Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23Cb-12-2016.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu JUDr. Alena Balážová, advokátka, so sídlom Framborská 58, 010 01 Žilina, IČO: 37 908 111, proti žalovanému Berndorf Sandrik s.r.o., so sídlom Bystrická 1571, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 639 893, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 405,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Svedok m á voči žalobcovi nárok na svedočné v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2016, doručenou súdu dňa 06.04.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 405,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 405,77 Eur od 12.03.2015 až do zaplatenia, sumy 40,-Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.03.2015 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 20150406, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi kúpnu cenu 405,77 Eur za dodanie tovaru - SÚPRAVU 8D PREDKLADACIU ROKOKO. Žalovaný vystavil predmetnú faktúru bez toho, že by si žalobca uvedenú súpravu u žalovaného objednal a žalobca od žalovaného žiadnu súpravu nikdy neprevzal, ani k jeho rukám nebola nikdy doručená. Žalobca vo svojej žalobe zároveň poukázal na závažnú skutočnosť, že v čase vystavenia faktúry žalovaným bol žalobca pod veľkým psychickým tlakom, spôsobeným nielen rodinnou traumou, ktorú v tom čase prežíval, no najmä spôsobenú hrubým a neprofesionálnym spôsobom správania sa a konania žalovaného k žalobcovi koncom roku 2014 a začiatkom roka 2015, čo vyvrcholilo tým, že žalovaný bez toho, že by mal akýkoľvek dôvod, vypovedal žalobcovi mandátnu zmluvu uzatvorenú dňa 01.05.2006, čo bolo po desiatich rokoch poskytovania právnych služieb žalobcu žalovanému s vysokou odbornou starostlivosťou. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 15.12.2014 vystavil žalovanému v súlade s mandátnou zmluvou zo dňa 01.05.2006 faktúru č. 21/2014 za poskytované právne služby, ako aj vynaložené náklady na sumu 405,77 Eur. Keďže žalobca všetky právne služby a náklady vyfakturované uvedenou faktúrou žalovanému preukázateľne a bez akýchkoľvek pochybností poskytol, ako aj vynaložil preukázateľné náklady v tejto faktúre vyfakturované, žalovanému neostala iná možnosť, než vyfakturovanú sumu žalobcovi zaplatiť, čo aj vykonal dňa 03.02.2015. Zhodnosť vyfakturovaných súm - 405,77 Eur žalovaným faktúrou č. 20150406 zo dňa 02.03.2015 a žalobcom faktúrou č. 21/2014 zo dňa 15.12.2015 nie je v žiadnom prípade náhodná, naopak žalobca práve touto absolútnou zhodnosťou fakturovaných súm tvrdí, že zo strany žalovaného išlo jednoznačne o tendenčné a svojvoľné konanie za účelom docielenia „aby sa mu vrátila suma“, ktorú on bol povinný zaplatiť za poskytnuté právne služby a náklady žalobcovi.
Žalobca zároveň uviedol, že zo strany žalovaného išlo jednoznačne o tendenčné konanie, čo žalobca preukazuje aj predloženou prílohou z internetového obchodu, stiahnutou stránkou spoločnosti Gastro lux, ktorá v internetovom obchode ponúka na predaj Beta predkladaciu sadu 8D výrobcu Berndorf Sandrik za kúpnu cenu 67,-Eur. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že zo strany žalovaného z uvedeného dôvodu išlo o bezdôvodné a neoprávnené vyfakturovanie sumy 405,77 Eur a navrhol súdu, aby vyzval žalovaného na predloženie účtovnej dokumentácie, z ktorej preukáže, že akým spôsobom, a či vôbec má žalovaný vo svojej účtovnej evidencii zaúčtovanú faktúru č. 20150406 zo dňa 02.03.2015, dôkaz o tom, že odviedol Daňovému úradu v Žiari nad Hronom fakturovanú DPH vo výške 67,63 Eur a predložil cenník svojich výrobkov, v ktorom preukáže, že vyrába a ponúka odberateľom súpravu 8D PREDKLADACIA ROKOKO jeden kus za kúpnu cenu 405,77 Eur. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný vystavením uvedenej faktúry a prijatím sumy 405,77 Eur sa bezdôvodne obohatil, a preto sa žalobca týmto žalobným návrhom domáha, aby súd zaviazal žalovaného na vrátenie predmetného bezdôvodného obohatenia. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo žalovanej sumy odo dňa 12.03.2015. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 20150406 zo dňa 02.03.2015, detail domácej transakcie (VÚB banka - internet banking), výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. za účtovné obdobie od 01.02.2015 do 28.02.2015, faktúru č. 21/2014 zo dňa 15.12.2014, detail výrobku Beta predkladacia sada 8D zo stránky gastro-lux.sk, výzvu pred podaním žalobného návrhu zo dňa 03.12.2015, odpoveď na výzvu zo dňa 03.12.2015.
