Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18CbZm-5-2016.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
18CbZm/5/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4
- Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zast. HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ BARO - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Závodská 42, 010 01 Žilina, IČO: 44 699 611, 2/ T. F., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XX/XX, Ž. - A., o zaplatenie 948,32 eur s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.06.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.06.2016 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ uloženia povinnosti zaplatiť sumu 948,32 eur s úrokmi z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 16.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného 1/ vyplývajúceho zo zmluvy, poskytol žalovaný v rade 1/ zabezpečenie formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky nebudú splnené riadne a včas. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v rade 2/. Nakoľko došlo k prečerpaniu povoleného limitu a prečerpanie nebolo uhradené, došlo k predčasnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 14.10.2015 k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke so zmenkovou sumou 21.899,56 eur, o čom boli žalovaní oboznámení Oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 15.05.2015. Dňa 15.12.2015 došlo k úhrade dlžnej zmenkovej sumy vo výške 21.899,56 eur. Žalobca si započítal danú úhradu, pričom zostatok predstavoval 1.164,32 eur pozostávajúci zo zmenkových úrokov vo výške 216,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 948,32 eur za 2 úkony právnej služby - 1. prevzatie zastúpenia v roku 2015: 386,74 eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH= 474,16 eur, 2. písomné podanie - oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.10.2015: 386,74 eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH= 474,16 eur. Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy, ktorú však žalovaní neuhradili.
2. Na základe podaného návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina vydal platobný rozkaz dňa 13.07.2016, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli, že nárok považujú za neopodstatnený, náklady považujú za neúčelné, neprimerané, keďže ide o organizáciu, ktorá štandardne poskytuje úvery a vyplňuje blankozmenky a preto nebolo to pre ňu zložité vyplniť blankozmenku a nebolo potrebné splnomocňovať právneho zástupcu. Žalovaný 1/ si záväzok
splnil v celom rozsahu, pričom komunikoval o celej záležitosti iba so žalobcom až do vyporiadania celej pohľadávky, na preukázanie čoho poukázal na preberací protokol a právny zástupca iba zaslal obyčajnú výzvu na zaplatenie zmenky, ktorú predtým vyplnila banka.
3. Vzhľadom na podaný odpor súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 07.11.2016. (l.č. 49 obsahu spisu)
4. Žalobca sa k podanému odporu písomne vyjadril v podaní zo dňa 28.11.2016, v ktorom poukázal na dôvodnosť právneho zastúpenia, pričom veriteľ je oprávnený dať sa zastúpiť pri jednotlivých úkonoch týkajúcich sa vymáhania svojej dlžnej pohľadávky. Uplatnený nárok považuje za účelne vynaložené náklady na právne zastúpenie veriteľa, ktoré považuje za príslušenstvo pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky.
5. Žalovaní podaním zo dňa 18.02.2017 vzniesol námietku, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne uvedené náklady vznikli, teda nepreukázal, že žalovaná suma bola uhradená z jeho účtu na účet ním označeného právneho zástupcu. (l.č. 76 obsahu spisu) Dané podanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené pred pojednávaním, avšak na podanie žiadnym spôsobom nereagoval okrem podania zo dňa 02.03.2017, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že trvá na svojom návrhu a na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v jeho podaniach.
6. Následne súd nariadil ústne pojednávanie na 09.03.2017, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba žalovaný 1/ a 2/. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 02.03.2017, pričom nežiadal odročiť pojednávanie.
4. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa žalovaných a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 16.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného 1/ vyplývajúceho zo zmluvy, poskytol žalovaný v rade 1/ zabezpečenie formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky nebudú splnené riadne a včas. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v rade 2/. Nakoľko došlo k prečerpaniu povoleného limitu a prečerpanie nebolo uhradené, došlo k predčasnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 14.10.2015 k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke so zmenkovou sumou 21.899,56 eur. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, preto súd to považoval za nesporné v zmysle § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Listom zo dňa 06.07.2015 žalobca oznámil žalovanému 1/ a 2/ predčasnú splatnosť úveru spolu s výzvou na úhradu celého zostatku úveru v celkovej výške k danému dňu 20.254,47 eur.
7. Žalobca dňa 14.10.2015 splnomocnil HMG & PARTNERS, s.r.o. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávky voči žalovanému 1/ a zmenečnému ručiteľovi - žalovanému v rade 2/ vyplývajúce zo zmluvy o úvere zo 16.12.2014 a z dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky. (l.č. 8)
8. Z potvrdenia o vykonaní zápisu Okresným súdom Bratislava I zo dňa 14.01.2016 vyplýva, že došlo k zmene obchodného mena splnomocneného zástupcu na HMG LEGAL, s.r.o.
9. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 14.10.2015 oznámil žalovaným vyplnenie blankozmenky na sumu 21.899,56 eur so splatnosťou 14.10.2015. Oznámenie bolo doručované iba žalovanému 1/, doručené dňa 20.10.2015. Z daného oznámenia vyplýva, že banka ako majiteľ zmenky z dôvodu omeškania s platením splátok istiny a úrokov podľa Zmluvy o úvere riadne a včas vyplnila dňa 14.10.2015 chýbajúce údaje v blankozmenke - zmenková suma 21.899,56 eur a dátum splatnosti zmenky 14.10.2015. (l.č. 18-19 obsahu spisu)
10. Z predloženej blankozmenky vyplýva suma 21.899,56 eur. (l.č. 20)
11. Z tuzemského platobného príkazu na úhradu vyplýva, že dňa 14.12.2015 došlo k úhrade zmenkovej sumy 21.899,56 eur. (l.č. 21)
12. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným a právnym zástupcom žalobcu vyplýva, že žalovaný 1/ navrhoval vysporiadanie záväzku a prehodnotenie zostatku po úhrade zmenkovej sumy, na čo právny zástupca žalobcu mu oznámil, že zmenkové úroky odpustil, ale zotrváva na trovách právneho zastúpenia vo výške 948,32 eur za 2 úkony právnej služby (2 x 474,16 eur). Žalobca opätovne vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie trov právneho zastúpenia výzvou zo dňa 03.05.2016.
13. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Súd skonštatoval, že uplatnený nárok žalobcu pred súdom nie je nárok vyplývajúci zo zmenky, ale ide o náklady vynaložené pri uplatňovaní - vymáhaní pohľadávky z blankozmenky, teda ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorá bola žalovaným uhradená. Toto príslušenstvo pozostáva z nákladov vynaložených v dôsledku splnomocnenia právneho zástupcu veriteľom pred začatím súdneho konania, teda pred podaním žaloby. Keďže pohľadávka bola uhradená, nebol dôvod na podanie žaloby z blankozmenky, avšak podľa žalobcu neboli uhradené náklady, teda ide o príslušenstvo podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
15. Pokiaľ žalovaní sa bránia tým, že tieto náklady sú neopodstatnené a neúčelné, nakoľko žalobca je subjektom, ktorý bežne vypĺňa blankozmenky a nebolo potrebné, aby si na úkony s tým spojené splnomocnil právneho zástupcu, súd s poukazom na zaužívanú súdnu prax sa s týmto názorom nestotožňuje. Je irelevantné, či subjekt, akým je žalobca, má právne oddelenie alebo nie a teda či zamestnáva právnikov, ktorí by mohli také úkony vykonať. Je vecou a právom každého zvoliť si advokáta/právneho zástupcu na vykonanie takých úkonov. Ústava SR každému zaručuje rovnosť strán v konaní a pokiaľ si žalobca zvolil právneho zástupcu na vykonanie určitých úkonov v súvislosti s uplatnením svojich práv, bolo to jeho právo bez ohľadu na skutočnosť, či tak navyšuje trovy konania, resp. či zamestnáva právnikov. Bolo by to v rozpore s § 31 Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 31 Občianskeho zákonníka (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. (3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. (4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
17. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
18. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
19. Je nutné zdôrazniť, že v danom prípade nejde o náklady spojené so súdnym konaním, teda o trovy právneho zastúpenia súdneho konania v zmysle CSP, ale o náklady účelne vynaložené s uplatnením práv, t.j. o príslušenstvo podľa § 121 OZ.
20. Žalovaní však správne poukázali na to, že žalobca nepreukázal, že skutočne tieto náklady vynaložil, že mu skutočne vznikli. O tejto námietke mal žalobca - jeho právny zástupca vedomosť ešte pred začatím pojednávania, avšak na túto námietku nijako nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil, na ktorom taktiež uvedené bolo namietané, hoci bolo jeho právom dostaviť sa na pojednávanie. Jeho nedôvodná
neúčasť nemôže byť na úkor protistrany, t.j. žalovaných, ktorí sa na pojednávanie dostavili a svoju námietku opätovne zopakovali.
21. Žalobca ničím na to nereagoval, žiadnym spôsobom. Pričom je nesporné, že svoje tvrdenie o daných vzniknutých nákladoch ničím nepreukázal okrem predloženia plnej moci a predloženia oznámenia o tom, že žalobca vyplnil blankozmenku, pričom dané oznámenie doručoval iba žalovanému 1/. Žalovanému 2/ toto oznámenie nedoručoval. Z predložených listín je teda zrejmé, že splnomocnený zástupca prevzal splnomocnenie a oznámil žalovanému 1/, že došlo k vyplneniu blankozmenky, čo možno považovať za dva úkony v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Teda splnomocnený zástupca má nárok na náhradu za poskytnutie právnych služieb vykonaných aj mimo súdneho konania, a to voči žalobcovi ako subjektu, ktorý ho splnomocnil. Na základe toho splnomocniteľ - žalobca má nárok na náhradu daných nákladov, pokiaľ mu skutočne vznikli, voči žalovaným.
22. V danom prípade žalobca si neuplatňoval tieto náklady voči žalovaným osobne, ale prostredníctvom právneho zástupcu. Z ničoho však nevyplýva, že splnomocnený zástupca si uplatnil nejaké náklady za poskytnuté právne služby voči žalobcovi. Tieto si uplatnil priamo voči žalovaným 1/ a 2/, pričom oznámenie (ako 1 z 2 úkonov) doručoval iba žalovanému 1/.
