Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_1C-72-2008.pdf
PDF · 95.26 KB
No categories available
1C/72/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci žalobkyne: H.. U. G., nar. XX. X. XXXX, bytom I., Z. XX/XX, zastúpená: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka so sídlom Bratislava, Búdkova 12, proti žalovanej: Obec Brezovica, so sídlom Osloboditeľov 346, Brezovica, IČO: 00 314 421, právne zastúpená: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 5 382,40 Eur vo výške 5,15 % počnúc od dňa 17.6.2014 do 27.3.2015, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
II. Súd návrh žalovanej na určenie, že nemožno od nej ako do zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával z a m i e t a .
III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
IV. Žalobkyňa na právo na náhradu trov konania do výšky 70 %.
odôvodnenie:
1. Súd rozsudkom č.k. 1C/72/2008-363 zo dňa 02.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/40/2014-391 zo dňa 27.3.2014 rozhodol, že výpoveď daná dňa 27.2.2007 je neplatná. O povinnosti zaplatiť náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 1C/72/2014 - 406 zo dňa 04.09.2014. Na odvolanie účastníkov konania, Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom č.k. 9Co/992/2014-466 zo dňa 29.10.2015 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil v časti priznanej náhrady mzdy, povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a v časti priznaného úroku z omeškania, ako aj v časti skončenia pracovného pomeru dňom právoplatnosti rozsudku zrušil. V časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, t.j. v časti uplatnenej náhrady mzdy vo vyššom rozsahu ako bola priznaná, vyššieho úroku ako bol priznaný a návrhu žalobkyne o skončenie pracovného pomeru so žalovanou ku dňu 31.1.2011, výrok ostal nedotknutý z dôvodu, že nebol napadnutý odvolaním. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.1.2016. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 13.1.2017 (čl. 553 spisu) zobrala návrh na skončenie pracovného pomeru dňom 31.1.2011 späť. Žalovaná žiadala nepripustiť späťvzatie návrh z dôvodu, že má naliehavý právny záujem na rozhodnutí o jej návrhu, pretože toto rozhodnutie môže mať pre ňu význam aj pre eventuálne ďalšie konania. Súd nerozhodoval o späťvzatí návrhu z dôvodu, že o návrhu žalobkyne na skončenie pracovného pomeru k 31.01.2011 bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č.k. 1C/72/2008 - 406 zo dňa 4.9.2014, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním a zmysle rozsudku odvolacieho súdu, tento výrok ponecháva nedotknutý. Z tohto dôvodu späťvzatie návrhu o skončenie pracovného pomeru k 31.01.2011 ako i nesúhlas žalovanej so späťvzatím návrhu je bez právneho významu, preto sa súd s týmito návrhmi nezaoberal.
2. Žalobkyňa trvala na úroku z omeškania vo výške vyčíslenej v súlade s § 517 OZ a nadväznosti na platné úrokové sadzby. Dňa 13.1.2017 súdu doručila vyjadrenie + záverečný návrh, ktorého obsahom boli vyčíslené úroky z omeškania v znení, v akom súd pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.05.2012 (č.l. 292 spisu). Vo svojom vyjadrení poukazovala na rozhodnutia iných súdov, ktoré úrok z omeškania priznávajú (rozsudok KS Bratislava č.k. 3Co/15/2014, 8Co/375/2014, 3Co/15/2014, OS Bratislava I 18C/98/2006 rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 403/2014). Právne nárok na úroky z omeškanie odôvodňovala ustanoveniami § 1, ods. 1, 4, § 129, ods. 1, § 132, Zákonníka práce, § 517, ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. K omeškaniu žalovanej s plnením náhrady pri neplatne skončenom pracovnom pomere došlo u jednotlivých náhrad mzdy za ten ktorý mesiac, podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť, nie právoplatnosťou rozsudku. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutím o neplatnosti výpovede, nevzniká právo na náhradu mzdy, pretože týmto deklaratórnym rozhodnutím sa rieši otázka platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu mzdy podľa § 79, ods. 1 Zákonníka práce je potrebné, aby bola vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti výpovede z pracovného pomeru na základe žaloby podanej podľa § 77, Zákonníka práce a omeškanie zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti náhrady mzdy. Potvrdila, že žalovaná uhradila priznanú náhradu za mzdu dňa 27.3.2015, o čom ako dôkaz predložila súdu výpis z účtu potvrdzujúci pripísanie sumy na účel žalobkyne v uvedený deň.
