Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Medzitýmny_rozsudok_6C-97-2012.pdf
PDF · 108.07 KB
No categories available
6C/97/2012
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v spore žalobcu: S. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. XXX/X, U. zast. JAVOR -TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., ul. Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, za účasti intervienenta: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, o náhradu škody s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi v rozsahu 2/3.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.09.2012 si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 55.000,-EUR spolu s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 17.09.2010 bol žalobca okolo 14.00 hod. účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo v Bratislave na ul. Ružinovská. Žalobca ako chodec prechádzal cez električkové koľajisko medzi zastávkami Herlianska a Tomášikova, pričom došlo k zrážke s električkovým vlakom typu K2S, EČ:B4-00125-09, interné číslo 7105, ktorý riadil vodič H. M. po Ružinovskej ulici smerom na konečnú Astronomickú. Dôsledkom predmetnej zrážky utrpel žalobca ťažké zranenia, a to pomliaždenie mozgu, zlomeninu lebečnej klenby, zlomeninu lebečnej spodiny s vniknutím vzduchu do lebečnej dutiny, pomliaždenie pľúc obojstranne, otvorenú zlomeninu strednej tretiny pravej lakťovej kosti, otvorenú zlomeninu základného článku ukazováka ľavej ruky, amputáciu posledných článkov 3 a 5 prsta ľavej nohy, amputáciu stredného článku 4 prsta ľavej nohy, dve tržnozmliaždené rany na čele, dve tržnozmliaždené rany na pravom predlaktí a hlboká plošná odrenina chrbta ľavej ruky. Prevádzkovateľom a držiteľom električkového vlaku typu K2S, EČ:B4-00125-09, interné číslo 7105 bol žalovaný. Dopravnú nehodu spôsobil vodič električkového vlaku H. M.. 2. Podaním doručeným súdu dňa 11.10.2012 žalovaný uviedol, že medzi zastávkami Herlianska a Tomášikova vodičovi električky náhle z ľavej strany vošiel do jazdnej dráhy žalobca a vodič pre krátku vzdialenosť už nedokázal vozidlo zastaviť a ľavou prednou časťou vlaku zachytil žalobcu. Žalobca náhlym vstúpením do telesa električkovej dráhy na mieste, ktoré nie je na to určené a označení, porušil ust. § 4 ods. 7 a 8 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Žalobca bol povinný pred vstupom na električkové koľajisko presvedčiť sa, či naň môže vstúpiť bez nebezpečenstva, a ak nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu na mieste a vošiel do vozovky, čím donútil vodiča električky zmeniť rýchlosť jazdy, porušil všeobecne záväzný právny predpis č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a svojim konaním ohrozil bezprostredne bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobil dopravnú nehodu. Podľa názoru žalobcu sa jedná o prípade zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku na základe ust. § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko škoda bola spôsobená zavinením poškodeného. Vzhľadom k uvedenému je žaloba nedôvodná, pretože škodu si spôsobil poškodený sám a žalovaný ako prevádzkovateľ dotknutého koľajového vozidla nemohol zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Zároveň žalovaný navrhol do konania vstup
vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou má žalovaný uzavretú poistnú zmluvu. 3. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2013 intervient uviedol, že na zodpovednosť vodiča električky ako zamestnanca sa nevzťahuje zákon č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, lebo električka nie je motorovým, ale koľajovým vozidlom. Zodpovednosť vodiča sa má posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. 4. