Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-158-2016.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, L. K., zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín proti žalovanému R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. národného povstania XX/XX, L. K., zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín o určenie času plnenia takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2016 po spresnení petitu zo dňa 01.07.2016 domáhal, aby súd určil, že pôžička 107 548,30 € poskytnutá žalobcom žalovanému je splatná do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
2. Žalobu dôvodil tým, že dňa 10.08.2009 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom ústnu zmluvu o pôžičke, na ktorej základe vyplatil žalovanému sumu 107 548,30 € za účelom zakúpenia nehnuteľností, a to na dobu neurčitú. Teda poskytnuté prostriedky boli účelovo viazané na kúpu nehnuteľnosti. Čas plnenia bol s poukazom na § 564 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) dohodnutý na neurčitý čas, a teda bol ponechaný na dlžníkovi.
3. V podaní doručenom súdu dňa 14.11.2016 žalobca ďalej dôvodil, že keďže boli peňažné prostriedky poskytnuté na dobu neurčitú, nebol stanovený pevný čas vrátenia, ale bol dohodnutý na časovo neobmedzený čas - v prospech dlžníka. Uviedol, že nie je pravda, že čas nebol vôbec stranami určený a preto nie je dôvod na postup podľa ustanovenia § 563 OZ. Tým, že bol dohodnutý neurčitý čas vrátenia finančných prostriedkov, žalovaný môže de facto kedykoľvek vrátiť sám, keď sa rozhodne a žalobca nie je oprávnený žiadať plnenie od žalovaného. Vzhľadom na obsah dojednania medzi žalobcom a žalovaným, žalobca nemá inú možnosť ako sa domáhať súdnou cestou určenia času plnenia, nakoľko ustanovenie § 563 OZ sa vzťahuje na prípady kedy čas plnenie nie je vôbec stranami dohodnutý, teda keď nie je zrejmé, kedy je dlžník povinný plniť a naopak, kedy je veriteľ oprávnený plnenie od dlžníka požadovať. Aj z podstaty čestného prehlásenia je zrejmé, že pôžička mala slúžiť žalovanému na kúpu nehnuteľnosti v určitom časovom rozpätí, a preto si strany nestanovili termín vrátenia, ale uviedli neurčitý čas. Pôžička mala byť vrátená buď v hotovosti, alebo zakúpenými nehnuteľnosťami, kde preto žalovaný potreboval určitý presne neohraničený priestor na realizáciu účelu pôžičky a spôsob jej vrátenia.
4. Na pojednávaní uviedol, že pôžička bola poskytnutá za účelom kúpy nehnuteľností, kde mala byť vrátená z predaja týchto nehnuteľností alebo v hotovosti a z tohto dôvodu si strany nedohodli presne ohraničený čas, ale čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného, to znamená, že pôžičku vráti, keď nakúpi nehnuteľnosti, ktoré neskôr predá a zo zisku vyplatí žalobcu, čo mu zodpovedá aj výpoveď žalovaného v trestnom konaní, že takýmto spôsobom boli dohodnutí. Žalobca tak vzhľadom na účel pôžičky a spôsob jej vrátenia nemohol kedykoľvek požadovať od žalovaného plnenie, lebo by to odporovalo dojednaniam. Takisto sa nedohodli na tom, že žalobca môže zmluvu na neurčitú dobu vypovedať. Teda pôžička bola nevypovedateľná, kde v zmysle R 76/1958, ak je pôžička nevypovedateľná je čas plnenia určený v prospech žalovaného.
5. Žalobca označila nasledovné dôkazy - listiny: čestné prehlásenie zo dňa 10.08.2009, plnú moc a zápisnicu o výsluchu svedka.
