Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/2895/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.V. XXX/XX, XXX XX N. J. I. práv. zast. Mgr. Filip Šoltýs, advokát, Nad Medzou B-16, 052 01 Spišská Nová Ves proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX N. J. I. o vymoženie 1090 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 30EX 806/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 30EX 806/21 v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 EUR na účet exekútora IBAN: 0000 0004 8101 7566, VS: 80621 vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu cestou právneho zástupcu dňa 23.08.2021 sa domáhal vymoženia sumy 1090 EUR s prísl. od povinného na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 01.07.2021. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorú vedie súdny exekútor - JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 30EX 806/21.

2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 05.11.2021. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v priebehu súdneho konania informoval súd o tom, že sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska. Z uvedeného dôvodu mu súd doručoval žalobu postupom podľa ustanovenia (ďalej len „“) a ostatné písomnosti podľa ustanovenia . Písomnosti sa považovali za doručené na základe uplatnenej fikcie doručenia. Ustanovenie v osobitných prípadoch odkazuje na využitie , v zmysle ktorého je doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ZVJS), ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe. Doručovanie písomností podľa ustanovenia teda neprichádzalo do úvahy, nakoľko povinný bol vzatý do väzby a v čase od 14.06.2021 do 15.09.2021 sa nachádzal v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Košiciach. Konajúci súd bol teda podľa povinného povinný zabezpečiť v uvedenom čase doručovanie písomností povinnému prostredníctvom ZVJS, a to aj v prípade, keď povinný neuviedol inú adresu alebo alternatívne miesto na

doručovanie. Podľa názoru povinného rozsudok doručovaný spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s právnym poriadkom predstavuje závažné porušenie práva povinného na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Povinný sa v dôsledku uvedeného pochybenia nemohol včas oboznámiť s obsahom rozhodnutia či podať odvolanie. Zároveň sa s doručovaním rozsudku spája následok v podobe nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, zaväzuje tak povinného k judikovanej povinnosti. Nesprávne doručený rozsudok tak nemôže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a prakticky byť spôsobilým exekučným titulom. Povinný učinil kroky k tomu, aby bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zrušená. Žiada tak, aby súd exekúciu zastavil a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K podanému návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a má za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, keďže sa uplatnila fikcia doručenia v súlade s , keďže si povinný zásielku obsahujúcu písomnosť - rozsudok neprevzal. Súd zároveň správne doručoval exekučný titul povinnému na adresu podľa , teda na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Takýto postup bol jediný možný a v súlade zo zákonom. V čase zverejnia predmetného oznámenia nebol ešte povinný vo väzbe. Argumentácia povinného spočívajúca v tom, že súd mu mal doručovať exekučný titul do väzby prostredníctvom ZVJS nie je správna. totiž ukladá v povinnosť skúmať skutočný pobyt žalobcu (v tomto prípade povinného) iba ak sa mu neporadí doručiť rozsudok na adresu podľa , teda na adresu uvedenú v registri obyvateľov SR. Uvedené súd vykonal a hoci opakovane povinného vyzýval na oznámenie adresy jeho pobytu, povinný súdu túto adresu nezaslal. V tomto čase povinný ešte nebol vo väzbe. Ako vyplýva z predložených dôkazov, povinný bol opakovane súdom poučený o tom, že ak neoznámi súdu jeho adresu na doručovanie, súd zverejní žalobcu na úradnej tabuli a ďalšie písomnosti sa mu budú doručovať na jeho adresu evidovanú v registri obyvateľov SR a budú sa považovať sa doručené bez ohľadu na to, či sa o tom povinný dozvie. V čase týchto poučení súdu nebol povinný vo väzbe. Ďalej argumentácia povinného, že súd mu mal doručovať rozsudok do väzby prostredníctvom ZVJS nemá oporu v . totiž jasne hovorí, že po zverejní žaloby súd ďalšie písomnosti žalovanému doručuje na adresu podľa , čo je v prípade fyzickej osoby adresa evidovaná v registri obyvateľov SR. v tomto prípade teda neukladá súdu povinnosť a ani možnosť zisťovať skutočný pobyt žalovaného tak, ako to ukladá v prípade, ak sa nepodarí žalovanému doručiť žaloba. V zmysle sa po zverejnení žaloby každá ďalšia písomnosť zasiela automaticky žalovanému iba na adresu fyzickej osoby evidovanej v registri obyvateľov SR. teda po zverejnení žaloby neumožňuje zasielať písomnosti žalovanému na inú adresu, ale jasne hovorí, že tieto písomnosti sa doručujú iba na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Povinný bol súdom nad rámec zákona o tejto skutočnosť (o tom, že sa mu budú písomnosti v zmysle zákona doručovať iba na jeho adresu v registri obyvateľov SR) e-mailom opakovane poučený (v čase poučení ešte nebol vo väzbe) a ak sa chcel tejto skutočnosť vyhnúť, mohol súdu oznámiť adresu svojho skutočného pobytu, a to aj v čase, keď bol vo väzbe, keďže poznal spisovú značku konania, keďže súdu zaslal pod touto spisovou značnou ešte v januári 2021 písomnosť. Povinný teda podľa oprávneného sám svojim konaním zavinil to, že mu bol rozsudok doručený fikciou doručenia. Povinný účelovo, dlhodobo nepreberal žiadne písomnosti zo súdu, napriek tomu, že o súdom konaní vedel a bol súdom poučený o následkoch nepreberania písomností a o následkoch neoznámenia jeho skutočného pobytu resp. adresy na preberanie písomností. Povinný konal v snahe predĺžiť súdne konanie ohľadne nespornej pohľadávky. Takéto konanie povinného je v zmysle Čl. 5 zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%.

