Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 , zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. XXX/XX, o zaplatenie 717,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.04.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 717,05 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2014 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 12.05.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp. zn.: 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkom záväzkového vzťahu. Navyše, žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v

zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení §879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 734,40 €, ktorá pozostávala z istiny 716,86 €, riadneho úroku 0,20 €, úroku z omeškania 17,35 € a ostatného príslušenstva 0,- € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky v uvedenej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 17,35 € predstavujúci úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 28.06.2014, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru pokiaľ nenastala až po postúpení. S účinnosťou od 01.01.2009 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. Dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 717,05 €, pričom pozostáva: z neuhradenej istiny úveru vo výške 716,85 € (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z riadneho úroku vo výške 0,20 € (t.j. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky). Na základe uvedených platieb žalobca vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby nasledovne: 8,15 % zo sumy 716,85 € od 28.06.2014 do zaplatenia.

(2) Uznesením zo dňa 10.10.2016, sp. zn. 6C/93/2015 súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby o listinný dôkaz, z ktorého bude vyplývať, kedy a v akej výške bol žalovanej úver poskytnutý, aké splátky úveru žalovaná zaplatila, kedy ich zaplatila, na akú časť dlhu boli započítané, ktoré splátky nezaplatila a pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k zosplatneniu celého dlhu a o doloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky.

(3) V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.11.2016 žalobca uviedol, že dňa 12.02.2004 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o bežnom účte. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok po splnení podmienok stanovených bankou bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie k účtu vo výške 20.000,- SK. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 48.026,- € a uhradila celkom sumu 48.599,06 €. Pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 734,40 €, ktorá pozostávala z istiny 716,85 €, riadneho úroku 0,20 €, úroku z omeškania 17,35 € a ostatného príslušenstva 0,00 €. Sumu 17,35 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Súčet debetných operácii na účte žalovanej predstavuje sumu vo výške 49.319,33 €, súčet kreditných operácii na účte žalovanej predstavuje sumu vo výške 48.602,28 €. Žalovaná suma vo výške 717,05 € tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovanej.

(4) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

(5) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.01.2017 a dňa 09.03.2017 v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a súhlasila, aby sa súdne pojednávanie konania bez nej.

(6) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žaloby, zmluvy o bežnou účte a zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky, pokusu o zmier, vyjadrenia žalobcu, oznámenia o povolení povoleného prečerpania, zoznamu operácii na účte žalovanej, vyčíslenia pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky“) a zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 12.05.2004 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty.

(7) Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 24.11.2006 vyplýva, že žalovaná splnila podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu a právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že jej od 24.11.2006 poskytuje povolené prečerpanie vo výške 20.000,- Sk. Povolené prečerpanie jej poskytuje do 22.05.2032. Pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia je 16,10 % p.a., typ premenlivá.

(8) Písomným podaním zo dňa 16.01.2014 odstúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX a od zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX s účinnosťou od doručenia oznámenia.

(9) Zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní dňa 26.01.2017 odstúpenie od zmluvy, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 16.01.014 odstúpila od zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté bankové produkty a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, tiež od zmluvy, na základe ktorej jej bolo povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia s tým, že od tohto dňa jej už nebude povolené prečerpanie poskytované a banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto prečerpania. Žalovanej bola zároveň oznámená výška pohľadávky v sume 718,85 €. Ďalej uviedla, že žalobca nárok uplatňuje na základe zmluvy o bežnom účte. Pokiaľ sa v žalobe uvádza zmluva o úvere, vyjadrila sa tak, že to bude kvôli tomu, že ide o formulárový typ zmluvy a pri vyhotovovaní žaloby zrejme ľudským pochybením bola v žalobe uvedená zmluva o úvere a nie zmluva o bežnom účte. Právny predchodca žalobcu im nevedel poskytnúť doklad o doručení , prípadne odoslaní odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.01.2014 žalovanej.

(10) Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 13.02.2017 vyplýva, že žalobca nedisponuje dokladom o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanej. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2014 bolo žalovanej doručené.

(11) Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2014 a prílohy k zmluve identifikujúcej postúpenú pohľadávku vyplýva, že pohľadávka proti žalovanej uplatnená v tomto konaní bola postúpená právnym predchodcom žalobcu ako postupcom na žalobcu ako postupníka.

(12) Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.

(13) Podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok, dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky spôsobom podľa bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

(14) Podľa § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

(15) Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

(16) Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

(17) Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

(18) Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

(19) Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

(20) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. K tomuto záveru dospel na základe toho, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, jeho podstata spočíva v tom, že umožňuje súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore rozhodná nebola preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti určitej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Súd aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

(21) Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola dňa 12.05.2004 uzatvorená zmluva o bežnom účte a zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Následne dňa 24.11.2006 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanej, že splnila podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Oznámil žalovanej, že jej od 24.11.2006 poskytuje povolené prečerpanie vo výške 20.000,- Sk. Povolené prečerpanie jej poskytuje do 22.05.2032. Podľa tvrdenia žalobcu jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslal žalovanej odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2014 s tým, že odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy jej už nebude povolené prečerpanie poskytované a banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto prečerpania.

(22) Žalobca tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Žalobca súdu predložil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 24.11.2006 a odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.01.2014, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a odstúpenie od zmluvy boli žalovanej doručené, prípadne aspoň odoslané. Súd teda nemal za preukázané, že by žalovaná o povolené prečerpanie na účte právneho predchodcu žalobcu požiadala a že by bola informovaná o jeho povolení a podmienkach, teda že došlo k uzavretiu dohody o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej. Ak by však aj došlo k platnému uzatvoreniu dohody o poskytnutí povoleného prečerpania, v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej toto povolené prečerpanie poskytuje do 22.05.2032. Podľa obchodných podmienok zaniká povolené prečerpanie momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Žalobca síce preukázal, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, ktorou bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a v odstúpení jej oznámil, že odo dňa jeho doručenia jej povolené prečerpanie nebude poskytované a zároveň tým právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, avšak nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené. Žalobca teda nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy ako jeho jednostranný právny úkon je vo vzťahu k žalovanej platné a účinné, keď žalovanej nebolo doručené. Keď povolené

prečerpanie nezaniklo odstúpením od zmluvy , malo by zaniknúť v zmysle bodu 9.5. Obchodných podmienok dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 24.11.2006 vyplýva, že predchodca žalobcu poskytol žalovanej povolené prečerpanie do 22.05.2032, ktorý deň ešte nenastal. Iné oznámenie týkajúce sa povoleného prečerpania nebolo súdu predložené.

(23) Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané platné a účinné odstúpenie právneho predchodcu žalobcu od zmluvy, súd nepovažoval základ a výšku pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní za preukázané a preto žalobu zamietol. Okrem toho žalobca by v prípade platného odstúpenia od zmluvy mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia / teda rozdielu medzi sumou poskytnutou žalovanej , bez úrokov z úveru a bez poplatkov a sumou, ktorú žalovaná už predchodcovi žalobcu zaplatila/ a vydania tohto by sa mohol domáhať v lehote stanovenej zákonom.

(24) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(25) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(26) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania. Keďže si však trovy konania neuplatnila a v konaní jej zatiaľ žiadne trovy ani nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.