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2014 žalobca uviedol, že dňa 30.10.2012 bol vypracovaný lekársky posudok na ohodnotenie bolestného žalobcu a dňa 28.09.2012 bol vypracovaný znalecký posudok na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Vzhľadom k uvedenému žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby tak, že žiada náhradu za bolesť v sume 26.802,60-EUR(1705 bodov á 15,72-EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.09.2012 do zaplatenia, náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 60.522,-EUR ( 3850 bodov á 15,72-EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 13.12.2013 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 454,92-EUR a náhradu trov konania. Vo zvyšku, a to nároku na náhradu bolestného v časti istiny 28.197,74-EUR, úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 55.000,-EUR od 17.09.2013 do 18.09.2013, úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 28.197,74-EUR od 18.09.2013 do zaplatenia, zobral žalobu späť. 5. Podaním doručeným súdu dňa 06.08.2014 žalobca súdu oznámil, že dňa 20.02.2014 doručil žalovanému návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadal o uzavretie dohody o náhrade za SSU vo výške 50%, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody žalobca utrpel zranenia, ktoré dlhodobo zmenili jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a to až 75% vo veľmi mladom veku. Žalovaný na návrh nereagoval. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 30.261,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21.05.2014 do zaplatenia. 6. Súd uznesením č.k. 6C/97/2012-112 zo dňa 22.09.2014, konanie v časti návrhu na zaplatenie bolestného 28.197,74-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55.000,-EUR od 17.09.2012 do 18.09.2012 a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 28.197,74- EUR od 18.09.2012 do zaplatenia, zastavil (výrok I) a pripustil zmenu petitu, a to v nasledovnom znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody spočívajúcu v a) Náhrade za bolesť v sume 26.802,60-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26.802,60-EUR od 18.09.2012 do zaplatenia, b) Náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 60.522,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 60.522,-EUR od 13.12.2013 do zaplatenia c) Navýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov osobitného zreteľa v sume 30.261,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 30.261,-EUR od 21.05.2014 do zaplatenia d) Ako aj náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v sume 454,92-EUR, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 6Co 390/2014-109 zo dňa 27.08.2014 konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II pod č. ČVS.ORP-1451/1-OVK-B2-2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2014. 8. Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 4T/128/2013-326 zo dňa 02.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/92/2015 zo dňa 08.10.2015, ktorým bol vodič električky pán H. M. oslobodený spod obžaloby. Objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa môže žalovaný zbaviť podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka. Ust. § 441 Občianskeho zákonníka rieši rozsah nárokov poškodeného na náhradu škody, a to o podiel účasti poškodeného na vzniku škody. Vodič električky p. M. počas jazdy neporušil dopravné predpisy, išiel primeranou rýchlosťou a žalobcu upozornil zvukovým výstražným signálom. Žalobca nereagoval ani vizuálne na prichádzajúcu električku, ani na hluk koľajového vozidla, ani na prenikavé výstražné zvonenie, pretože mal na ušiach slúchadlá a počúval hudbu, pričom prechádzal cez dva pruhy vozovky pre motorové vozidlá a dva pruhy koľajníc pre električky bez toho, aby sa pozrel, či môže bezpečne vchádzať. Žalobca tak porušil ust. § 53 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Možnosti vodiča električky na zabránenie stretu s chodcom sú výrazne obmedzené v porovnaní s vodičom motorového vozidla, nakoľko brzdná dráha motorového vozidla pri rýchlosti 40 km/h je 6m, pričom brzdná dráha električky pri rovnakej rýchlosti je 26m a električka jazdí po presne vymedzenej dráhe bez možnosti zmeniť smer jazdy a vyhnúť sa prekážke.