3. Poukázala na zmenu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá je schopná a spôsobilá vykonávať prácu u žalovanej. E-mailom zo dňa 28.3.2015 a listom zo dňa 7.4.2015, opätovne v roku 2016 vyzvala žalovanú na osobné rokovanie za účelom dohody o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, na ktoré žalovaná nereagovala. Výzvou v roku 2016 žiadala žalovanú vec riešiť mimosúdne a navrhovala ukončiť pracovný pomer dohodou podľa § 63, ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. Rokovania skončili pre nesúhlas žalovanej s vyplatením odstupného. Návrh na skončenie pracovného pomeru ku dňu právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede žiadala zamietnuť, pretože ide o spätne skončenie pracovného pomeru.
4. Žalovaná žiadala úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne zamietnuť. Poukázala na stanovisko Doc. U. R., rozsudok KS Bratislava sp. zn. 5Co 133/2013, KS Prešov sp. zn. 18Copr /9/2014, z ktorých vyplýva dôvod nepriznania úroku z omeškania. Uviedla, že platná právna úprava nedovoľuje priznať úrok z omeškania, pretože ide o nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý nie je mzdovým nárokom, ale satisfakciou za porušenie príslušných ustanovení Zákonníka práce. Ide o jednorazový nárok splatný až po právoplatnosti rozsudku, ktorý o tomto nároku rozhodol. Súčasná právna úprava - Zákonníka práce po novele z roku 2011 neumožňuje priznanie úroku z omeškania ani uplatňovanie subsidiárnej pôsobnosti OZ. Zákonník práce nemá ustanovenia týkajúce sa úroku z omeškania a podporné použitie ustanovení OZ je možné aplikovať len na prvú časť Zákonníka práce. Nárok na náhradu mzdy riešia iné časti Zákonníka práce.
5. Žiadala ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. Žalovaná je zriaďovateľom ZŠ a MŠ v Brezovici. Žalobkyňa nikdy nebola zamestnankyňou žalovanej, ani ZS s MŠ. Po úspešnom výberovom konaní bolo povinnosťou žalovanej podľa zákona o štátnej správe v školstve č. 596/2003 Z.z., súčasne s vymenovaním do funkcie riaditeľa školy, uzavrieť s uchádzačom aj pracovnú zmluvu na 5 ročné funkčné obdobie riaditeľa škody. Len nešťastným spôsobom bolo v zmluve uvedené, že žalobkyňa bude vykonávať okrem funkcie riaditeľa školy aj prácu pedagogického pracovníka. Funkčné obdobie žalobkyni skončilo 01.07.2007. Po ukončení funkčného obdobia by jej bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaná nemá žiadnu funkciu pedagogického pracovníka a ani nemá právomoc uložiť povinnosť inému subjektu zamestnať žalobkyňu, pretože ako zriaďovateľ nemá kompetencie zasahovať do pracovnoprávnych vzťahov riaditeľa školy, ktorá má právnu subjektivity. U žalovanej neexistuje voľné pracovné miesto, preto by ju ani nemohla zamestnávať, ani nemôže zriadiť v miesto pedagogického pracovníka. Nemožno preto od nej spravodlivo očakávať, že ju zamestná. Žiadala, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru podľa § 79, Zákonníka práce ku dňu právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede, t.j. ku dňu 16.4.2014, čo bolo naznačené odvolacím súdom v zrušujúcom rozsudku .
6. Súd na žiadosť účastníkov konania odročil pojednávanie vytýčené na deň 04.10.2016 a 28.11.2016, za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej účastníci konania nedospeli, aj napriek tomu, že žalobkyňa návrh dohody o skončení pracovného pomeru vypracovala a predložila žalovanej.
