ Q. Y., N.. XX.X.XXXX, A. W. XXX/XX, XXX XX X., 3/ R. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, XXX XX C. N. M., v konaní o zaplatenie 5.842,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie voči žalovanému v rade 2/ z a s t a v u j e .

V súvislosti s konaním vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Žalovaní v rade 1/ a 3/ s ú p o v i n n í z a p l a t i ť žalobcovi 4.352,09 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,46 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.352,09 Eur od 13.02.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na pomernú časť náhrady trov konania spoločne a nerozdielne od žalovaných v rade 1/ a 3/.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 8.10.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia 5.842,05 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 99,82 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.842,05 Eur od 13.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil plnením zo Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 7.2.2005, ktorú so žalovanými uzatvorila Slovenská Sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO 00151653, (ďalej tiež Slovenská Sporiteľňa, a.s.,) ktorá následne pohľadávku postúpila žalobcovi. Veriteľ ku dňu postúpenia pohľadávky vyčíslil úver na 13.602,- zahŕňajúci istinu 13.054,84 Eur, ale pohľadávku uplatnenú v tomto konania tvorí 51 neuhradených splátok úveru splatných od 20.11.2010 do 20.1.2015 v celkovej výške 5.842,05 Eur. Úrok z omeškania uplatnený v sadzbe 9 % žalobca vyčíslil konkrétnymi sumami na základe výpočtu za obdobia po splatnosti uplatnených splátok, t.j. od 21.11.2010 až od 21.1.2012, vyčíslenia všetky do 12.2.2012, následne úrok z omeškania je uplatnený vo výške 9 % zo sumy 5.842,05 Eur od 13.2.2012 do zaplatenia.

2. Žalovaní sa k veci samej písomne vyjadrili rukou písanými podaniami žalovaní v r. 1/ a 2/ zhodne zo dňa 12.1.2015 a žalovaná v r. 3/ zo dňa 13.1.2015, podľa obsahu ktorých zhodne poukazovali na to, že nemajú možnosť dlh zaplatiť, osobitne s tým, že každý z nich je na invalidnom dôchodku, resp. sú

sa nevyhnutne musia postarať o ďalšie osoby, žalovaná v r. 1/ o deti svojej sestry, resp. žalovaní v r. 3/ o vážne chorého manžela.

3. Podaniami zo dňa 19.7.2016 a zo dňa 8.3.2017 žalobca bližšie odôvodnil uplatnený nárok, najmä tak, že vyčerpal úver vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 Eur), uhradil podľa žalobcom podrobne uvedeného prehľadu spolu 4.204,06 Eur. Žalobca trvá na žalobe, podľa ktorej sa vo veci domáha zaplatenia 51 neuhradených splátok úveru splatných od 20.11.2010 do 20.1.2015. Voči žalovanému v r. 2/ žalobca berie žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu podľa obsahu podaní zo dňa 19.7.2016 a zo dňa 8.3.2017 súd pri aplikácii § 145 rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Pri danom priebehu konania išlo o čiastočné späťvzatie, preto napokon súd rozhodol popri čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

6. Pojednávania konaného dňa 13.3.2017 sa žalovaní v r. 1/, 2/ a 3/ nezúčastnili, doručenie predvolania voči žalovanému v r. 2/ súd nemal vykázané. Žalobca prítomný na pojednávaní v právnom zastúpení sa pridržiaval žaloby.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

8. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, ako veriteľ a banka, so žalovanými v r. 1/ a 2/ ako dlžníkmi, uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.2.2005, podľa obsahu ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 Eur) s úrokom premenlivým, vo výške 11,30 % pri podpise zmluvy, s poplatkom za správu úveru 50,- Sk (1,66 Eur) mesačne. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 119 splátkach jednotlivo vo výške 3.451,- Sk (114,55 Eur) mesačne splatných do 20. dňa kalendárneho mesiaca, posledná do 20.1.2015 (119 splátok x 3.451 = 410.669,- Sk, resp. 13.631,71 Eur - pozn. súdu). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvu o splátkovom úvere z 7.2.2005 boli Všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré sa dlžník zaviazal dodržiavať. Dohodou o ručení zo dňa 7.2.2005 sa žalovaná v r. 3/ voči žalobcovi zaviazala splniť dlh z tohto úveru v prípade, že ho nesplnia žalovaní vr. 1/ a 2/.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s., ako pôvodný veriteľ postúpila predmetnú pohľadávku na tunajšieho žalobcu. Listami zo dňa 27.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s., ako pôvodný veriteľ, oznámila žalovaným v r. 1/, 2/ a 3/ postúpenie pohľadávky na tunajšieho žalobcu.