4. Súdny exekútor vo svojom stanovisku uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza hmotnoprávne skutočnosti a argumenty, o ktorých súdny exekútor nemá vedomosť a ku ktorým sa tým pádom nevie vyjadriť, ponechávam rozhodnutie o návrhu povinného na zváženie exekučného súdu.

5. Dňa 17.06.2022 povinný predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 13.05.2022, ktorého výrok zrušuje exekučný titul a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2022.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

10. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.

11. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 29.10.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol na poštovú prepravu odovzdaný dňa 04.11.2021. Súd tak konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

12. Z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie sa javí ako sporné skutočnosť, či bol exekučný titul zákonným spôsobom riadne doručený povinnému a teda či nadobudol právoplatnosť a následne vykonateľnosť, ktorá je nevyhnutná pre to, aby rozhodnutie súdu bolo exekučným titulom. Exekučným titulom môže byť totiž len vykonateľné rozhodnutie súdu, v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Je preukázané, že povinný bol v čase od 15.06.2021 do 14.09.2021 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, pričom exekučný titul mu bol doručovaný dňa 09.07.2021 na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR podľa .

15. Podľa ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

16. Podľa doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch je aj Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe.

17. Ustanovenie vymedzuje miesto, kde sa má doručovať len v prípadoch, ak nie je možné doručiť písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu ( prvá veta ), nejde o doručovanie do elektronickej schránky a nejde o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a zároveň adresát neuviedol inú adresu na doručovanie. Keďže v dotknutej veci bol povinný v čase doručovania rozsudku vo väzbe, súd mu mal doručiť rozsudok prostredníctvom ZVJS podľa , preto postup podľa bol vylúčený a doručenie rozsudku na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR v tom čase bolo neúčinné.

