Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/147/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného M. R., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí 22. júna 2022 odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18.05.2021 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18.05.2021 sp.zn. bol podľa obžalovaný M. R., nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom D. U., oslobodený spod obžaloby pre prečin sprenevery podľa , ods. X písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v B., miestna časť Q. W. XXX, okres M. G. a dňa XX.XX.XXXX pri budove pošty na Ul. N. X v M. G., prevzal od H. H. a C. Y. na trikrát finančnú hotovosť spolu vo výške XX.XXX eur, a to konkrétne dňa XX.XX.XXXX hotovosť 4.200 eur, dňa 21.02.2018 hotovosť 7.000 eur a dňa 22.05.2018 hotovosť 2.000 eur, ktoré finančné prostriedky mal podľa dohody uzatvorenej s H. H. a C. Y., použiť na búracie práce a následnú kompletnú stavbu budovy garáže spolu s technickou miestnosťou o rozmere 6 x 11 m pri rodinnom dome v B., miestna časť Q. W. XXX, okres M. G., ktorú budovu mal postaviť v termíne do polovice mesiaca september XXXX, avšak z dohodnutej stavby vykonal len práce spočívajúce vo vyhotovení základovej dosky vyššie uvedenej stavby a zabezpečení stavebného materiálu k stavbe spolu v hodnote spolu 8.070,22 eur, pričom zvyšnú časť prijatých finančných prostriedkov vo výške 5.129,78 eur nevrátil a použil ju pre vlastné účely, čím svojim konaním spôsobil H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. XXX/XX, M. G. a C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. XXX/XX, M. G., škodu vo výške X.XXX,XX eur. Takýmto výrokom dospel súd prvého stupňa k záveru, že skutok nie je trestným činom. O uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol podľa tak, že poškodených H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., I. XXX/XX a C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., I. XXX/XX, s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2021 po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor. Svoje odvolanie odôvodnil následne písomným podaním zo dňa 06.05.2022, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 10.05.2022. V dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú svedecké výpovede poškodených H. H. a C. Y. jednak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. C. H. H. uviedla, že jej druh C. Y. sa s obžalovaným M. R. dohodli na sume, za ktorú im obžalovaný mal zhotoviť predmetnú stavbu, a to vo výške XX.XXX €. Prvá zálohová platba bola dohodnutá vo výške 4.200 € a bola určená na búracie práce s tým, že výška druhej zálohovej platby predstavovala sumu 7.000 €, ktorú obžalovaný M. R. od poškodených požadoval v mesiaci február 2018 za účelom nákupu stavebného materiálu. Pre účely vyplatenia tejto druhej zálohovej platby, poškodená H. H. dňa