10. Podľa tvrdenia žalovaného bez jeho dôkazného bremena a podľa výpisov z účtu predložených žalobcom (č.l. 54 - 99 spisu) žalovaní v r. 1/, 2/ a 3/ zaplatili spolu 4.204,06 Eur.

11. Podľa § 708 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej : Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Podľa § 497 ObZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

16. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 1 ods. 1, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch účinného do 10.3.2010 (ďalej „zák. č. 258/2001 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. (2) Na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 524 (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. O bankách v znení nesk. predpisov: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 250/2007 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. (2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

24. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Podľa § 29b zák. č. 250/2007 Z.z. (prechodné ustanovenia k ustanoveniam účinným od 1.5.2014): Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

26. Podľa § 101 ods. 1, 2 (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010, a to podľa jeho cit. ust. § 2 písm. a) vo forme pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu preto nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Každopádne povinnosti dlžníka sú dojednané jasne, keď súd vychádza zo samotného dojednania o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.

31. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ktorý sa viaže na zmluvy uzatvorené v rôznych formách najmä podľa obchodného alebo občianskeho zákonníka) je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná

povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010, ako aj podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) nasledujúceho zák. č. 129/2010 Z.z., uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktorá majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. V tomto prípade aj s týmito informáciami bola zmluva uzatvorená primerane obsahu právnej úpravy v čase jej uzatvorenia, preto súd uznal skutkovú koncepciu tejto zmluvy (v „hlavných zmluvných ustanoveniach“) a zaviazal žalovaného až do výšky zostatku dlhu predstavovanej sumou dojednaných splátok.

32. Na základe uvedenej zmluvy dlžník čerpal peňažné prostriedky, bol povinný splácať takto poskytnutý úver spolu s úrokom, so spracovateľským poplatkom a poplatkom za správu úveru, všetko podľa hlavného textu zmluvy. Dlžník svoje splatné záväzky splácať úver riadne neplnil, žalobca tak v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka má právo požadovať od žalovaného splatenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi. Predmetná zmluva zakotvovala aj náležitosti podľa osobitného zákona O spotrebiteľských úveroch. Osobitne zmluva síce obsahovala v texte zakotvenie úroku v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 11,30% a informáciu veriteľa o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) tejto zmluvy obsahovala (v čl. IV b. 5 zmluvy) v nevierohodnej výške 5,62 %, ktorá ani len nepokrývala informáciu o nákladovosti úroku v čase, ale následok podľa § 4 ods. 3) zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého by poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, bol zakotvený až v znení účinnom od 1.1.2008 tohto zákona. Pokiaľ v jednotlivých splátkach bola zahrnutá istina aj dojednané príslušenstvo úveru, zmluva v danej skutkovej koncepcii podľa názoru súdu nie je v rozpore s účelom zákona.

33. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, akú môže spotrebiteľ tomuto obstaraniu v rámci spotreby venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Napokon aj s prihliadnutím na povahu veci, keď plnenie bolo uplatnené titulom splátok, ktoré v závislosti od právneho posúdenia neboli premlčané, resp. v rozsahu povinností východiskovo zahrnutých do splátok, nie napr. v spojení s ďalším zabezpečením zmluvy alebo sankciami, súd plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok uplatnené v tomto konaní nezistil.

34. Súd čiastočne zamietol žalobu, lebo podľa cit. ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014 prihliadol na charakter premlčaného práva podľa cit. ust. § 101 aj bez námietky premlčania zo strany žalovaných. Keďže uplatnené je právo zodpovedajúce sume 51 neuhradených splátok úveru splatných od 20.11.2010 do 20.1.2015 v celkovej výške 5.842,05 Eur, tak v čase podania žaloby na súd dňa 22.10.2014 boli premlčané splátky predchádzajúce 20.10.2011, ktorých pravidelná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 20.10.2014.