Žalobca vstúpil do koľajiska v čase, keď to celková dopravná situácie v mieste dopravnej nehody nedovoľovala, čím porušil § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave a dráhach. Žalovaný nesúhlasí so záverom znalca Ing. Juraja Korbeľa v znaleckom posudku č. 46/2011, že vodič električky začal na chodca prechádzajúceho cez koľajisko električiek reagovať z technického hľadiska včas, ale čiastočne nesprávnym spôsobom, keď zároveň s použitím zvukového výstražného znamenia nezačal aj brzdiť. Pretože, ak by vodič električky mal reagovať pomalou jazdou, aby stihol zastaviť pred každou i potenciálnou prekážkou, tak v mestskej premávke by brzdil pri každom chodcovi stojacom pre priechodom pre chodcov. Aj znalec Ing. Borlok, ktorý v trestnom konaní vypracoval odborné vyjadrenie, uviedol, že z technického hľadiska nevidí dôvod reagovať brzdením na chodca, ktorý sa pohybuje mimo koridoru pohybu električky, naopak ešte v protismere. Električka predstavuje vozidlo s pomerne veľkou hmotnosťou, dlhou brzdnou dráhou, preto má vodič minimálny čas na akýkoľvek účinný zásah smerujúci k odvráteniu nebezpečenstva, Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že existuje liberačný dôvod na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti žalovaného podľa § 428 Občianskeho zákonníka a to, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením žalobcu, preto ju musí znášať sám. 9. Intervient podaním doručeným súdu dňa 04.11.2016 uviedol, že správaním žalobcu došlo k porušeniu viacerých ust. zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vodič električky začal dávať zvukové výstražné znamenie v čase, keď sa žalobca nachádzal v zelenom páse električky. Električka sa od miesta zrážky nachádzala vo vzdialenosti 36-37 m, žalobca vo vzdialenosti 4,1m. V trestnom konaní boli urobené dva znalecké posudky, pričom znalci uviedli, že žalobca vstúpil do koľajiska v čase, keď to celková situácie dopravná neumožňovala. Nemôže sa stotožniť so závermi znaleckého posudku Ing. Korbeľa, že vodič električky začal na žalobcu reagovať včas, ale nesprávnym spôsobom. Nakoľko vzhľadom na vzdialenosť električky od žalobcu by brzdenie neprinieslo želaný účinok a nehode by pravdepodobne nezabránilo. Intervient nespochybňuje poškodenie zdravia žalobcu, ale na základe vykonaného dokazovania a výsledkov trestného konania je presvedčený o tom, že v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalovaný. 10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016 uviedol, že k posúdeniu, či poškodený zavinil škodu výlučne sám svojim konaním, možno dospieť len v prípade, ak by bolo nepochybne preukázané, že škoda nebola ani v najmenšom v príčinnej súvislosti s okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, teda že zavinené konanie poškodeného bolo jedinou a výlučnou príčinou škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti zbaví predovšetkým vtedy, ak sa škode nemohlo za súčasného stavu techniky zabrániť žiadnym opatrením. Na hodnotenie možnosti vodiča zabrániť zrážke so žalobcom je potrebné prihliadnuť na to, že vodič je osoba vykonávajúca vedenie vozidla a žalobca je osobou maloletou. Rovnako je potrebné prihliadnuť na to, že podľa § 31 ods. 1 písm. b) a c) Dopravného a návestného predpisu pre električkovú dopravu, vodič musí zastaviť vlak, ak je to nutné na odvrátenie mimoriadnej udalosti ako aj ďalšiu jazdu ohrozuje nejaká prekážka. Preto argumentácia žalovaného, že vodič nemusel reagovať na pohyb chodcu brzdením, dokiaľ tento bol mimo koridoru pohybu električky, je bezpredmetná. Vodič električky už okamihom zvonenia vyhodnotil, že môže prísť k zrážke s chodcom. Sám vodič sa vyjadril, že začal zvyšovať rýchlosť, keď si už bol vedomý, že k zrážke dôjde, nakoľko chcel chodca odraziť bokom električky. V tomto okamihu teda vodič už vedome predpokladal, že k zrážke s chodcom príde. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, znaleckým posudkom č. 2/2017, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/128/2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav : Dňa 17.09.2010 cca o 14.00 hod. na Ružinovskej ulici v Bratislave medzi zastávkami Herlianska - Tomášikova smerom von y centra mesta došlo k dopravnej nehode medzi električkovým vlakom typu K2Slinky/poradie 14/6, interné číslo 7105, ktorý viedol vodič H. M. a chodkyňou (žalobcom). Chodkyňa (žalobca) vošla do jazdnej dráhy električky z ľavej strany mimo vyznačený priechod pre chodcov a električka ju zachytila ľavou prednou časťou. Chodkyňa (žalobca) utrpela ťažké zranenie. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 4T/128/2013-326 zo dňa 02.06.2015 pána H. M. oslobodil spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2015. V konaní nebolo sporným, že čase vzniku škody mal žalovaný uzavretú u intervienta Poistnú zmluvu č. 6518374925 na Poistenie dráhových vozidiel. 12. Podľa § 193 CSP, Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 13. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, a rovnako nie je viazaný ani odôvodnením uvedeného rozhodnutia, preto v konaní preskúmaval príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na zdraví žalobcu a okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke žalovaného, prípadne či žalobca (poškodený) zavinil škodu aj sám svojim konaním. V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody proti žalovanému ako prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou bola žalobcovi (poškodenému) spôsobená škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom k zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť len z dôvodov ustanovených v zákone. Žalovaný sa tak môže zodpovednosti zbaviť len ak je tu daný liberačný dôvod podľa ust. § 428 a § 441 Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní bolo preukázané, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke t.z. vnútornými okolnosťami - úkonmi súvisia s organizáciou dopravy, žalovaný ako prevádzkovateľ sa môže zodpovednosti zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať(§ 428 druhá veta Občianskeho zákonníka). Pod pojmom "vynaloženie všetkého úsilia" treba rozumieť každú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Pri skúmaní priebehu dopravnej nehody súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2017 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Gombitom predloženým v konaní žalobcom a zo znaleckého posudku č. 46/2011 a Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 46/2011 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Korbeľov v trestnom konaní (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 4T/128/2013). Obaja znalci pri vypracovávaní analýzy nehodového deja vychádzal z rovnakých podkladov - uznesenia o začatí trestného stíhania, zápisnice o obhliadke miesta činu, priloženej fotodokumentácie, výpovede vodiča H. M. zo dňa 17.09.2010 a zo dňa 19.04.2013, výpovede svedka X. J., výpovede svedka T. Z., zo znaleckého posudku č, 4/11, z protokolu o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke, z vyhodnotenia záznamu jazdy zn. 77E/5142/2010 ako aj z výpovede chodkyne S. J.. Závery znalcov sú nasledovné: " vodič električky začal na chodkyňu reagovať v okamihu, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 89,6m od konečnej polohy električky. V tomto okamihu sa chodkyňa nachádzala v koľajisku električiek vo vzdialenosti cca 0,6m od pravého okraja koľajiska električiek smerom do centra mesta. V tomto okamihu ( v okamihu začiatku reakčného času ) sa vodič električky rozhodol použiť výstražný zvonec, ktorý začal zvoniť v okamihu, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 77,2 m od konečnej polohy električky a skončil, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 36,6m od konečnej polohy električky. V tomto úseku napriek použitiu výstražného zvonca vodič električky zvyšoval rýchlosť jazdy električky z úrovne 42,8km/h na úroveň cca 50,2 km/h. Počas používania výstražného zvonca (v okamihu, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 53,6 m od konečnej polohy električky) začal plynúť vodičovi druhý reakčný čas pred brzdením z dôvodu, že chodkyňa na výstražný zvonec nereagovala. Vodič električky začal brzdiť plným brzdným spomalením až do zastavenia v konečnej polohe." Znalec Ing. Gombita v znaleckom posudku č.2/2017 v odpovedi na otázku č. 2 ( str. 23 ZP) konštatoval :"vodičovi električky z technického hľadiska nič nebránilo, aby súčasne použil výstražný