Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-746-2014.pdf
PDF · 71.14 KB
Case nature
Subarea
17Er/746/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: J. X., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, L. X.: XXX XX O. Č.. XXX, v konaní o vymoženie 548,42- € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom pod sp. zn. EX 205/2014 za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom pod sp. zn. EX 205/2014 zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca sa pod sp. zn. EX 205/2014 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 25.02.2014, a to na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 8888025190 zo dňa 07.02.2011.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 106246 zo dňa 05.03.2014.
3. Dňa 13.01.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v ňom uvádza, že povinný zomrel dňa 01.05.2015 a bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Súd vlastným vykonaným šetrením zistil, že dedičské konanie po povinnom sa viedlo na tunajšom súde ako dedičskom súde, pod sp. zn. 17D/290/2015 a Dnot 119/2015 bolo zastavené pretože povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015. Súdny exekútor súdu zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 129,69- €. Za týmto účelom predložil súdny exekútor súdu exekučný spis.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
7. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. Ako vyplýva zo zistenia súdneho exekútora, ako aj z výsledkov šetrenia súdu v elektronickom registri tunajšieho súdu, dedičské konanie po povinnom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17D/290/2015 bolo zastavené uznesením súdu Okresného súdu Martin zo dňa 08.12.2015 pod sp. zn. 17D/290/2015 a Dnot 119/2015. Pretože povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty, súd konštatuje, že je daný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a súd ju podľa tohto zákonného ustanovenia aj zastavuje.
10. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 129,69- €.
11. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa ust. § 197 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
14. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa ust. § 203 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. V tomto prípade bola exekúcia zastavená, pretože ju súd vyhlásil za neprípustnú, vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel. Smrťou povinný stratil spôsobilosť na práva a povinnosti a nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty, neexistuje osoba od ktorej je možné vymôcť trovy exekúcie. Taktiež nie je možné použiť ust. § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ktoré zakladá možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd predovšetkým skúma procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel, ani zastavenie exekúcie nezavinil svojím konaním, preto nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného. V tomto prípade nastala situácia, kedy na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného ani oprávneného, čím nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postaveným pri vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku tohto uznesenia rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.