XX.XX.XXXX vybrala na pobočke ČSOB, a.s. Rimavská Sobota hotovosť vo výške 5.000 €, na druhý deň z bankomatu vyššie uvedenej banky ďalších 1.000 € a zvyšných 1.000 € doložila z finančných prostriedkov, ktoré mala odložené doma. Túto druhú zálohovú platbu vo výške 7.000 € odovzdala H. H. na parkovisku pred poštou v M. Sobote osobne obžalovanému M. R. s tým, že peniaze boli vložené v obálke a obžalovaný túto obálku pred poškodenou otvoril, peniaze si prepočítal a následne telefonicky kontaktoval poškodeného C. Y. a oznámil mu, že peniaze prevzal od poškodenej H. H. a ihneď ide kúpiť stavebný materiál. Poslednú zálohovú platbu podľa výpovede svedkyne poškodenej H. H., mali obžalovanému odovzdať obaja poškodení vo dvore rodinného domu na Q. W., kedy sa po vzájomnej dohode obaja poškodení rozhodli, že uzatvoria dodatočne s obžalovaným M. R. písomnú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že pre nich vykonáva stavebné práce a tiež, že od nich prijal tri zálohové platby spolu vo výške 13.200 € s tým, že posledná zálohová platba mu bola odovzdaná v deň podpisu tejto zmluvy, teda dňa 22.05.2018, a to vo výške 2.000 €. Tretia zálohová platba bola určená na nákup garážovej brány. Predmetná zmluva bola vypracovaná len v jednom vyhotovení, ktorá ostala v rodinnom dome na Q. W., avšak ku dňu vykonania hlavného pojednávania ju nenašli. Poškodený C. Y. vo svojich svedeckých výpovediach zhodne tak, ako poškodená H. H. uviedol, že táto mu niekedy koncom roka 2017 povedala, že obžalovaný M. R. sa ponúkol, že zhotoví predmetnú stavbu na Q. W., s čím poškodený C. Y. súhlasil, po čom sa v januári XXXX obaja poškodení stretli s obžalovaným na mieste, kde mala byť predmetná stavba zhotovená. Na tomto mieste dohodli aj cenu za vykonanie stavebných prác a stavby ako celku, a to približne na sumu 12.000 €. Prvú zálohovú platbu prijal obžalovaný M. R. od poškodených vo výške X.XXX € za účelom vykonania búracích prác, po čom obžalovaný M. R. v mesiaci február 2018 telefonicky kontaktoval poškodeného C. Y. s tým, že požadoval ďalšiu zálohovú platbu vo výške 7.000 €. C. C. Y. bol v tom čase v zahraničí, a preto poveril svoju družku H. H., aby odovzdanie druhej zálohovej platby zabezpečila ona, a to z ich spoločného bankového účtu. C. vyjadrenia poškodeného C. Y., druhú zálohovú platbu vo výške 7.000 € odovzdala H. H. obžalovanému M. R. a o tejto skutočnosti ho telefonicky informovala. B. M. R. ho tiež telefonicky informoval o tom, že od H. H. prevzal hotovosť vo výške 7.000 € a tieto peniaze použije na nákup ďalšieho stavebného materiálu. C. C. Y. ďalej uviedol, že v máji 2018 sa vrátil zo zahraničia domov, na Slovensko, prezrel si stavbu, ktorú vykonával obžalovaný M. R., tá sa mu však nepozdávala, nakoľko priebežný stav stavby nezodpovedal podľa neho tomu, koľko finančných prostriedkov si obžalovaný M. R. od poškodených vypýtal pre účely nákupu stavebného materiálu. C. C. Y. o týchto skutočnostiach potom telefonicky informoval obžalovaného M. R., ktorý mu na to povedal, že stavba sa spomalila kvôli zlému počasiu a tiež kvôli ďalším súkromným problémom obžalovaného, ktoré sa neskôr ukázali ako vymyslené. Vzhľadom na túto skutočnosť potom poškodení C. Y. spolu s H. H. pri odovzdávaní tretej zálohovej platby vo výške 2.000 € obžalovanému M. R. žiadali, aby spolu spísali zmluvu, ktorú následne všetci traja podpísali a ponechali ju v jednom vyhotovení v rodinnom dome na Q. W., kde sa táto zmluva mala stratiť. C. C. Y. tiež uviedol, že prístup do rodinného domu na Q. W. mali obaja poškodení, ako aj obžalovaný M. R., ktorý vo dvore tohto rodinného domu vykonával predmetnú stavbu. Z vyššie uvedených výpovedí oboch poškodených potom vyplýva, že obžalovaný M. R. od nich prevzal v priebehu roka 2018 finančnú hotovosť spolu vo výške 13.200 € v troch zálohových platbách, a to v jednotlivých sumách 4.200 €, 7.000 € a 2.000 €, ktoré mal obžalovaný podľa uzatvorenej dohody použiť na búracie práce a následnú stavbu budovy garáže spolu s technickou miestnosťou vo dvore rodinného domu v Ožďanoch, miestna časť Q. W. XXX, okres M. G., a to v termíne do mesiaca september XXXX, pričom obžalovaný z dohodnutej stavby vykonal len práce, ktoré spočívali vo vyhotovení základovej dosky predmetnej stavby a zabezpečil časť stavebného materiálu k tejto stavbe spolu v celkovej sume 8.070,22 € a zvyšnú časť finančných prostriedkov v sume 5.129,78 € im nevrátil, pričom týmto konaním spôsobil poškodeným H. H. a C. Y. škodu vo výške X.XXX,XX €. Okresný prokurátor má za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, a to najmä z výpovedí poškodených H. H. a C. Y. bolo preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný sa stal, vykazuje znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., z ktorého mal byť obžalovaný uznaný vinným. C. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec B. súdu M. G., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí sa krajský prokurátor v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia podaného odvolania. O., že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, a to iba v prospech obžalovaného. Zdôraznil, že nesúhlasí s názorom okresného súdu, že úmysel by mal byť už preukazovaný na začiatku páchania trestného činu, teda mal byť už prítomný pri začatí páchania trestného činu. Poukázal na to, že v danom prípade nejde o trestný čin podvodu, ale o trestný čin

