Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-250-2016.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/250/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v spore žalobcu : SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o. so sídlom Žilina - Národná 10, proti žalovanej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. T. - U.. H. XXXX/XX , o zaplatenie sumy 599,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 350 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 16%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 599,50 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 599,50 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 17.12.2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 020380, v ktorej sa zaviazal poskytnúť mu krátkodobú pôžičku vo výške 350,-eur za odplatu vo výške 42,30 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vrátane odplaty v lehote 15dní odo dňa jej prijatia. V žalobe tvrdil, že žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti, napriek upozorneniu a výzve nezaplatil. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v celkovej výške 599,50 eur pozostávajúcu z istiny pôžičky vo výške 350 eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 42,30 eur, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 68,85 eur a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 138,35 eur. 2/ Podľa § 297 b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
3/ Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4/ Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. Súd žalovanej doručil žalobu oznámením s poukazom na § 116 ods. 2 CSP, t.j. vyvesením na úradnej tabuli a zverejnením na webovej stránke súdu.
5/ Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu River Euro, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 17.12.2013 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. 020380/17.12.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len "Zmluvné podmienky"). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 350,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiť aj odplatu vo výške 42,30 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavuje sumu 392,30 eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 1505,92 %. Podľa bodu 2 zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Zmluva o pôžičke vzhľadom na spôsob jej uzavretia účastníkmi, t.j. prostredníctvom internetu a SMS správ nie je podpísaná. Žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil a dohodnutú sumu v deň splatnosti neuhradil. Nezaplatil ani zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 68,85 eur a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 138,35 eur. 6/ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) am) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/; ďalej podľa písm.d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. 7/ Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. 8/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 10/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 11/ Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 12/ Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13/ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa zaplatenia úverovej istiny v sume 350 eur a úroku z omeškania z úverovej istiny dôvodná, vo zvyšnej časti je nedôvodná. Súd mal za preukázané, že strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle§ 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 350 eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 15 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 1.1.2014, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 42,30 eur, spolu sumu 392,30 eur. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu (najmä § 37,§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd zisťoval, či suma 42,30 eura, ktorú žalobca požadoval od žalovaného ako "odplatu" za poskytnutie úveru je v súlade so zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje. Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii v bode 4 Zmluvných podmienok žalobcu je treba považovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje §2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona (§ 2 písm. g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Žalobca v danom prípade v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 42,30 eura. Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, pričom úroková sadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, tak uvedené spôsobuje že takýto spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ak by ale aj neplatil režim bezúročnosti a poplatkovosti predmetného úveru, i tak by žalobcovi právo na uvedenú odplatu nevzniklo. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve pri 15 dňovej splatnosti úveru vyčíslené na sumu 42,30 eur, pričom takáto výška odplaty za poskytnutie úveru je podľa názoru súdu v
rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu by zmluva v tejto časti bola podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Je zrejmé, že pri úvere 350,- eur poskytnutom na dobu 15 dní a pri odplate vo výške 42,30 eur by potom úroková sadzba bola astronomická. Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná, či úrok, či poplatok za poskytnutie úveru alebo inak, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k lehote jej splatnosti. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške odplaty za pôžičku vo výške 42,30 eur za 15 dní za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. S poukazom na vyššie uvedené je potom žalovaný povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu 350. 14/ Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 68,85 eur, ktorú žalobca špecifikoval ako zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok River Euro, s.r.o. a ani v časti zaplatenia sumy 138,35 eur žalobcom požadovanej titulom provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok River Euro, s.r.o. Čo sa týka uplatnenej provízie, z označeného bodu zmluvných podmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS vyplýva, že ak veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces vymáhania pohľadávky, sú veriteľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky. Súd je toho názoru, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť. V tejto časti žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto "províziu" preto súd dáva do pozornosti, že už v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/120/2015 zo dňa 13. 8. 2015, či v rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015 bola zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania "provízie" žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). 15/ Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom(penále). 16/ V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvných podmienok River Euro, s.r.o., ktorý však súd nepovažuje za platnú, individuálne dojednanú dohodu o zmluvnej pokute. Z uvedeného "dojednania" zakomponovaného do husto písaného textu zmluvných podmienok, a nie samotnej zmluvy, nie je možné usudzovať, že sa jedná o dohodu zmluvných strán individuálne vyjednanú tak, ako to vyžaduje ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Základom pre uplatnenie zmluvnej pokuty môže byť len dohoda zmluvných strán, nie jej jednostranné nanútenie jednou z nich. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí reprezentovať vôľu oboch účastníkov, aby mohlo byť platné, malo byť podľa názoru súdu obsiahnuté v texte samotnej zmluvy a nie skryté v hustom texte zmluvných podmienok, keďže práve zmluva je hlavným bodom záujmu spotrebiteľa a tej venuje prioritnú pozornosť. Je preto potrebné, aby všetky relevantné, hlavné údaje, vrátane dojednania ako je dohoda o zmluvnej pokute boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná
náležitosť sa uvádzala iba vo všeobecných zmluvných podmienkach. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty bola žaloba žalobcu zamietnutá, nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute. 17/ Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18 / Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 19/ Na základe vyššie uvedeného súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 350 eur, t.j. poskytnutej a nesplatenej istiny z titulu pôžičky. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 599,50 eur od 1.1.2014 do zaplatenia. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutú sumu vrátiť do 1.1.2014, čo sa nestalo, preto počnúc nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 2.1.2014) bola 0,25 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 % ročne. Súd preto žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 350 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350 eur od 2.1.2014 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie sumy nad 350 eur žalobcovi z už popísaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaný dostať nemohol, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy nárokov súdom vyhodnotených ako nedôvodné, súd žalobu zamietol. 20/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 16%, keďže žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 58%, žalovaný vo výške 42%. Potom čistý úspech žalobcu predstavuje 16%. 21/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.