23. Taktiež z ničoho nevyplýva, či dané náklady, ktoré si splnomocnený zástupca ani neuplatnil voči žalobcovi, skutočne žalobcovi vznikli, teda či skutočne ich splnomocnenému zástupcovi zaplatil. Dokonca žalobca túto skutočnosť ani v žiadnom zo svojich podaní netvrdil. Zo žiadnej predloženej listiny nevyplýva úhrada nákladov zo strany žalobcu voči jeho právnemu zástupcovi, ani žiadne zaúčtovanie v účtovníctve žalobcu, či splnomocneného zástupcu. Teda nie je možné ani vyvodiť, či nejde o predčasnú žalobu, nakoľko pokiaľ nedošlo k úhrade nákladov zo strany žalobcu, nevznikli mu dané náklady, a preto nemôže sa domáhať tohto nároku voči žalovaným. Nejde o pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti. Žalobca si ju uplatňuje voči žalovaným 1/ a 2/ ako príslušenstvo, a to ako náklady účelne vynaložené. Avšak z ničoho nevyplýva, že tieto náklady boli skutočne žalobcom vynaložené. Žalobca preukázal iba to, že splnomocnil zástupcu a že zástupca doručoval oznámenie o vyplnení blankozmenky, aj to iba žalovanému 1/. Ale nepreukázal, že skutočne tieto náklady aj vynaložil, teda že zaplatil odmenu za poskytnuté právne služby splnomocnenému zástupcovi. Žalovaní danú skutočnosť spochybňovali a žalobca to nepreukázal, pričom splnomocnený zástupca je totožný subjekt ako právny zástupca v tomto konaní, čím mal uľahčenie v prípadnom dokazovaní, ktoré nevyužil.
24. Hoci danú skutočnosť o nepreukázaní skutočnej úhrady nákladov zo strany žalobcu žalovaní namietali až v podaní zo dňa 18.02.2017, bolo to právnemu zástupcovi žalobcu bezodkladne elektronicky doručené na ním uvedenú adresu a napriek tomu žiadnym spôsobom na to nereagoval. Bez ohľadu na čas doručenia daného podania žalovaných súd poukazuje, že daná námietka bola vznesená aj na pojednávaní, na ktoré sa žalobca bez vážnych dôvodov nedostavil, nevyužil svoje právo účasti na pojednávaní, hoci bol riadne predvolaný a zároveň bolo vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia riadne opísal a preukázal už v podanej žalobe. Napriek tomu žalobca svoje tvrdenia v žalobe riadne nepreukázal, keďže z ničoho nevyplýva, že údajne vynaložené dané náklady skutočne splnomocnenému zástupcovi zaplatil. Túto dôkaznú povinnosť mal o to uľahčenú, že aj v súdnom konaní je zastúpený tým istým zástupcom, napriek tomu danú skutočnosť nepreukázali. Dokonca ani netvrdili, že došlo k úhrade daných nákladov zo strany žalobcu. Pokiaľ ich žalobca neuhradil, nemožno konštatovať, že mu také náklady aj vznikli a preto nie je možné si ich uplatňovať od žalovaných. Ak ešte nedošlo k úhrade zo strany žalobcu, ide o predčasnú žalobu. Súd žalobný návrh zamietol, nakoľko nárok je nedôvodný a nepreukázaný.
25. Žalobca ničím nepreukázal svoj nárok, hoci v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení.
26. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
27. Žalobca svoje tvrdenia predloženými listinami dostatočne nepreukázal, teda dôkaznú povinnosť si nesplnil, nakoľko ani neoznačil relevantné listinné dôkazy, ani ich nepredložil, a ktorých označenie a predloženie by viedlo k preukázaniu jeho tvrdení a ani riadne neuviedol skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal, že došlo k skutočnej úhrade daných nákladov z jeho strany voči zástupcovi za poskytnuté právne služby. Je nelogické uplatnenie tohto nároku bez predchádzajúcej úhrady splnomocnenému zástupcovi a taktiež je nelogické, aby zástupca náhradu za tieto náklady požadoval od žalovaných, hoci jeho klientom na základe plnej moci bol žalobca. Pokiaľ žalobca tieto náklady neuhradil, nemožno konštatovať, že mu vznikli také náklady.
28. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
19. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
20. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o skutočnom vzniku nákladov. Vykonanie určitých úkonov právnym zástupcom pred súdnym konaním neznamená automaticky, že žalobcovi tieto náklady vznikli a v zmysle § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka zo zastúpenia vznikajú povinnosti priamo zastúpenému, teda žalobcovi. Preto nie je na mieste, aby splnomocnený zástupca sa domáhal týchto nákladov priamo od žalovaných, resp. aby žalobca si tieto náklady uplatnil bez ich skutočnej úhrady, pričom ju ani netvrdil, ani nepreukázal. Predloženie listín preukazujúcich vykonanie určitých úkonov je nepostačujúce. Na základe uvedeného súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
21. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešným stranám v konaní trovy konania, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).