18. Taktiež aj Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 13.05.2022 zaujal právny názor, že v tejto veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaného tým, že súd

vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného (povinného), hoci pre to neboli splnené zákonné podmienky, a tým došlo nesprávnym procesným postupom k znemožneniu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené , nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, pričom je výlučne na strane, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení , ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, kedy sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvoláva len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak sa predvolá len jej zástupca ( až 3, ). Obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany a práva na spravodlivý súdny proces teda nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie pojednávania. Aj strana, ktorá je vo výkone trestu alebo väzby, má právo byt' riadne predvolaná na súdne pojednávanie, má právo na prípravu na pojednávanie, právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zhrnúť ich a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, ktoré práva môže realizovať buď priamo na pojednávaní, na ktoré konajúci súd predvolá stranu prostredníctvom ústavu na výkon trestu/väzby, rovnako však môže ochranu práv zabezpečiť takejto strane jej vypočutím v priestoroch nápravnovýchovného ústavu alebo prostredníctvom dožiadaného súdu (R 70/2003).

19. Pokiaľ ide o doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému, ak súd doručoval predvolanie žalovanému (povinnému) na adresu jeho pobytu evidovanú v registri obyvateľov SR, nešlo o nesprávny procesný postup. Napriek správnemu procesnému postupu súdu v súvislosti s predvolaním na pojednávanie, žalovaný (povinný) objektívne nebol schopný dostaviť sa na pojednávanie (už bez ohľadu na to, či vedel alebo nevedel o tomto termíne) z dôvodu, že v čase konania pojednávania sa nachádzal vo výkone väzby a zabezpečenie osobnej prítomnosti žalovaného na nariadenom pojednávaní si vyžadovalo súčinnosť ústavu na výkon väzby na základe žiadosti súdu o predvedenie žalovaného (povinného). Túto situáciu (že v čase nariadeného pojednávania žalovaný bude vo väzbe) súd nemohol predvídať, nemal ani vedomosť o tejto situácii, a preto vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaný (povinný) sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Rozhodujúca však z hľadiska posudzovania, či došlo k porušeniu procesných práv je tá skutočnosť, že žalovaný (povinný) skutočne v čase pojednávania nemal reálnu možnosť zúčastniť sa pojednávania z objektívnych dôvodov, pričom nebol zastúpený zástupcom, ktorý by sa zúčastnil tohto pojednávania, prostredníctvom ktorého by mohol realizovať svoje procesné práva. Pokiaľ teda súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a jeho osobnú prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil prostredníctvom ústavu pre výkon väzby z vyššie uvádzaných dôvodov, žalovaný (povinný) nemohol svoje procesné práva plnohodnotne uplatniť na tomto pojednávaní. Došlo tým k porušeniu práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti a ďalších procesných práv, t. j. vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k právnej stránke veci, atď. a tým bol naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle . Podstata kontradiktórnosti sporového konania totiž spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva, predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako i toho, že Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím zrušil exekučný titul, má súd za preukázané, že boli naplnené podmienky zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie si oprávnený ako i povinný uplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania. Ani jeden si však výšku požadovanej náhrady nevyčíslil. Súd však konštatuje, že v tomto konaní mal plný úspech povinný, nakoľko sa exekúcia zastavuje v celom rozsahu a teda by povinný mal nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%, no počas konania, či už v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani neskôr nepreukázal žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Povinný nemal v tomto konaní aj právneho zástupcu. Oprávnený nemal vo veci ani čiastočný úspech. Keďže povinný nevyčíslil a ani inak nepreukázal odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a oprávnený nemal vo veci ani čiastočný úspech, súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, že neprizná náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

26. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

27. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

28. S poukazom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený prostredníctvom svojho zákonného zástupcu podal v čase, keď mohol vedieť o procesnom pochybení pri doručovaní v základnom konaní a naďalej trval na svojom návrhu na vykonanie exekúcie, hoci už aj zo strany odvolacieho súdu (dokument - Vrátenie predčasne predloženej veci zo dňa 09.11.2021) bolo konštatované toto pochybenie, dôvod na zastavenie exekúcie je potrebné pripočítať oprávnenému. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí mať na zreteli skutočnosť, že znáša isté riziko pri zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie resp. zastavení exekúcie spojené so stratami v súvislosti s úhradou trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal k náhrade paušálnych výdavkov súdneho exekútora osobu oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.