Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-112-2016.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina (zn. 1390/982706/2015), proti žalovanej: O. H., U.. XX. K. XXXX, bytom H. XXX, o 6.176,68 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 6.418,18 €, 10,45 % ročného úroku zo sumy 6.176,68 € od 6. novembra 2012 a 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 6.414,11 € od 6. novembra 2012 sa zamieta. II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. marca 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 26. augusta 2011 uzatvoril úverovú zmluvu č. XX/XXX/ XX, ktorou mu poskytol úver 6.500 €. Žalovaný svoje povinnosti nesplnil, v dôsledku čoho ho žalobca 22. októbra 2012 vyzval na predčasné splatenie celého úveru. Ku dňu podania žaloby nárok žalobcu pozostával zo súm uvedených vo výroku. Okrem toho žalobca mal nárok aj na ďalší úrok zo zostávajúcej istiny a úrok z omeškania z istiny a úrokov.
2. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 7. januáru 2017 potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známych adries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na príbuzných) nepodarilo zistiť adresu jeho skutočného pobytu.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlneného žalovaného predvolané podľa § 111 ods. 3 C. s. p. (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: úverová zmluva č. XX/XXX/XX (č. l. 6 až 8), všeobecné obchodné podmienky účinné od 1. augusta 2011 (č. l. 9 až 17), všeobecné obchodné podmienky účinné od 15. marca 2016 (č. l. 19 až 23), posledná upomienka (č. l. 5), výzva na predčasné splatenie úveru (č. l. 4) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaný ako klient a žalobca (pod menom „Dexia banka Slovensko, a.s.“) podpísali 26. augusta 2011 listinu označenú ako „Úverová zmluva č. XX/XXX/XX“ (č. l. 6 až 8). V ods. 1.1 tejto listiny bolo ustanovené, že žalobca poskytne žalovanému ako klientovi „peňažné prostriedky formou bezúčelového Úveru“ vo výške 6.500 €. V ods. 1.2 tejto listiny bola dohodnutá fixná úroková sadzba 10,45 % ročne „až do splatnosti Úveru v zmysle bodu 5.3 Úverovej zmluvy“. V ods. 5.1 sa klient zaviazal splácať úver „v celkom 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 87,53 EUR... zahŕňajúcich splátku
príslušnej istiny aj úroku“. V ods. 5.2 bola dohodnutá splatnosť splátok v 20. deň kalendárneho mesiaca. Okrem toho bola v ods. 1.3 a 1.5 uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ako aj priemerná RPMN. Listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „7.2. V prípade, ak Klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania, Banka je oprávnená: 7.2.1. žiadať splatenie zostatku Úveru s príslušenstvom. V prípade, ak Klient neuhradí Úver v lehote stanovenej Bankou, je povinný uhradiť z nesplatenej časti Úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle bodu 1.2 aj úrok z omeškania..., a to až do jej zaplatenia... 9.6... Klient podpisom tejto úverovej zmluvy vyhlasuje, že pred uzavretím úverovej zmluvy sa oboznámil s jej súčasťami, a to so znením Všeobecných obchodných podmienok poskytovania úverov obyvateľstvu a Sadzobníka poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.“
b) Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko a.s. (č. l. 9 až 17) účinné od 1. augusta 2011 obsahuje okrem iného ustanovenie, že banka je oprávnená obchodné podmienky meniť (čl. I ods. 5). Existencia ani obsah všeobecných obchodných podmienok účinných k októbru 2012 neboli dokázané.
c) Žalobca vyplatil žalovanej dohodnuté prostriedky žalovanej (nesporná skutočnosť). Žalovaná splácala splátky až do júna 2012, kedy s ich splácaním prestala (upomienka č. l. 5). Preto žalobca listom z 27. augusta 2012 (č. l. 5) upozornil žalovanú, že neuhradila sumu 175,75 €, a pokiaľ tak neurobí, žalobca úver zosplatní. Ďalším listom z 22. októbra 2012 (č. l. 4) žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie celého dlhu s príslušenstvom do 4. novembra 2012.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči ktorým žalovaní nevzniesli žiadne námietky. Žalovaná nepoprela, že by listy žalobcu z 27. augusta 2012 a 22. októbra 2012 dostala. Priebeh splácania možno vyvodiť z upomienky z 27. augusta 2012, v ktorej je upozornené na nesplatenú sumu 175,75 €, teda v podstate dve splátky po 87,53 €. Vzhľadom na dátum listu mohlo ísť len o splátky splatné 20. augusta a 20. júla 2012, dovtedy teda splátky museli byť zaplatené.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje z úverovej zmluvy č. 50/259/11 z 26. augusta 2011. Z ods. 1.1 a 5.1 zmluvy vyplýva záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka (žalovanej) tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa čl. V ods. 3 a odd. E ods. 1 všeobecných obchodných podmienok zahŕňajú splátku istiny a úroku. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy v čase uzavretia zmluvy išlo o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák., takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako banka poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 26. augusta 2011, úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Potom najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. apríla 2015) sa však aj v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 druhá veta Obč. zák.).