7. Odvolací súdu zrušil výrok o úroku z omeškania priznaný rozsudkom č.k. 1C/72/2008-406 z dôvodu jeho pochybenia, keď vychádzal z ust. § 129 Zákonníka práce v spojení s ust. § 517 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že podľa § 79 Zákonníka práce bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a jedným z nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru je i nárok zamestnanca na náhradu mzdy, pričom sa nejedná o mzdu a preto nemožno vychádzať z jednotlivých výplatných termínov. Nárok vzniká až po rozhodnutí o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a preto žalovaná nemohla byť v omeškaní s plnením podľa jednotlivých výplatných termínov. Uviedol, že otázku úhrady úroku z omeškania je potrebné posudzovať individuálne najmä v situácii, kedy má súd možnosť rozhodnúť o nárokoch nad zákonom stanovenú dobu, a preto sa súd musí zaoberať otázkou, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a či sa mohla dostať do omeškania.
8. Podľa § 79, ods. 1, Zákonníka práce platného a účinného k 31.07.2007, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
9. Podľa § 79, ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného k 31.07.2007, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúce deväť mesiacov primerané znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať: súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
10. Podľa § 1 , ods. 4 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu neplatnej výpovede), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3, ods.1, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení platnom k 31.8.2014 § 3 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd v intenciách odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou či žalovaná je v omeškaní so zaplatením priznanej náhrady mzdy a či jej prináleží úrok z omeškania. V rozhodovacej praxi súdov je zrejmá nejednotnosť v priznávaní, resp. nepriznávaní úrokov z omeškania, čo súdu prezentovali účastníci tohto konania predkladaním rozsudkov žalujúcou stranou, ktorými boli priznané úroky z omeškania a žalovanou stranou predkladaním rozsudkov, ktorými neboli priznané úroky z omeškania. Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania a podľa § 1, ods. 4 Zákonníka práce sa na prvú časť tohto zákonného predpisu subsidiárne vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úroku z omeškania upravené v ôsmej časti sa na pracovnoprávne vzťahy nevzťahujú. Súd z toho dôvodu nepriznal žalobkyni úrok z omeškania v celej uplatňovanej výške podľa splatnosti mzdy v jednotlivých mesiacoch. Rozsudkom č.k. 1C/72/2008-406 zo dňa 04.09.2014, ktorý bol v časti priznanej náhrady mzdy potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, súd žalobkyni priznal náhradu mzdy za podstatne dlhšie obdobie, ako ustanovuje zákon. Súd čiastočne žalobe vyhovel, keď priznal úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej
náhradu mzdy za 9 mesiacov, t.j. za mesiace máj/2007 a január/2008 od dňa právoplatnosť rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede až do jej zaplatenia. Žalobkyňa si riadne uplatnila náhradu mzdy, v zmysle § 79, ods. 2, Zákonníka práce. Súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia má možnosť priznať, resp. nepriznať náhradu mzdy vo väčšom rozsahu ako 9 mesiacov. Náhradu mzdy za 9 mesiacov súd nemá možnosť znížiť, resp. nepriznať jej náhradu. Súd vychádzajúc z takto koncipovaného zákonného ustanovenia, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, priznal úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej náhradu mzdy za deväť mesiacov, t.j. za obdobie od 5/2007 do 1/2008 vo výške 5,15 % čo je úroková sadzba vyššia o 5 % ako základná úroková sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou k prvému dňu omeškania, ktorým je deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede. Podľa názoru súdu žalovaná už právoplatnosťou rozsudku o neplatnosti výpovede si bola vedomá, že jej vznikla zákonná povinnosť vyplatiť náhradu mzdy za deväť mesiacov. Nič jej preto nebránilo v povinnosti splniť pred rozhodnutím súdu o uložení tejto povinnosti a tým zmariť možnosť omeškania. Súd nepriznal úrok z omeškania z náhrady mzdy priznanej žalobkyni nad deväť mesiacov, z dôvodu, že žalovaná sa s úhradou tejto sumy nedostala do omeškania, v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaná až rozhodnutím súdu o priznaní náhrady mzdy za dlhšie obdobie ako deväť mesiacov mala vedomosť, akú výšku náhrady mzdy bude povinná vyplatiť a celú priznanú náhradu mzdy zaplatila pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu žalobkyni.
