Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-3-2016.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. XXXX/X, XXX XX W., právne zast. JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie škody v sume 628,33 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 5C/443/2013-55 zo dňa 09.10.2015, takto
rozhodol:
Po t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie rozhodol, že cit.: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 628,66 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.08.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 391,50 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zákona č. 412/2012 Z. z., Občianskeho zákonníka a zákona č. 99/1993 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“).
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané z uznesenia vyšetrovateľa PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície vo Svidníku pod ČVS: ORP-222/JP-SK-2008 zo dňa 26.09.2008, že bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona. Následne vyšetrovateľ PZ predložil návrh na zastavenie trestného stíhania a Okresná prokuratúra Svidník č. k. Pv 491/08-17 zo dňa 9.5.2011 uznesením zastavila trestné stíhanie. Po podaní sťažnosti zo strany poškodenej Krajská prokuratúra Prešov uznesením pod č. k. KPt 548/11-4 zo dňa 27.6.2011 zrušila rozhodnutie Okresnej prokuratúry a uložila prokurátorovi Okresnej prokuratúry Svidník, aby vo veci znova konal a rozhodol. Okresná prokuratúra Svidník podala dňa 19.12.2011 pod sp. zn. Pv 491/08 obžalobu na žalobcu a Okresný súd Svidník ako prvoinštančný súd vydal trestný rozkaz pod č. k. 1T/88/2011-97 zo dňa 28.12.2011, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou na 2,5 roka. Proti tomuto trestnému rozkazu podal zástupca žalobcu odpor zo dňa 03.01.2012. Následne prvoinštančný súd rozsudkom pod č. k. 1T/88/2011-123 zo dňa 11.05.2012 uznal vinným žalobcu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou na 2 roky. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu sa zástupca žalobcu odvolal. Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd rozsudkom pod č. k. 5To/33/2012-134 zo dňa 28.11.2012 zrušil napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a žalobcu oslobodil. V trestnej veci žalobcu obhajoval advokát JUDr. Marek Bujdoš a trovy obhajoby predstavujú sumu 628,33 eur. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z listu zo dňa 30.01.2013, z ktorého vyplýva, že zástupca žalobcu požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré si žalobca uplatnil v sume 628,33 eura ako sume uhradenej na trovách konania. Ministerstvo vnútra zástupcovi žalobcu však listom zo dňa 06.02.2013 oznámilo, že predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody odstupuje na Generálnu prokuratúru SR a táto listom zo dňa 21.02.2013 oznámila zástupcovi žalobcu, že taktiež tento nárok odstupuje na Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť späť na Generálnu prokuratúru. Súd prvej inštancie má za to, že náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívna a nemôže sa jej štát zbaviť. Poukazuje na to, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011). Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pretože krajský prokurátor zrušil rozhodnutie okresnej prokuratúry, ktorá zastavila trestné stíhanie a uložil jej, aby vo veci znova konala a rozhodla. Žalobca síce pôvodne označil ako žalovanú Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie však bol toho názoru, že nebolo potrebné zamietať žalobu proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože v danom prípade na strane žalovanej vystupovala Slovenská republika ako strana konania a jednotlivé štátne orgány v konaní vystupovali len v jej mene, pričom pasívne legitimovaným v tomto spore je len Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republika. Konštatoval, že žalobca si uplatnil proti žalovanej okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 628,33 eura od 07.08.2013 do zaplatenia. Z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 06.02.2013 je pritom zrejmé, že žalobca požiadal o plnenie, teda žiadosť žalobcu mu bola doručená minimálne dňa 06.02.2013, z čoho vyplýva, že žalobca mal byť so svojim nárokom uspokojený do 6 mesiacov, t.j. 06.08.2013. Keďže žalovaná svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatila, je od 07.08.2013 v omeškaní. Z uvedených dôvodov, súd prvej inštancie čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 20 eur, z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 03.01.2012 v sume 39,84 eura, podanie žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 30.01.2013 v sume 39,84 eura, podanie žaloby zo dňa 28.11.2013 v sume 39,84 eura, účasť na pojednávaní dňa 03.09.2014 v sume 39,84 eura, účasť na pojednávaní dňa 08.10.2015 v sume 39,84 eura, náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 03.09.2014 Stropkov - Svidník a späť 2 x 13,40 eura = 26,80 eura, účasť na pojednávaní dňa 08.10.2015 Stropkov - Svidník a späť 2 x 13,98 eura = 27,96 eura, náhrada cestovných výdavkov na motorovom vozidle Hyundai Santa Fe, EČ SP 091AM, priemerná spotreba 8,2 l/100 km, priemerná cena nafty 1,20 eura, základná náhrada za 1 km 0,183 eura, Stropkov - Svidník a späť 28 km, 2 x pojednávanie 2 x 7,88 eura = 15,76 eura, k tomu patrí 3 x režijný paušál po 7,81 eura, 1 x po 8,04 eura, 1 x po 8,39 eura a 20 % DPH v sume 61,92 eura (§ 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, po 1.1.2013 § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Náhrada trov konania je spolu v sume 391,50 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovanú žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní namietala, že dôvodom pre podanie odvolania je nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolateľa súd dospel na za základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj napriek námietkam nesprávne právne vec posúdil. Nesprávne skutkové zistenia aj nesprávne právne posúdenie veci vidí najmä k otázke konania za štát. Namietala, že nie je orgánom, ktorý mal konať v mene štátu. Poukazuje na skutočnosť, že príslušná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je príslušná konať za štát, pretože nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukazuje na to, že z tohto ustanovenia jednoznačne a jasné vyplýva nemožnosť rozdielneho výkladu. Prokuratúra mohla spôsobiť konaním alebo opomenutím škodu a ani jedna z uvedených alternatív nie je ani len teoreticky splnená, pretože prokurátor sa na rozhodnutie o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal, ani nič pri jeho vydaní