7. Z čl. 7 ods. 7.2.1 úverovej zmluvy vyplýva, že pri omeškaní s plnením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy bol banka oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Podľa názoru súdu citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu upravenú v § 565 Obč. zák., teda dohodu o tom, že veriteľ môže pre nesplatenie niektorej splátky žiadať splatenie celého dlhu. Platnosti tejto dohody
neprekáža, že nezodpovedá doslovne aj zneniu § 53 ods. 8 Obč. zák. Toto ustanovenie obmedzuje totiž uplatnenie práva na zosplatnenie dlhu priamo zo zákona a nie je nevyhnutné, aby bolo doslovne reprodukované aj v ustanovení, ktoré takúto dohodu obsahuje. Napokon, ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák. priamo odkazuje na § 565 Obč. zák., ktorý vyžaduje len toľko, aby bolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže pre nesplnenie niektorej splátky žiadať splatenie celého dlhu. Postačí teda, ak dohoda obsahuje túto základnú záležitosť, čo v ods. 7.2.1 úverovej zmluvy nepochybne obsiahnuté je. Na túto dohodu potom ale treba aplikovať predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka (aplikovateľného v prerokúvanej veci v dôsledku zákona č. 106/2014 Z. z. najneskôr od 1. apríla 2015, teda takmer rok pred podaním žaloby) trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tie isté závery platili v podstate do 31. marca 2015 aj podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda že ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku sa stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba celého záväzku nie od okamihu zosplatnenia záväzku, ale od splatnosti nesplneného čiastkového záväzku, teda nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie (porov. v tomto rozhodnutie päťčlenného senátu Najvyšieho súdu SR sp. zn. 1 MObdoV 15/2006). Tieto ustanovenia predstavujú lex specialis voči § 101 Obč. zák. resp. § 392 ods. 1 Obch. zák., čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky) ani od okamihu využitia práva podľa § 565 Obč. zák. veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. (aj § 392 ods. 2 Obch. zák.) je potom brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky.
8. Už citované ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety Obč. zák., veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. V súvislosti s § 53 ods. 8 Obč. zák. potom treba druhú vetu § 565 Obč. zák. interpretovať tak, že toto právo môže uplatniť do splatnosti ďalšej splátky po vzniku tohto práva, teda po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
9. V prerokúvanej veci z ods. 5.2 úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX vyplývalo, že jednotlivé splátky sú splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaná zaplatila splátky splatné do 20. júna 2012 a ďalšie splátky nezaplatila. Žalobca žiadal zaplatenie celého úveru listom z 22. októbra 2012, a to po predošlom upozornení poslednou upomienkou z 27. augusta 2012, v ktorej bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Vzhľadom na dátum listu (22. októbra 2012) tak k zosplatneniu výpoveďou mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. júla 2012, keďže od jej splatnosti do 22. októbra 2012 uplynuli viac ako tri mesiace. Toto právo teda žalobca mohol uplatniť najskôr 20. októbra 2012 (trojmesačné omeškanie so splátkou) a v zmysle podaného výkladu § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Obč. zák. ho mohol vykonať najneskôr do splatnosti najbližšej splátky po tomto dátume, teda do 20. novembra 2012. Z už uvedeného je zrejmé, že toto právo bolo vykonané riadne a platne pre omeškanie so splátkou splatnou 20. júla 2012. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu prejavu o zosplatnení, ani odo dňa, ktorý veriteľ určil ako deň mimoriadnej splatnosti, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. To isté v podstate vyplývalo aj z § 392
ods. 2 Obch. zák. použiteľného do 31. marca 2015. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. júla 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu v zmysle § 103 Obč. zák. aplikovateľného od 1. apríla 2015 tak uplynula najneskôr 20. júla 2015. V prerokúvanej veci inak nevznikajú pochybnosti o prípadnej retroaktivite zákona č. 106/2014 Z. z. Trojročná premlčacia doba totiž podľa uvedeného uplynula až 20. júla 2015, teda až tri mesiace potom, ako tento zákon nadobudol účinnosť. Veriteľ teda v čase legisvakancie (do nadobudnutia jeho účinnosti) a potom ešte takmer tri mesiace potom mohol podľa neho postupovať a riadne uplatniť svoju pohľadávku pred uplynutím (skrátenej trojročnej) premlčacej doby.
10. Treba preto uzavrieť, že premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalovanej zo úverovej zmluvy z 26. augusta 2011 uplynula najneskôr 20. júla 2015. Nárok na úroky, ako aj úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorá, aj keď nie je príslušenstvom istiny, predsa má ako zabezpečovací prostriedok akcesorický charakter a premlčiava sa spolu s istinou. Premlčanie istiny k 20. júnu 2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 29. marca 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celého zvyšku úveru, ako aj zodpovedajúcich úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle už cit. § 52 ods. 4 Obč. zák., ale aj § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mala vo veci plný úspech (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).