14. Súd zamietol návrh žalovanej na určenie, že nie je od neho spravodlivé žiadať, aby žalobkyňu zamestnával. Rozsudkom č.k. 1C/72/2008-364 zo dňa 2.12.2013, súd rozhodol, že výpoveď daná žalobkyni podľa § 63, ods. 1, písm. d), ods. 2 Zákonníka práce, listom zo dňa 26.2.2007 je neplatná pre nesplnenie požiadaviek podľa § 42, ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaná listom zo dňa 30.1.2007 ako zriaďovateľ ZŠ a MŠ v Brezovici žalobkyňu odvolala s funkcie riaditeľky tejto školy ku dňu 31.1.2007 z dôvodu závažného porušenia všeobecné záväzných právnych predpisov § 5, ods. 2 písm. f), zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, § 8, ods. 1, písm. g) zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verenom záujme. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/183/2008-149 zo dňa 4.6.2010, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline č.k. 10Co/313/2010-18, právoplatným dňom 17.1.2011 bolo určené, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky ZŠ a MŠ v Brezovici je neplatné. Súd tak rozhodol po zistení, žalovaná neuniesla dôkazne bremeno na preukázanie ním tvrdených hmotnoprávnych predpokladov na odvolanie z funkcie a to závažné porušenie všeobecne záväzných predpisov, ktorých porušenie žalovaná v odvolaní vytýkala, ani porušovanie povinnosti žalobkyňou ako zamestnankyňou. Odvolací súd potvrdil rozsudok o neplatnosti odvolania z funkcie i keď čiastočne aj z iných dôvodov, ktorými je nedostatočne vymedzenie konania odvolaného riaditeľa, ktoré zriaďovateľ považuje za závažne porušenie všeobecných záväzných predpisov.
15. Žalovaná súdu okrem tvrdenia, že nie je spravodlivé od nej žiadať, aby naďalej zamestnávala žalobkyňu, podporené potvrdením Obce Brezovica a ZŠ a MŠ. Brezovica, o tom, že nemá voľné pracovné miesto, žiadne dôkazy súdu nepredložil. Nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by hodnoverne a presvedčivo preukázala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať zamestnať žalobkyňu. Žalovaná od rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nevyzvala žalobkyňu na nastúpenie do práce. Na jej žiadosť doručenú mailom dňa 26.3.2015 (č.l.- 494 spisu) o osobné stretnutia za účelom prerokovania dohody o ďalšom postupne, na žiadosť doručenú mailom zo dňa 7.4.2015 (č.l. 490 spisu), ktorou vyzvala žalovanú na umožnenie pokračovať v práci, list zo dňa 27.10.2016 (č.l. 500 spisu), mail zo dňa 28.10.2016 a č.l. 525 spisu) nereagovala. Žalovaná súdu predložila oznámenie zo dňa 11.1.2017, ktorým preukazuje, že od 26.2.2007 nemala žiadne voľné miesto. Svoju žiadosť odôvodňovala tým, že v roku 2002 žalobkyňa nebola jej zamestnancom, ale zamestnancom školy, že nemá voľné miesto, že jej skončila funkcia riaditeľky školy a len nešťastnou spôsobom bola pracovná zmluva so žalobkyňou uzavretá aj na prácu pedagogického pracovníka, že nemôže zasahovať do pracovno-právnych vzťahov Základnej školy s materskou školou, ktorá má svoju právnu subjektivitu. Súd poukazuje na to, že žalobkyni nebolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny, ktorý bol ako základ pre odvolanie z funkcie riaditeľa školy a následne výpoveď zo zamestnania. Nedostatok voľných miest, resp. dĺžka sporu nemôže byť dôvodov na rozhodnutie v súlade s návrhom žalobkyne. Žalovaná žiadal skončiť pracovný pomer ku dňu právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede. Súd k tomu uvádza, že nie je možné skončiť pracovný pomer spätne, čo už bolo konštatované aj v rozsudku č.k. 1C/72/2008 - 406.
16. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, ods. 1 CSP a žalobkyni priznal právo na ich náhradu do výšky 70 %. Žalobkyňa bola úspešná vo výroku o neplatnosti výpovede, náhrady mzdy. Neúspešná bola v časti o priznanie príslušenstva ako i určení, že jej pracovný pomer končí k 31.1.2011. Žalovaná bola úspešná s časti o príslušenstve úroku z omeškania a neúspešná v určení, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer trval, resp. určení skončenia pracovného pomeru ku dňu právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede. Súd po zhodnotení úspešnosti a neúspešnosti žalujúcej strany a žalovanej strany dospel k záveru, že žalujúca strana bola úspešná na 70 % a vzájomný úspech a neúspech oboch účastníkov vo výške 30 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.