6. Žalovaný uviedol, že skutkové tvrdenia a právne posúdenie nároku popiera. Mal zato, že je v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že podľa zmluvy o pôžičke, ktorú mal žalobca uzavrieť so žalovaným v ústnej forme, bol čas plnenia ponechaný na dlžníka teda, že ide o prípad keď čas plnenia je určený v prospech dlžníka, pričom si žalobca pri tomto tvrdení o dohode času splatnosti sám protirečí. Na jednej strane tvrdí, že čas plnenia bol dohodnutý na dobu neurčitú, pričom toto tvrdenie je aj plne v súlade so skutočným obsahom zmluvy o pôžičke a na druhej strane tvrdí, že takto bol čas plnenia ponechaný na dlžníkovi.
7. Podľa žalovaného ide o dve rozdielne situácie pri dojednaní času plnenia, keď dojednanie, podľa ktorého sa pôžička poskytuje na dobu neurčitú, je dojednaním, pri ktorom nie je dohodnutý čas plnenia, pretože pojem „na dobu neurčitú“ vyjadruje vôľu veriteľa poskytnúť peňažnú pôžičku na dobu neurčitú a teda bez akéhokoľvek dojednania o čase splnenia - vrátenia pôžičky a keď dojednanie o tom, že čas plnenia je na vôli dlžníka je dojednaním, pri ktorom je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, čo musí byť z takéhoto dojednania zrejmé, a čo spravidla býva pri takomto dojednaní vyjadrené tým, že dlžník zaplatí pôžičku, keď bude chcieť, môcť alebo že dlh splní podľa možností a schopností. V ustanoveniach § 563 a § 564 OZ sú tak upravené dve odlišné skutkové podstaty, kedy v prvom prípade doba splnenia nebola dohodnutá ani stanovená právnym predpisom či rozhodnutím a kedy je dlžník povinný plniť prvého dňa po žiadosti veriteľa a v druhom prípade je doba splnenia ponechaná na vôli dlžníka, kedy môže veriteľ navrhnúť, aby túto dobu určil súd. Pre posúdenie toho, pod ktorú z týchto podstát treba subsumovať predmetný právny vzťah je rozhodujúci obsah dojednania tvrdeného žalobcom a nespochybňovaný žalovaným, ktorý zároveň vyplýva z čestného prehlásenia, podľa ktorého bola pôžička poskytnutá na dobu neurčitú. V uvedenom prípade ide o situáciu § 563 OZ, teda čas plnenia nebol dohodnutý. Z dojedania o čase plnenia, podľa ktorého sa poskytuje pôžička na dobu neurčitú je zrejmé, že toto neobsahuje dojednanie o čase splnenia dlhu, a preto ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dohodnutý, ktorá je upravená v § 563 OZ, a nie v ustanovení v § 564 OZ ako to tvrdí žalobca. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 563 OZ, je dlžník povinný plniť prvého dňa potom, čo ho o to veriteľ požiadal, z čoho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu. V tomto prípade plynutie premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zmluvy o pôžičke. Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu, teda ak môže požiadať dlžníka o splnenie dlhu, tak potom môže svoje právo vykonať podaním žaloby na súde a v týchto prípadoch je potrebné považovať za deň rozhodný pre začiatok plynutie premlčacej doby ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu na dobu neurčitú. Z uvedeného vyplýva že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke sa jedná o právny vzťah dojednaný na dobu neurčitú. Keďže žalobca podal žalobu ktorou sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy a následne určenia splatnosti až 18.04.2016 žalovaný vznáša v rámci hospodárnosti a koncentrácie konania námietku premlčania. Vo vzťahu k zmenenej žalobe o určenie času plnenia žalovaný uvádza, že takto uplatnený nárok nemá opodstatnenie, pretože v prípade právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke nejde o vzťah, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 564 OZ.
8. K prednesu žalobcu uskutočnenom na pojednávaní, žalovaný uviedol, že to pokladá za snahu dopĺňať obsah už uzavretej zmluvy o pôžičke. Uviedol, že doba neurčitá je všeobecný pojem, pričom z obsahu tohto pojmu nemožno vyvodiť, že by doba plnenia bola ponechaná na vôli dlžníka.
9. Súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo určenie času plnenia. Nesúlad medzi označením žaloby a jej obsahu so žalobným návrhom bol odstránený podaním žalobcu zo dňa 01.07.2016, ktorým reagoval na uznesenie súdu č.k. 23C/158/2016-11 zo dňa 14.06.2016.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými žalobcom, pričom dôkaz výsluchom účastníkov súd nevykonal, nakoľko na dôkazný návrh neprihliadal (§ 153 CSP), keďže mohol byť uplatnený už v predchádzajúcich podaniach žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Predmetom konania bolo určenie času plnenia. Súd sa preto zaoberal tým, či v danom prípade bolo plnenie ponechané na vôli dlžníka-žalovaného.
12. V čestnom prehlásení žalovaný prehlasuje, že si dňa 10.08.2009 od žalobcu požičal peňažnú sumu za účelom zakúpenia nehnuteľností, a to na dobu neurčitú. Zároveň sa zaviazal sumu vrátiť v hotovosti, prípadne zakúpenými nehnuteľnosťami. Čestné prehlásenie je podpísané žalobcom i žalovaným.
13. Z obsahu čestného prehlásenia, kde žalovaný uvádza, že žalovaný si od žalobcu požičal peňažnú sumu na dobu neurčitú, ako i z tvrdení žalobcu ako i zo zhodných tvrdení žalovaného je preukázané, že účastníci sa dohodli na tom, že požičané peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na dobu neurčitú. Uvedené preukazuje aj zápisnica o výsluchu žalovaného, ktorý v nej uvádza, že pôžička bola na dobu neurčitú.
14. Skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá na dobu neurčitú, nie je medzi účastníkmi sporná. Nezhody medzi účastníkmi vznikajú, teda je medzi nimi sporné to, čo z tohto ustanovenia vyvodzujú. Žalobca z dojednania o poskytnutí pôžičky na dobu neurčitú, vyvodzuje to, že to znamená, že čas splnenia záleží na vôli dlžníka, že boli dohodnutí, že peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na neobmedzený čas. Žalovaný vyvodzuje to, že čas plnenia nebol dohodnutý, a že nebol ponechaný na jeho vôľu ako dlžníka.
15. Ďalej z uvedeného prehlásenia vyplýva, že peňažné prostriedky boli poskytnuté za účelom kúpy nehnuteľností a že žalovaný sa ich zaviazal vrátiť buď v hotovosti, alebo prípadne zakúpenými nehnuteľnosťami.
16. Čo sa týka skutkového tvrdenia prvýkrát vzneseného na pojednávaní, že žalobca so žalovaným boli dohodnutí, že pôžičku vráti, keď nakúpi nehnuteľnosti, ktoré neskôr predá a zo zisku získaného predajom nehnuteľností vyplatí žalobcu, čo mu má zodpovedať aj výpoveď žalovaného v trestnom konaní, tak súd naň neprihliada (§ 153 CSP), nakoľko toto skutkové tvrdenie, že boli dohodnutí, že pôžička bude vyplatená zo zisku získaného predajom nehnuteľností, mohlo byť vznesené už v samotnej žalobe resp. v následných vyjadreniach. Súd navyše dodáva, že na rozdiel od tvrdenia žalobcu toto tvrdenie, že sa dohodli tak, že pôžička mala byť vyplatená zo zisku získaného žalovaným zo zápisnice o výsluchu nevyplýva. Zo zápisnice vyplýva iba to, že sám žalovaný mal v úmysle poprípade dom predať, aby zo zisku vrátil pôžičku, avšak nie, že takto bola dohodnutá splatnosť pôžičky.
17. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (tiež „CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
18. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 564 OZ, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
23. V predmetnej veci bolo preukázané, že účastníci sa dohodli na tom, že peniaze sú poskytnuté na dobu neurčitú. Z výkladu slovného spojenia poskytnutie/požičanie peňažných prostriedkov na dobu neurčitú vyplýva to, že medzi účastníkmi nebola dojednaná - určená doba, na ktorú boli prostriedky dlžníkovi poskytnuté. Z uvedeného je ďalej zrejmé, že keďže doba, na ktorú boli peniaze poskytnuté nebola určená, nebol dojednaný ani čas plnenia. Z výkladu uvedeného pojmu nemožno dovodiť, že čas plnenia závisel na vôli dlžníka, nakoľko spojenie doba neurčitá znamená len to, že čas, po ktorý nemal dlžník povinnosť peniaze vrátiť, nebol určený. Iný výklad, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, by bol v rozpore s týmto slovným prejavom.
24. Takisto nemožno z tohto slovného spojenia vyvodiť to, že by peňažné prostriedky boli dlžníkovi požičané na neobmedzenú dobu. Pojem neobmedzená doba, totiž znamená, že dlžník by mal právo mať u seba prostriedky neobmedzený, t.j. neohraničený čas. Poskytnutie peňažných prostriedkov na neobmedzenú dobu a poskytnutie peňažných prostriedkov na neurčitú dobu tak nie sú synonymá, nemožno ich stotožňovať, nakoľko v prvom prípade má dlžník k dispozícii prostriedky na čas, ktorý nie je obmedzený, zatiaľ, čo druhý prípad znamená len to, že čas po ktorý nemusí dlžník prostriedky vracať, nebol určený.
25. Ani z komplexného náhľadu na danú zmluvu nevyplýva, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na účel pôžičky a spôsob jej vrátenia nemohol žalobca kedykoľvek od vzniku právneho vzťahu požadovať plnenie od žalovaného, nemožno súhlasiť. Účel pôžičky, ako i spôsob splnenia sú inštitúty odlišné od času plnenia. Kým účel pôžičky viaže použitie peňažných prostriedkov na konkrétny účel a spôsob plnenia rieši iba otázku predmetu, ktorého poskytnutím veriteľovi dlh zaniká, tak účel ani spôsob plnenia neriešia dobu splatnosti - čas kedy má dlžník dlh splniť. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade účelovej pôžičky, ako i v prípade dojednaného spôsobu plnenia, mal veriteľ právo kedykoľvek požiadať o vrátenie pôžičky. Prípadná priskorá žiadosť o vrátenie peňažných prostriedkov by mohla byť riešená skrz aplikáciu § 3 ods. 1 OZ vzhľadom nato, že pôžička bola viazaná na konkrétny účel, ktorý by priskorá žiadosť mohla zmariť. Ak by veriteľovi aj hrozilo premlčanie jeho nároku na vrátenie pôžičky, stále mal možnosť dohodnúť sa s dlžníkom na zmene záväzku, prípadne požiadať o uznanie dlhu. Ak by k tejto dohode nedošlo, bola tu stále možnosť obrátiť sa na súd so žalobou, v dôsledku ktorej by premlčacia doba spočívala, čo je takisto legitímny spôsob ochrany svojho práva pred premlčaním.
26. Poukaz na judikát R 76/1958 nie je priliehavý, nakoľko v tam riešenom prípade, bolo výslovne dojednané, že zmluvu nemôže veriteľ vypovedať, zatiaľ čo v prejednávanej veci takéto dojednanie absentuje a nemožno ho stotožňovať s dojednaním o požičaní peňažnej sumy na dobu neurčitú.
27. Z uvedeného vyplýva to, že čas plnenia nebol ponechaný na vôľu dlžníka, ktorý prípad upravuje ustanovenie § 564 OZ, ktoré umožňuje súdu určiť čas plnenia, ale to, že čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, pričom tento prípad upravuje ustanovenie § 563 OZ, podľa ktorého je dlžník povinný plniť nasledujúci deň od žiadosti veriteľa. Nakoľko v danej veci nejde o prípad upravený v § 564 OZ, je vylúčené, aby čas splatnosti určil súd, tak ako v žalobnom návrhu žiada žalobca. Z uvedeného dôvodu tak súd žalobu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.