neopomenul. Rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a nezákonným sa nestalo ani po vynesení rozsudku v trestnom konaní, preto nie je ho možné považovať za nezákonné. Okresný súd v rámci trestného konania mal možnosť konanie zastaviť alebo vrátiť obžalobu na došetrenie. Uznal tak výsledky vyšetrovania a postup prokuratúry v prípravnom konaní sa správny a súladný so zákonom. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a v rozpore s platnou právnou úpravou a to z dôvodu, že nezohľadnil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. m), či ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie. Poukázala na nejednotnú prax jednotlivých súdov v rámci Slovenskej republiky v danej oblasti a požiadala, aby odvolací súd v prípade, ak napadnuté výroky rozsudku potvrdí, vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku skutočnosť, že dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keď za otázku zásadného významu procesný zástupca žalovaného považuje otázku oprávnenosti konať v mene štátu s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., keďže aplikačná prax jednotlivých súdov je rozdielna a neexistuje v uvedenej právnej otázke žiadne zjednocujúce stanovisko, ktoré by riešilo predmetný právny problém. 5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.11.2015. Vo svojom odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí slovenských aj českých súdov v obdobných veciach. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súdu má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Žalovaná namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia (§ 205 ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p účinného v čase podania odvolania).
9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
10. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, ak aplikoval ustanovenie § 4, ods. 1, písm. f/, ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. Poukazuje na to, že nie je možné aplikovať ustanovenie citovaného paragrafu a má za to, že prokurátor nespôsobil škodu, náhrady ktorej sa poškodený domáha. Prokuratúra by mohla škodu spôsobiť buď konaním alebo opomenutím. Ani jedná z alternatív nie je splnená.
11. Je nesporné, že v prejednávanej veci bol žalobca trestne stíhaný. Proti žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona. Uznesením č. k. Pv 345/10-7 zo dňa 16.08.2010 sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá. Z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu pod č. k. 5To/33/2012-134 zo dňa 28.11.2012 je zrejmé, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený.
12. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej a náležitým spôsobom uviedol dôvody, ktoré o nej svedčia. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
13. Námietky odvolateľa, ktorými spochybňuje svoju vecnú pasívnu legitimáciu odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Odvolateľ má za to, že v prípade, ak v predmetnej trestnej veci vedenej voči žalobcovi nevydal žiadne nezákonné rozhodnutie, nie je zodpovedným subjektom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8 Cdo 289/2014, pričom odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od predmetného rozhodnutia. „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“(uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016).
14. V tejto súvislosti poukazuje na závery prijaté v citovanom rozhodnutí: „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné citovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 v znení zákona č. 412/2012 Z.z., (predtým § 4 ods. 1 písm. l/) podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ostatne uvedené ustanovenie nepochybne rieši prípad vzniku škody v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie príslušného orgánu konajúceho v mene štátu bolo do 31. decembra 2012 skutočne rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať prvý. Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci sa najčastejšie vyskytoval na úseku trestného konania, ktorý začínal vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a bol zavŕšený podaním obžaloby. V takomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádzal do úvahy tak MV SR ako aj GP SR (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 194/2010 z 30. marca 2011). Podľa dovolacieho súdu, súladného so záverom odvolacieho súdu ale tento stav trval len do 31. decembra 2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zákon zmenil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ (ktoré určoval MV SR ako orgán konajúci v mene štátu v prípadoch, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru) tak, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu MV SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie teda určuje MV SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne (pozri spojku „a“) splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. A contrario, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu (aká bola procesná situácia v preskúmavanej veci), vo veci náhrady škody, keďže škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní, koná v mene štátu GP SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Dovolací súd sa plne stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že opačný výklad by poprel zmysel a účel zákona č. 412/2012 Z. z., účelom ktorého je vytvoriť
legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, reagovať na poznatky aplikačnej praxe a spresniť platnú právnu úpravu, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci najmä tým, že precizuje (o.i.) úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu (pozri dôvodovú správu k návrhu uvedeného zákona)“.
15. Odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie bez ďalšej konkretizácie tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania bol v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
16. Odvolateľ v podanom odvolaní nenamieta výšku a rozsah uplatnenej a priznanej náhrady škody ktorú predstavuje náhrada trov konania, ktoré poškodenému -žalobcovi vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nesprávnom závere súdu, ak považoval náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za príslušenstvo tohto nároku odvolací súd udáva. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto ak tento zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z .z). Z tohto hľadiska pre posúdenie nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia. (Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby). Náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jej uplatnením preto tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky.
17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že úspešný žalobca má voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Dovolacou otázkou položenou odvolateľkou, ktorá ju považuje za právne významnú sa odvolací súd nezaoberal jednak s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. CSP a jednak z dôvodu ustálenej judikatúry citovanej vyššie.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.