Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa H. P., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom G. R., P. XX a manželky navrhovateľa F. P. rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G. R., P. XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej R. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov H. P. a F. P. rod. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev H. úradu G. nad Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX s a r o z v á d z a .

Maloletá R. P., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú R. spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletou R. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva so svojou manželkou a úpravy pomerov k maloletej R. na čas po rozvode. Navrhol zveriť maloletú R. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a upraviť jeho vyživovaciu povinnosť ako otca dieťaťa k maloletej v sume 150,-Eur mesačne. Jeho styk s maloletou žiadal upraviť najprv bez obmedzenia, potom žiadal, aby sa jeho styk s maloletou súdne neupravoval a bolo to ponechané na mimosúdnej dohode rodičov. Navrhovateľ uviedol, že manželstvo uzavreli s manželkou dňa 29.9.2012 po 7-ročnej známosti ako prirodzený vývoj ich vzťahu. Uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, nemali vážnejšie nezhody, bývali v rodinnom dome u jeho rodičov, kde na poschodí majú vlastný byt. Plánovali dieťa a dňa 9.2.2015 sa im narodila dcéra R., ale už pred jej narodením ich vzťah ochladol. Uviedol, že síce žijú v spoločnej domácnosti, ale od splodenia dcéry v máji 2014 sa s manželkou intímne nestýkajú, on na krátky čas aj opustil spoločnú domácnosť, ale kvôli dcére sa potom vrátil späť. Po narodení dcéry pociťoval, že sú si s manželkou dosť odcudzení a po pol roku od narodenia dcéry sa zoznámil so svojou súčasnou partnerkou. Spoznali sa v auguste 2015 a po pol roku ich vzťahu sa ich vzťah prehĺbil do vážneho vzťahu, začali aj intímne žiť a plánujú spoločnú budúcnosť. Uviedol, že jeho manželka sa to

dozvedela vo februári 2016 a prirodzene bola nahnevaná. Je si vedomý, že on je zodpovedný za rozpad ich manželstva, ale na rozvode trvá, pretože zotrvanie v takom manželstve by nebolo dobrým príkladom pre dcéru, keďže jej rodičia by neboli spolu šťastní. Navrhovateľ uviedol, že plánuje aj s jeho súčasnou priateľkou odísť do zahraničia, kde má sľúbenú prácu a manželka s dcérou môžu naďalej zostať bývať v dome u jeho rodičov. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľ považuje to ich citové odlúčenie. Navrhovateľ trval na rozvode manželstva, ale zdôraznil, že on aj po rozvode má záujem podieľať sa na východe dcéry, stretávať sa s ňou, dobre si vychádzať a komunikovať s matkou maloletej a aj im finančne pomáhať.

2. Manželka navrhovateľa nesúhlasila s rozvodom manželstva. Uviedla, že ona sa rozvádzať nechce, a to najmä kvôli ich dcére a mala záujem zachrániť ich manželstvo. Uznala, že chyby v manželstve urobili obaja, ale domnieva sa, že nie je správne to hneď riešiť rozvodom, preto je jej veľmi ľúto, že došlo k rozvodovému konaniu. Pokiaľ by predsa došlo k rozvodu ich manželstva, tiež navrhla zveriť maloletú R. do jej osobnej starostlivosti ako matky dieťaťa a upraviť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako otca dieťaťa v ním navrhovanej výške 150,-Eur mesačne. Tiež žiadala, aby sa styk s maloletou súdne neupravoval a bolo to ponechané na ich mimosúdnej dohode. Manželka navrhovateľa zhodne uviedla, že manželstvo uzavreli po ich X-ročnej známosti, ale už vtedy to bolo všelijaké, ona bola chladnejšia, uzavretejšia do seba. Jej matka bola vtedy vážne chorá a ona sa viac upla k viere, čo možno manželovi prekážalo. Poukázala na to, že navrhovateľ chodieval s kamarátmi aj do pohostinstva a ona mala pocit, že žil viac pre kamarátov, čo nepovažovala za správne. Ďalej uviedla, že v máji 2014 otehotnela, počas tehotenstva mala obavu intímne žiť a po narodení dcéry pociťovala chlad zo strany navrhovateľa a intímne už vôbec spolu nežili. O mimomanželskej známosti navrhovateľa sa dozvedela od iných ľudí. Vtedy ona od neho aj na týždeň odišla, potom sa vrátila v úmysle bojovať za manželstvo, ale bola na neho nahnevaná, vyčítala mu neveru a so situáciou sa vyrovnávala len vďaka viere. Manželovi vyčítala jeho mimomanželský vzťah, ale ten nemal záujem o ukončenie jeho mimomanželského vzťahu. Tiež uviedla, že v manželskej poradni boli spolu s manželom len raz, on tam nechcel chodiť, ale naposledy jej povedal, že tam zavolá Zhodne uviedla, že zatiaľ bývajú v jednej domácnosti, ale majú oddelené spálne, intímne sa nestýkajú od mája 2014, nechodia spolu na výlety a dovolenky. Priznala, že ich manželstvo nie je harmonické, že je rozvrátené, ale myslí si, že je potrebné aj tak bojovať za manželstvo a je jej ľúto, že navrhovateľ nie je ochotný ani kvôli dcére bojovať za záchranu manželstva. Zhodne uviedla, že manželovi rodičia jej ponúkli, že aj po rozvode ona môže zostať bývať v ich dome.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že rozvod všeobecne nie je v záujme detí, ale v danej veci už bolo pojednávanie predtým odročené 2-krát za účelom návštevy poradní a pokusu o záchranu manželstva, pričom navrhovateľ naďalej trvá na rozvode manželstva. Preto rozhodnutie o rozvode je na úvahe súdu a pre prípad rozvodu manželstva kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej v sume 150,-Eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, potvrdenia o bydlisku, lustrácie v SP, potvrdenie o RP a PnD, potvrdenia o príjme navrhovateľa, správu z psychologických konzultácii a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.09.2012, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádza maloletá R. nar. XX.XX.XXXX.