2. Podľa ust. § 114 ods. 2,3 zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok súd dňa 20.06.2016 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením zo dňa 06.06.2016, ktorým súd žalovaného vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.07.2016 a uviedol, že žalobu žalobkyne považuje za neopodstatnenú a tendenčnú. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že na základe mandátnej zmluvy žalobkyňa poskytovala žalovanému právne služby, a to v období od 01.06.2006 do 31.05.2015, pričom žalovaný v zmysle výpovede z mandátnej zmluvy zo dňa 19.01.2015 prejavil vôľu ukončiť so žalobkyňou zmluvný vzťah v trojmesačnej výpovednej dobe. Prejav tejto slobodnej vôle preto nemôže byť prejavom „hrubo neprofesionálneho konania“ tak, ako označuje žalobkyňa, nakoľko je výlučným právom klienta zvoliť si svojho právneho zástupcu. Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo výzvach na úhradu, ako aj následne v žalobe úmyselne zavádza a uvádza nepravdivé informácie. Tovar bol žalobkyni dodaný na základe vzájomnej dohody za poskytnutie právnych služieb, na ktoré žalovanému vystavila faktúru v sume 405,77 Eur. Nakoľko však žalovaný predmetnú faktúru medzičasom aj uhradil, dohodol sa ústne so žalobkyňou na vysporiadaní veci tak, že aj žalobkyňa uhradí faktúru žalovaného č.20150406 a zároveň si ponechá za poskytnuté právne služby predmetnú predkladaciu súpravu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že tovar (predkladaciu súpravu) neprevzala, sa nezakladajú na pravde, a to najmä vzhľadom na to, že daný tovar jej bol odovzdaný osobne v prítomnosti dvoch svedkov - pracovníkov žalovaného, pána Ú.L. a pani K.. Skutočnosť, že o tomto úkone nebol spísaný preberací protokol vyjadruje len omyl žalovaného, ktorý veril, že so žalobkyňou možno jednať korektne. Napriek tomu predkladá súdu výdajný list zo skladu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 12.11.2014 bol tovar zo skladu žalovaného vydaný, a následne bol aj v priestoroch žalovaného žalobkyni odovzdaný. Nakoľko žalobkyňa si tovar prevzala, žalovaný považoval toto konanie za jasný dôkaz toho, že žalobkyňa akceptuje džentlmenskú dohodu. Ak by sa žalobkyňa následne rozhodla, že džentlmenská dohoda nie je pre ňu výhodná, vždy mohla tovar vrátiť. Keďže sa tak neudialo, mal žalovaný za to, že džentlmenská dohoda ňou bola akceptovaná. Keďže došlo k faktickému prebratiu tovaru v súlade s dohodou, ktorú medzi sebou uzavreli žalobca a žalovaný, žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil čestné prehlásenie S. K. zo dňa 27.06.2016, výdajku číslo dokladu 14220478 zo dňa 12.11.2014, kontrolný výkaz - daň z pridanej hodnoty a čestné prehlásenie V.I. Ú. zo dňa 26.06.2016.
4. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 167 ods. 3 CSP súd dňa 19.08.2016 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.06.2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 26.07.2016, ktorým žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.06.2016 vyjadril, a to podaním doručeným súdu dňa 26.08.2016, v ktorom uviedol, že obrana žalovaného je v plnom rozsahu „zmyslená, hrubo zavádzajúca, klamlivá, nekonkrétna, bez akéhokoľvek preukázania žalovaným tvrdeného „o vzájomných dohodách“, naopak doložením dodatočne vyprodukovaných nepravých - tendenčných a navyše nič nedokazujúcich „dokladov“, vykonštruovaných vynútených čestných prehlásení zamestnancov žalovaného, no najmä jeho profesionálnu česť poškodzujúcich tvrdení „že som sa dohadovala o úhrade odmeny za poskytnuté služby, navyše bez vystavenia účtovného dokladu - faktúry“. Žalobca vo svojom vyjadrení poprel tvrdenia žalovaného, že tovar mu bol dodaný na základe vzájomnej dohody za poskytnuté právne služby, za ktoré žalovanému vystavil faktúru vo výške 405,77 Eur. Preto žalobca navrhol, aby žalovaný špecifikoval, kto a kedy sa s ním dohodol na „bartrovom obchode“. K vyjadreniu žalobca pripojil mailovú komunikáciu s konateľom žalovaného zo dňa 11.03.2015.