35. Súd si je vedomý, že uvedené ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 1.5.2014, teda nemohlo byť dôvodom akejkoľvek úpravy predchádzajúceho správania žalobcu, ktorý v predchádzajúcom období mal právo svoje právo si uplatniť žalobou na súde s nádejou na úspech vo veci samej. Súd si je zároveň vedomý, že uvedené ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nemá zakotvené prechodné ustanovenie (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.5.2014 sa zaoberá výhradne iným ustanovením zákona - § 5a - pozn. súdu). Lenže obsah cit. ust. § 5b je materiálnou ochranou spotrebiteľov zo zákona, ktorý má kombinovanú povahu, hmotnoprávnu v zmysle oslabenia práva veriteľa pre prípad uplynutia premlčacej doby, a zároveň procesnoprávnu povahu, ktorá v pravidelnom prípade spočíva v realizácii práva účastníka podať námietku premlčania a tento postup upravuje činnosť

súdu tak, že mu bráni priznať premlčané právo. Po zakotvení tohto ustanovenia do nášho právneho poriadku za účelom materiálnej ochrany spotrebiteľov, sú v tomto zmysle spotrebitelia chránení nielen vo vzťahu k hmotným právam viažucim sa na hmotnoprávny vzťah, do ktorého ako spotrebitelia vstúpili, ale aj vo vzťahu k ich procesnoprávnym právam, ktoré ako pasívnejší účastníci právneho vzťahu využívajú spravidla v obmedzenej miere, t.j. procesne je podľa názoru súdu možné postupovať s predpokladom, akoby spotrebiteľ námietku premlčania podal. Na základe takto posúdenej povahy cit. ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. sa súd priklonil k uplatneniu tohto ustanovenia účinného od 1.5.2014 aj na tunajší spor, toto sa stalo prekážkou priznania práva žalobcu a preto súd žalobu zamietol.

36. Súd zaviazal žalovaných v r. 1/ a 2/ na zaplatenie 4.352,09 Eur, lebo na základe výpočtu na pojednávaní priznal právo žalobcu v tejto výške ako odôvodnené rozsahom „38“ neuhradených splátok úveru jednotlivo vo výške 114,55 Eur mesačne splatných od 20.11.2011 do 20.1.2015. Aj keď pohľadávka z predmetnej zmluvy o úvere podľa vykonaného dokazovania nebola zosplatnená, tak v čase rozhodovania tento stav zodpovedá už aj východiskovo dojednanej splatnosti zmluvy, podľa povahy veci ide o rozšírenie práv veriteľa cit. ust. § 506 obchodného zákonníka, čiže stav zosplatnenej pohľadávky už na začiatku konania nezakladá prekážku domáhať sa plnenia skutkovo odôvodneného jednotlivými splátkami. Zároveň ani splatnosť celého úveru nebráni právu veriteľa domáhať sa plnenia v rozsahu jednotlivých splátok s prihliadnutím na právnu otázku premlčania, ktorou sa súd zaoberal vyššie.

37. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania primerane podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. v riadne uplatnenej výške podľa predpisov občianskeho práva. Súd uznal úrok z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil v žalobe konkrétnymi sumami (č.l. 2 spisu - pozn. súdu), ale ktorý vo výpočte zodpovedá základom splatným po 20.11.2011, vyčíslenia všetky do 12.2.2012, t.j. úrok z omeškania vo vyčíslenej výške 4,46 Eur. Následne súd priznal žalobcovi úrok z omeškania uplatnený vo výške 9 % ročne zo sumy 4.352,09 Eur od 13.02.2012 do zaplatenia.

38. Súd priznal plnenie podľa výrokovej časti tohto rozsudku žalobcovi ako súčasnému veriteľovi

- postupníkovi podľa § 524 Obč. zákonníka, v čom súd uznal postúpenie pohľadávky skutkovo oboznámené vyššie, ktoré bolo oznámené postupcom, t.j. predchádzajúcim veriteľom, ktorý bol dlžníkovi známy.

39. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej , podľa ktorého žalobca mal v konaní úspech v prevažnom rozsahu, pričom podľa názoru súdu súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 21 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.