sprenevery, kde úmysel môže byť prítomný aj neskôr. Navrhol teda, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obžalovaný uviedol, že nesúhlasí s odvolaním prokuratúry. Poukázal na to, že z poskytnutých peňazí vykonal práce za takmer 8.500,- Eur a zvyšných 500,- Eur poslal poškodeným. Cíti sa byť nevinný. Navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podania dovolania v zmysle V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021, a to výsluchom obžalovaného, ktorý podľa vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, ďalej výsluchom svedkov poškodených H. H. a C. Y. a svedkov M. G., U. D., I. D., I. G. a prečítaním listinných dôkazov, a to podstatného obsahu zápisnice o výsluchu svedka C. W. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá znalkyňa V.. Z. X., svedkyňa G. W. a v zmysle bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o obhliadke miesta výkonu stavebných prác s fotodokumentáciou z č.l. XX až 69, výpisov z účtu poškodeného Y. z č.l. XX až XX, vyúčtovania ceny prác predložených obžalovaným z č.l. XX, výzvy na vrátenie finančných prostriedkov z č.l. 76, výdajky zo skladu materiálu z č.l. 79, faktúry spoločnosti H. - G., s.r.o. z č.l. XX, príjmového pokladničného dokladu z č.l. XX, ponukového listu z č.l. XX, faktúry z č.l. XX až XX, zmluvy o dielo z č.l. XX až XX, výpisu z LV z č.l. XX, výpisu zo živnostenského registra a obchodného registra z č.l. XX až XX, potvrdenia o úhrade dlžnej sumy za betón od spoločnosti H. - G., s.r.o. z č.l. XXX, prečítaním vyčíslenia nákladov na stavbu M. R., vyčíslenia nákladov na stavbu M. R. z č.l. XXX, hodnoty vykonanej práce z č.l. XXX, správy A. práce, sociálnych vecí a rodiny M. G. z č.l. XXX, správy sociálnej poisťovne z č.l. XXX, oznámenia daňového úradu z č.l. XXX, daňového priznania z č.l. XXX až XXX, správy o priestupkoch z č.l. XXX až XXX, správy o povesti z č.l. XXX, odpisu registra trestov z č.l. XXX, ako aj všetky ostatné listinné dôkazy a oboznámil sa s celým ďalším podstatným obsahom spisu sp. zn. XXT/XX/XXXX. V zmysle § X68 ods. 2 boli prečítané aj závery znaleckého posudku znalkyne V.. X. č. XX/XXXX.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie podľa ods. XX Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ust. V súlade s ust. , prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, keď obžalovaného M. R. oslobodil spod obžaloby. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.

Súd prvého stupňa, ktorý obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa , rozhodnutie odôvodnil prakticky tým, že vykonaným dokazovaním nebol zistený úmysel obžalovaného M. R. prisvojiť si peniaze, ktoré mu boli poskytnuté zo zálohových platieb a tým spôsobiť škodu a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase dojednávania zálohových platieb a samotných stavebných prác konal v úmysle odovzdané peniaze si ponechať. Skutočnosť, že obžalovaný nemal úmysel si prisvojiť žiadnu finančnú hotovosť, ktorá mu bola poskytnutá vo forme zálohových platieb potvrdzuje aj samotný záver znaleckého posudku, kedy bola dovtedy vykonaná práca a zakúpený materiál znalkyňou ohodnotený na sumu 8.246,71 Eur s DPH a ešte pred podaním znaleckého posudku tieto práce vyúčtoval obžalovaný sumou 8.550,- Eur , z čoho je zrejmé, že poskytnuté peniaze boli reálne využité a použité za účelom zhotovenia dohodnutej stavby. V tomto prípade nebola preukázaná ani skutočnosť, že by poškodeným vznikla nejaká škoda, keďže vykonané práce aj podľa znaleckého posudku korešpondujú svojou hodnotou výške poskytnutých zálohových platieb, nakoľko presnú výšku týchto platieb sa nepodarilo prokurátorovi preukázať.

Správne okresný súd uviedol, že z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam, kde je taká ochrana neúčinná a teda porušenie súkromnoprávnych vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladané nebezpečenstvo, je namieste uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti.

Jednou zo základných zásad trestného práva je ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, čo znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov. Ultima ratio je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní. Subsidiarita trestnoprávnej represie znamená, že prednosť má civilné konanie pred trestným konaním, teda trestné právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie ako civilné, ale práve naopak. Pomocná úloha trestnej represie v podobe pojatia trestného práva ako ultima ratio teda zaväzuje nielen zákonodarcu, ale aj orgány činné v trestnom konaní a súd, nakoľko má aj interpretačný význam v tom, aby tieto orgány vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva, o aké iné možnosti išlo, ako boli efektívne, či boli použité alebo prečo neboli použité a musia tiež zabezpečiť dostatočné dôkazy k tomu, aby bolo možné odlíšiť obyčajný občianskoprávny, či obchodnoprávny vzťah od trestnej činnosti.

Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01. 04. 2009 je vyslovene uvedené, že trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura scripta sunt), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľné.

Aj v ďalšom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 12. 2011 sa konštatuje, že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napríklad zásada nullum crimen, nulla poena sine lege, či zásada in dubio pro reo.

Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov a napĺňajú len zdanlivo formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Ani prípadnú neschopnosť štátu upraviť svoj súdny systém tak, aby sa osoby mohli rýchle a účinne domôcť v civilnom konaní svojich oprávnených nárokov, nemožno suplovať prostriedkami trestného práva. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní.

Aplikácia princípu ultima ratio v tomto prejednávanom prípade je aj v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013 uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v zošite 6/2014 pod č. 96/2014. V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že s argumentáciou prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil a bolo by nadbytočné ju v tejto súvislosti a na tomto mieste znovu opakovať.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis ). Aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci je dôvodný záver spočívajúci v tom, že stíhaný skutok nie je trestným činom a bolo potom potrebné postupom podľa obžalovaného M. R. spod obžaloby oslobodiť. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa poškodených H. H. a C. Y., s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie okresného prokurátora podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.