Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Y. o zaplatenie 1.081,18 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 541,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 541,05 EUR od 17.3.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 8.8.2016 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.081,18 EUR s príslušenstvom. Súčasne požadoval náhradu trov konania. V odôvodnení nároku uviedol, že dňa 21.10.2013 ako veriteľ so žalovanou, ako dlžníkom uzavrel Úverovú zmluvu č. R., na základe ktorej žalovanej poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.100 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového účtu. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, z toho dôvodu žalobca dňa 26.2.2016 určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.2.2016. Žalovaná istina vo výške 991,94 EUR je čiastka, ktorú žalovaná neuhradila z celkovo vyčerpanej čiastky vo výške 2.284,32 EUR. Žaloba spolu s procesným poučením boli žalovanej doručené dňa 29.10.2016 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a neoznámila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca súdu doručil ďalšie vyjadrenie vo veci, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 29.10.2016, ale ani k tomuto podaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 10.3.2017. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.2.2017, žalovanej dňa 15.2.2017, na pojednávaní sa nezúčastnili, preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: Dňa 21.10.2013 strany sporu uzavreli Úverovú zmluvu C. na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka bezúčelový revolvingový úver. Žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška úverového rámca predstavovala 500 EUR. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške

4 % z dlžnej čiastky vždy k 20. dňu v mesiaci. RPMN bola 38,7 %, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 26,28 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom podľa Úverovej zmluvy predstavovala sumu 590,73 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok spotrebiteľského úveru, listom zo dňa 26.2.2016 žalobca v súlade s hlavou 7 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu celkového nedoplatku do 15 dní od odoslania výzvy, pričom dlžná čiastka predstavovala sumu 1.230,18 EUR. Podľa rozpisu zásielok predloženého žalobcom bola žalovanej výzva odoslaná žalovanej dňa 1.3.2016. Podľa výpisu úverového účtu predloženého žalobcom, žalovaná uhradila žalobcovi sumu celkom 1.743,27 EUR.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto

náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, g) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, h) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, i) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 21.10.2013 bola vo výške 0,5 %.

Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pôžičke je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z. z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou () je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Súd má za preukázané, že strany sporu dňa 21.10.2013 platne uzavreli

Úverovú zmluvu C., na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 500 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok vždy ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytol žalovanej bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.100 EUR. Z Úverovej zmluvy však vyplýva, že výška úverového rámca bola 500 EUR. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona. Veriteľ je pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účelnosť spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinností sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver, preto aj v týchto prípadoch sa v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou neobsahovala všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako to vyžaduje § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľ a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedná len taký výklad § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek, teda k istine, ako aj k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje vyčíslenie výšky splátok, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov pri každej takejto čiastkovej položke. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani splnenie povinnosti ustanovenej § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Absencia niektorej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy, avšak od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzavierania. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V Úverovej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 26,28 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (október 2013) vo výške 12,96 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V Úverovej zmluve je nesprávne uvedený údaj o priemernej RPMN. Priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery do 1.500 eur so zmluvnou splatnosťou 3-6 mesiacov v štvrtom štvrťroku 2013 (čo je referenčná hodnota aj pre úvery poskytnuté 21.10.2013) bola 69,17 %. V zmluve je uvedená údajná priemerná hodnota RPMN vo výške 26,59 %, čo je však nesprávna hodnota. Skutočná referenčná priemerná hodnota RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. za štvrtý štvrťrok 2013, ako už bolo uvedené vyššie, je 69,17 %. Teda okrem toho, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, v zmluve je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, a to tak, že údaj uvedený v zmluve (26,59 %) významným spôsobom zavádza spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN má rovnaké dôsledky, ako keby priemerná hodnota RPMN nebola uvedená vôbec. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5 EUR za upomienku I (uplatnená žalobcom celkovo 7x), ktoré si žalobca uplatňuje na základe Hlavy 14 § 1 - 3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. súd dospel k záveru, že tieto taktiež nie je možné žalobcovi priznať. Pri posúdení predmetného dojednania v rámci Úverových zmluvných podmienok súd vychádzal

zo skutočnosti, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 ak všeobecné zmluvné podmienky k spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. V prípade úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovaným. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Žalobca priložil k žalobe okrem Úverovej zmluvy, Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Pravidiel programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu, ktorých súčasťou je sadzobník poplatkov a odmien aj listiny - Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 26.2.2016 a predžalobnú výzu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 6.6.2016, ktoré sú adresované žalovanej. Priložený podací hárok C. síce obsahuje celé meno a adresu žalovanej, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že tieto listiny skutočne doručil žalovanej, resp. že sa žalobcovi vrátili ako nedoručené, toto jeho tvrdenie preto ostalo nepreukázané. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.284,32 EUR, pričom súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov, a žalovaná zaplatila žalobcovi z titulu splácania úveru žalobcovi sumu 1.743,27 EUR, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z Prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom, súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej sumy 541,05 EUR (2.284,32 - 1.743,27) za dôvodný. Preto vo zvyšku uplatnenej istiny 540,13 EUR, spolu aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania z tejto sumy žalobu ako nedôvodnú zamietol. Úrok z omeškania súd priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 541,05 EUR od 17.3.2016, t. j. dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 21.10.2013 bola vo výške 0,5 %, teda úrok z omeškania zvýšený o päť percentuálnych bodov bol 5,5 % ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 %.

O trovách konania súd rozhodol takto : Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci (o zaplatenie istiny) úspech len čiastočný, a to vo výške 50 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 541,05 EUR, žalovaný bol úspešný v rozsahu 50 % - 540,13 EUR, teda strany sporu mali v konaní úspech približne v rovnakom rozsahu, a preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).