Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-116-2016.pdf
PDF · 112.6 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: Q. N., M.. N.., N. N. S. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: S. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. Y.Ž. XXX, XXX XX O. Y., o zaplatenie 155,44 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16,96 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,96 eur od 18.06.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 78,18 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.11.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 155,44 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18.06.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. M., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby, poskytované žalobcom, a k tejto priradil účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Ďalej žalobca uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth 2, a to vo výške 138,48 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu, zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu, uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu žalovaný spôsobil, je nasledovný: akciová cena 0,50 eur, predajná cena 145,- eur a uplatnená škoda 138,48 eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 16,96 eur. Preto pokusom o pokonávku zo dňa 03.06.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné podmienky, čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 18.06.2015. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 16,96 eur a sumu 138,48 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.
3. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.
4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 10.03.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 27.02.2017.
5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
6. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
8. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
13. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Strany uzavreli dňa 29.12.2014 zmluvu č. M., ku ktorej zároveň dňa 29.12.2014 uzavreli dodatok č. M..
16. Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných žalobcom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov, stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi a včas a riadne uhrádzať žalobcovi iné platby, ktoré je povinný platiť žalobcovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči žalobcovi, avšak je povinný ich uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu tretej osobe.
17. V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si strany ďalej dohodli, že ak žalovaný počas doby viazanosti, uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 144,50 eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal telekomunikačné zariadenie žalovanému. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobcu (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).
18. Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (žalovaný) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti dodatku dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy, že doba, po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby, sa mu nezapočíta do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi za túto dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky, dohodnuté v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.
19. Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia žalobcu, že predajná (štandardná) cena telekomunikačného zariadenia zn. Huawei MediaPad 7 Youth 2, v čase uzavretia dodatku k zmluve, bola u žalobcu vo výške 145,- eur s DPH.
20. Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa bodu 11.8 tohto článku žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia, priradeného účastníkovi, vystaví faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.
21. Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo žalobcu, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
22. Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka, v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.
23. Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má žalobca okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z., právo na dočasné prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby účastníkovi, z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby podľa bodu 1 písm. b) tohto článku, najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže žalobca až do zaplatenia ceny alebo do zániku zmluvy).
24. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 08.02.2015 v sume 16,96 eur, cenu služieb podľa uvedenej zmluvy a v zmysle cenníka žalobcu.
25. Žalobca vyzval žalovaného pokusom o pokonávku zo dňa 03.06.2015 na zaplatenie faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 16,96 eur. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/ náhradu škody v celkovej výške 138,48 eur. Tieto pohľadávky žalobca žiadal uhradiť najneskôr do 17.06.2015.
26. Súd mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenou zmluvou, VP a vyššie uvedenou faktúrou, spolu vo výške 16,96 eur, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 16,96 eur, keďže nevyšlo najavo, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
27. Žalobca si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 138,48 eur, ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, t. j. sume 138,48 eur.
28. Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
29. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
30. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
31. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.
32. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
33. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny, nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.
32. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný žalovanému, a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.
33. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní.
34. V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy nepreukázal.
35. Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa žalobcu mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako žalobcom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a
akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
36. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného - žalobcu, mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby, poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predloženej faktúry. Teda z časového hľadiska žalobca zamieňa príčinu s následkom, inak povedané, najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).
37. Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcom tvrdenú škodu, žalobu v časti o zaplatenie sumy 138,48 eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, zamietol. 38. Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si žalobca uplatnil uvedený žalovaný nárok, sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď žalobca skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
39. Žalobcovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške, stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 16,96 eur, prvým dňom po splatnosti faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb, v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Nakoľko si však žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 18.06.2015 a vo výške 5,05 % ročne, súd mu, viazaný žalobným návrhom, s poukazom na ust. § 216 ods. 1 C.s.p., priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,96 eur od 18.06.2015 do zaplatenia.
40. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že žalovaný bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 16,96 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 10,91 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 138,48 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 89,09 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 78,18 %. Súd preto priznal, v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalovanému nárok na náhradu 78,18 % vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.