6. Účastníci uzavreli manželstvo z lásky približne po X-ročnej známosti ako prirodzený vývoj ich vzťahu. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, maloletá R., ktorá sa narodila po X aX/X roku od uzavretia manželstva. Účastníci bývajú v poschodovom rodinnom dome u rodičov navrhovateľa, k dispozícii majú horné poschodie, kde majú vlastnú domácnosť. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, ale postupom času začalo dochádzať k ochladeniu vzájomných vzťahov. Od splodenia maloletej dcéry v máji 2014 prestali manželia spolu intímne žiť a navrhovateľ tým začal pociťovať aj citové odcudzenie. Krátko po narodení maloletej R., keď tá mala X roka, sa navrhovateľ zoznámil so svojou súčasnou priateľkou. Spoznali sa v 08/2015 a od 02/2016 ich vzťah prerástol do hlbšieho aj intímneho vzťahu, ktorý mimomanželský vzťah navrhovateľa doposiaľ trvá. Manželka navrhovateľa si uvedomuje vážne narušenie manželstva, ale najmä kvôli maloletej dcére by bola ochotná pokúsiť sa prekonať manželskú krízu a zachrániť manželstvo. Navrhovateľ nemá záujem o zachovanie manželstva, nemieni ukončiť

svoj mimomanželský vzťah a trval na rozvode manželstva. Má záujem dobre komunikovať a vychádzať si s manželkou ako matkou ich dieťaťa ohľadom maloletej dcéry.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Od splodenia maloletej dcéry účastníkov v máji 2014 manželia spolu intímne nežijú, v 08/2015 navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť, ktorá časom prerástla do vážneho vzťahu. Manželia síce zatiaľ bývajú v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľa, kde majú samostatnú domácnosť, ale nežijú spolu ako manželia. Navrhovateľ plánuje odísť aj s jeho priateľkou do zahraničia. Manželka navrhovateľa síce nesúhlasila s rozvodom manželstva a mala záujem o záchranu manželstva, ale navrhovateľ naďalej udržuje svoj mimomanželský vzťah, ktorého sa nemieni vzdať a nemá záujem o záchranu manželstva. Súd sa opakovane pokúšal o zmierenie účastníkov, ale bezvýsledne, pričom je na zodpovednosti manželov ako sa postavili k inštitútu manželstva. Súd zdôrazňuje, že manželstvo je založené na dobrovoľnosti oboch manželov a podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželstve. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva a navrhovateľ trval na rozvode manželstva a nemal záujem na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov aj napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľom.

13. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej R. na čas po rozvode.

20. V danej veci navrhovateľ ako otec maloletej navrhol zveriť maloletú R. do osobnej starostlivosti matky. Matka maloletej nesúhlasila s rozvodom manželstva, preto nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody o úprave pomerov manželov k maloletej R. na čas po rozvode, ale pre prípad rozvodu aj ona navrhovala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti ako matky dieťaťa. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu tiež odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú vzorne stará, je s dcérou na rodičovskej dovolenke a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

21. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Navrhovateľ ako otec maloletej navrhol upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 150,-Eur mesačne. Matka maloletej súhlasila s uvedenou sumou výživného a túto sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Rodičia sa tak v podstatne dohodli na výške výživného. S poukazom na uvedené súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Maloletá R. má X roky a matka je s ňou doma na rodičovskej dovolenke. Maloletá má bežné výdavky primerané jej veku, je zdravá. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Príležitostne si privyrába kaderníckymi prácami cca 30,-Eur mesačne. Okrem maloletej R. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec maloletej je zamestnaný

ako montážny technik s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 08/2015 do 07/2016 vo výške 740,39 Eur a za obdobie 01-02/2017 vo výške 696,26 Eur. Otec maloletej plánuje odísť pracovať do K., malo by sa jednať o prácu v sklade a predpokladá zárobok 1.300,-Eur mesačne. Okrem maloletej R. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

22. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd upravil, že právo zastupovať maloleté dieťaťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

23. Styk rodičov s maloletou R. súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť rodičov neupravoval, nakoľko rodičia žiadali styk ponechať na ich mimosúdnu dohodu.

24. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).