7. Súd dňa 16.11.2016 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.08.2016 spolu s uznesením súdu zo dňa 14.11.2016, ktorým ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu žalobcu vyjadril.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.11.2016, doručenom súdu dňa 28.11.2016, zotrval na tvrdení o nedôvodnosti podanej žaloby a poukázal na skutočnosť, že z doručeného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobca vyfakturovaný tovar prevzal.
9. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 13.01.2017, na ktorom žalobca vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti, za akých došlo k úhrade faktúry č.20150406 zo dňa 02.03.2015. Poukázal na svoj zlý psychický stav v predmetnom období, o čom predložil súdu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a uviedol, že konateľ žalovaného mu daroval dve predkladanie súpravy, ktoré nie sú predmetom faktúry, ktorá je predmetom súdneho sporu. Zároveň poprel tvrdenie žalovaného o prevzatí predkladacej súpravy, ktorá je predmetom žalovanej faktúry, a to dňa 12.11.2014 za prítomnosti dvoch svedkov, pani K. a pán a Ú., ako to tvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Žalobca na pojednávaní spochybnil žalovaným predložené čestné vyhlásenia pani K. a pána Ú., ako aj kontrolný výkaz DPH, ktorý predložil žalovaný a cenu predkladacej súpravy Rokoko. Žalobca uviedol, že vystavenie faktúry zo strany žalovaného na sumu 405,77 Eur bolo pomstou a reakciou zo strany konateľa žalovaného na skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č.2/2015 za poskytnuté právne služby. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov pani K., pána Ú. a pani Š., ktorá vystavila a podpísala výdajku, ďalej navrhol výsluch konateľa žalovaného, predloženie originálu faktúry č.20150406 a ostatných faktúr za obdobie od 01.03. do 10.03.2015, cenník výrobkov za obdobie od 11/2014 do 03/2015. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že dátum uvedený vo výdajke je len dátumom, kedy bola predmetná súprava vydaná zo skladu, a nie dátumom jej odovzdania žalobcovi. Pokiaľ ide o cenu predmetnej súpravy, právny zástupca žalovaného uviedol, že cena, ktorú uvádza žalobca, je cenou internetového predajcu „euroshopy.sk“, a nie žalovaného. Tvrdenia žalobcu o zlom psychickom stave označil za účelové, nakoľko žalobca sa v uvedenom čase zúčastnil pojednávania na súde za žalovaného, čo vylučuje jeho tvrdenia o zlom psychickom stave. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že k bezdôvodnému obohateniu na stane žalovaného nedošlo a námietky súvisiace so zlým zdravotným stavom a neopodstatnenosti výšky fakturovanej sumy považoval za účelové. Za účelom doplnenia dokazovania súd pojednávanie odročil na termín 10.03.2017.
10. V podaní zo dňa 03.03.2017, doručenom súdu dňa 8.3.2017, žalobca uviedol, že z opatrnosti požaduje alternatívne priznať sumu 390,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 12.03.2015, sumu 40,-Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu trov konania.
11. Na pojednávaní dňa 10.03.2017 žalovaný predložil výpis z knihy fakturačných dokladov vystavených za obdobie od 26.02.2015 do 20.03.2015, vytlačenú kópiu faktúry č. 20150406 z účtovnej evidencie žalovaného, cenník výrobkov platný od 01.04.2013 a k nahliadnutiu predložil 5 vytlačených kópií faktúr z účtovnej evidencie žalovaného vydaných pred faktúrou č.20150406 a 5 vytlačených kópií faktúr z
účtovnej evidencie po vydaní faktúry č.20150406. Predvolaná svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola osobne prítomná pri tom, keď si žalobca predkladaciu súpravu prevzal a odniesol.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu a právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka a zistil tento skutkový a právny stav.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.05.2006 mandátnu zmluvu na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný výpoveďou zo dňa 19.01.2015 vypovedal mandátnu zmluvu. Žalobca faktúrou č.21/2014 zo dňa 15.12.2014 vyfakturoval právne služby v sume 405,77 Eur, ktoré žalovaný uhradil dňa 03.02.2015 (č.l. 8). Žalovaný faktúrou č.20150406 zo dňa 02.03.2015 vyfakturoval žalobcovi sumu 405,77 Eur za predkladaciu súpravu Rokoko. Z detailu domácej transakcie z internet bankingu VÚB, a.s. (z č.l. 6) súd zistil, že žalobca dňa 11.03.2015 uhradil žalovanému sumu 405,77 Eur titulom faktúry č.20150406. Z výpisu z knihy fakturačných dokladov predložených žalovaným súd zistil, že faktúru č.20150406 žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve. Z čestného prehlásenia a výpovede svedka pani S. K. súd zistil, že žalobca prevzal jeden kus 8 dielnej predkladacej súpravy Rokoko. Z výpovede žalovaného a predloženej mailovej komunikácie súd zistil, že žalobca súhlasil s cenou odovzdanej predkladacej súpravy.
14. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 266 ods. 1 ObchZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 267 ods. 1 ObchZ, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Podľa § 409 ods. 1 ObchZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 443 ods. 1 ObchZ, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 448 ods. 1 ObchZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto súd podanú žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, že by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z predložených a vykonaných dôkazov má súd preukázané, že na vystavení faktúry č.20150406 sa strany sporu dohodli vzhľadom na dojednanie kúpnej zmluvy, ktorou si vysporiadali vzájomné sporné nároky, pričom si dohodli aj cenu dodanej predkladacej súpravy Rokoko. Žalobca doručenú faktúru dňa 11.03.2015 uhradil. Súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že k úhrade faktúry pristúpil pod psychickým tlakom. Hoci žalobca predložil doklady o svojom zdravotnom stave a dočasnej práceneschopnosti v období od 13.10.2014 do 13.02.2015, ani sám žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného, že počas tejto doby zastupoval žalovaného na súde, čo má súd preukázané z faktúry č.2/2015 zo dňa 17.02.2015, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19Cb/1/2014. Súd má za to, že dobrovoľné realizovanie úhrady doručenej faktúry zo strany
žalobcu prostredníctvom internet bankingu dňa 11.03.2015 po tom, čo realizovanie úhrady žalovanému vopred potvrdil aj v mailovej komunikácii z tohto dňa (mail na č.l. 41) nemohlo byť vykonané pod psychickým tlakom. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o fiktívnosti vystavenej faktúry, keď z predložených listinných dôkazov (z výpisu z knihy fakturačných údajov a predložených faktúr vydaných pred a po vydaní faktúry č.20150406) mal súd preukázanú existenciu vystavenej faktúry. Z výdajky č.14220478 zo dňa 14.11.2014 má súd preukázané, že žalovaný pre žalobcu vyexpedoval zo skladu jeden kus 8 dielnej predkladacej súpravy Rokoko. Námietku žalobcu voči dátumu vystavenia výdajky súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko skutočnosť, že k expedovaniu súpravy zo skladu došlo dňa 14.11.2014 a k jej vyfakturovaniu až dňa 02.03.2015, je bez právneho významu. Prevzatie súpravy žalobcom má súd preukázané z čestného vyhlásenia a svedeckej výpovede pani S. K., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že bola osobne prítomná pri preberaní súpravy zo strany žalobcu. Súd nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý výsluch pána Ú., ani pani Š., nakoľko pán Ú. v čestnom prehlásení uviedol, že nebol osobne prítomný pri odovzdaní súpravy, len mal vedomosť o tom, že predmetná súprava bola pre žalobcu pripravená. Jeho výpoveďou, a rovnako ani výpoveďou pani Š., teda nemohlo byť preukázané odovzdanie súpravy žalobcovi, keďže pri odovzdaní osobne neboli prítomní. Hoci žalobca stále popieral prevzatie predmetnej súpravy, jeho podanie zo dňa 03.03.2017, v ktorom sa alternatívne domáhala zaplatenia sumy 390,79 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi uhradenou sumou 405,77 Eur a sumou 14,98 Eur, t.j. cenou súpravy podľa výdajky, nasvedčuje tomu, že súpravu prevzal. Ak by totiž k prevzatiu súpravy skutočne nikdy nedošlo, žalobca by nemal dôvod, a to ani z opatrnosti (ako to sám uvádza), pristúpiť na zníženie požadovanej sumy a podľa neho „alternatívnym“ petitom žiadať zaplatenie inej sumy, než ktorú požadoval v podanej žalobe. Súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu o podstatne nižšej cene súpravy. Skutočnosť, aké je skutočná cena predmetnej súpravy je podľa názoru súdu bez právneho významu. Pre rozhodnutie súdu nie je podstatná ani cena súpravy uvedená v cenníku, ale cena, ktorú si strany dohodli. Súhlas žalobcu s cenou súpravy mal súd preukázaný z jeho vyjadrenia zo dňa 11.03.2015, ktorým súhlasil s úhradou faktúry, ako aj z jeho následného konania, keď žalovanému faktúru po jej doručení sám dobrovoľne uhradil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca žalovanému neplnil bez právneho dôvodu, ale na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Dôvody, ktoré strany viedli k uzavretiu kúpnej zmluvy sú pre rozhodnutie súdu bez právneho významu. Rozhodujúce je len to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, keďže strany sa dohodli na dodaní predmetnej súpravy a jej cene. Medzi stranami sporu preto k vzniku bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu nedošlo. Pokiaľ by k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, súd by plnenie žalobcu posúdil ako dar podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže z dohody strán sporu má súd preukázané, že poskytnutie plnenia zo strany žalobcu bolo medzi stranami dohodnuté, čo vylučuje absenciu subjektívnej vedomosti žalobcu o tom, že plní bez právneho dôvodu, čo je pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Spätné spochybňovanie uzavretia kúpnej zmluvy, resp. dôvodu poukázania plnenia zo strany žalobcu nemôže založiť dôvodnosť podanej žaloby titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Dôvodnosť žaloby titulom § 630 Občianskeho zákonníka žalobca v konaní netvrdil, ani v konaní nebola preukázaná.
16. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že z podanej žaloby a jej doplnenia podaním zo dňa 03.03.2017 nie je zrejmé čoho sa žalobca domáha. Žalobca na pojednávaní dňa 10.03.2017 na otázku súdu, či jeho podanie zo dňa 03.03.2017 predstavuje čiastočné späťvzatie žaloby o 14,98 Eur uviedol, že jeho podanie nepredstavuje čiastočné späťvzatie, ale je návrhom „alternatívneho“ petitu. Súd má za to, že v prípade alternatívneho petitu môže žalobca svoju žalobnú žiadosť formulovať tak, aby uložil žalovanému určitú povinnosť alebo inú povinnosť, pričom právo voľby plniť jedno z dvoch požadovaných plnení ponecháva na žalovanom. Typickým príkladom alternatívneho petitu je žaloba o vydanie veci alebo zaplatenie jej peňažnej náhrady. V prejednávanej veci sa však jedná o žalobu o zaplatenie žalobcom požadovanej peňažnej sumy, ktorou sa žalobca podľa názoru súdu nemôže alternatívne domáhať zaplatenia dvoch rôznych súm. Nakoľko žalobca napriek poučeniu súdom zotrval na tom, aby mu súd v konaní o zaplatenie priznal „alternatívne“ dve rôzne sumy, súd žalobu ako zmätočnú zamietol.
17. Na záver súd pre úplnosť uvádza, že plnenie zo strany žalobcu nebolo možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu. Súd má preukázané, že žalobca k plneniu pristúpil na základe dohody so žalovaným. Podľa ustálenej judikatúry k § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné tak na občianskoprávne ako aj na obchodné vzťahy, omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným, a to dokonca ani pri právnom úkone, ktorý bol spáchaný v dôsledku trestného činu (napr. rozsudok NS ČR 21 Cdo 826/2005 publikovaný pod číslom R 36/2008 alebo 31 Cdo 3620/2010 publikovaný pod číslom R 70/2011). Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v
omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka) je len jeho relatívna neplatnosť (§ 40a Občianskeho zákonníka). Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právna úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, teda v prejednávanom prípade žalobca. Zároveň podľa § 267 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. Z uvedených ustanovení vyplýva, že relatívnej neplatnosti úkonu, ktorým žalobca poukázal žalovanému žalovanú sumu sa žalobca nemôže dovolávať. Skutočná vôľa účastníka uskutočňujúceho právny úkon konajúceho v omyle predstavuje len pohnútku, prípadne vnútornú výhradu, ktorá nebola prejavené navonok, čím druhému účastníkovi nemohla byť známa. Takýto právny úkon je len relatívne neplatný, čo znamená, že je platný až do doby, pokiaľ sa neplatnosti úkonu nedovolá druhý účastník.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd druhým výrokom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tretím výrokom súd priznal svedkovi podľa § 258 CSP nárok na svedočné. Svedok vypočutý na pojednávaní dňa 10.03.2017 si po poučení súdom na pojednávaní uplatnil svedočné, preto mu súd voči neúspešnému žalobcovi podľa § 262 CSP priznal nárok na svedočné, ktoré je súčasťou trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).