zvonec a zároveň brzdi." a v odpovedi na otázku č. 1 (str. 23 ZP) uviedol : " vodič električky začal na pohyb chodkyne reagovať (I. reakcia) keď sa s električkou nachádzal vo vzdialenosti cca 89,6m od konečnej polohy, t.j. cca 3,7 sekundy pred miestom zrážky s chodkyňou. Počas reakcie aj počas zvonenia zvyšoval rýchlosť jazdy. Následne vodič reagoval (II. reakcia ) vo vzdialenosti cca 53,6 m od konečnej polohy električky brzdením so spomalením 2,5 m.s-2." Z uvedeného vyplýva, že v danej situácii prichádzalo do úvahy a bolo technicky možné, aby vodič električky použil súčasne výstražné zvukové znamenie ako aj brzdil, nakoľko by takto mohol skutočne škode zabrániť, a to pri menšom brzdnom spomalení ( 2,0 m.s-2), ako následne vykonal(2,5 m.s-2). Tento záver rovnako korešponduje so závermi znalca Ing. Gombitu v odpovedi na otázku č. 3 v ZP č. 2/2017 ..."vodič električky, ak by na pohyb chodkyne reagoval okrem použitia výstražného zvonca aj brzdením s rýchlosťou akou sa pohyboval s použitím brzdného spomalenia 2,0 m.s-2, tak by s električkou
zastavil pred miestom zrážky a chodkyňa by opustila koridor pohybu električky" aj s odpoveďou na otázku č. 4 v ZP č. 46/2011 znalca Ing. Korbeľa odpoveď na otázku č. 4 ZP č. 46/2011: "za predpokladu začiatku reakčného času vodiča električky v okamihu, keď sa električka nachádzala vo vzdialenosti cca 89,6 m od konečnej polohy električky( v okamihu, keď vodič električky chodkyňu prvýkrát zbadal a po uplynutí reakčného času začal používať výstražný zvonec), pričom rýchlosť jazdy električky bola v tomto okamihu v rozsahu cca (40,7-48,0) km/ a za predpokladu brzdenia električky brzdným spomalením v úrovni cca 2,0 m/s2, za týchto predpokladov by k stretu električky s chodkyňou nedošlo". Súd tak ustálil, že použitie iba výstražného zvukového znamenie bez súčasného brzdenia nemožno považovať za najúčinnejší spôsob ako bolo možné zabrániť stretu, preto ak vodič električky zvolil v prvom reakčnom čase ( keď zbadal chodkyňu) len použitie výstražného zvukového znamenia, nevynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné v daných podmienkach vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že znalci totožne pri analyzovaní priebehu nehodového deja uvažovali s reakčným časom vodiča 1 sekunda, i keď intervient vo svojom vyjadrení za ideálny reakčný čas považoval 0,2-0,5 sekundy pri ideálnych podmienkach a ideálnom zaťažení ( v danom prípade bola električka poloprázdna, k nehode došlo o 14.00 hod., na suchej vozovke). Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že ak by vodič električky v počiatku 1. reakcie t.j. keď sa s električkou nachádzal vo vzdialenosti cca 89,6m od konečnej polohy električky reagoval zvonením a súčasne brzdením so spomalením 2,0 ms.-2 ( z technického hľadiska bolo možným súčasne použiť výstražný zvonec aj brzdiť) tak by s električkou zastavil pred miestom zrážky a chodkyňa by opustila koridor pohybu električky. Rýchlosť jazdy električky bola v tomto okamihu v rozsahu cca (40,7-48,0) km/h a za predpokladu brzdenia električky brzdným spomalením v úrovni cca 2,0 m/s2, pričom hraničnou hodnotou brzdného spomalenia, pri ktorej ešte stojací cestujúci v električke nevnímajú s nepríjemnými pocitmi brzdenie električky, je úroveň spomalenia až v rozsahu cca 0,7-1,1 m/s2. Znalec Ing. Gombita v znaleckom posudku konštatoval: "následne vodič reagoval (II reakcia) vo vzdialenosti cca 53,6 m od konečnej polohy električky brzdením so spomalením 2,5m.s-2( str. 25 otázka č. 1), t.z. vyšším spomalením ako uvádzali vo svojich vyjadreniach znalci". Na základe uvedeného možno ustáliť, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce vynaloženie všetkého úsilia, ktoré bolo možné požadovať na zabránenie vzniku škody poškodenému. Pričom ani správanie sa poškodeného, t.z. prechádzanie cez koľajisko električiek mimo označený priechod pre chodcov nemožno hodnotiť ako vytvorenie náhlej prekážky, čo by bolo dôvodom liberácie žalovaného. Prekážka náhla je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu. Vzhľadom na začiatok reakčného času vodiča električky( cca 89,6m od konečnej polohy) a použitie výstražného znamenia, poveternostné podmienky v čase dopravnej nehody, čas vzniku škody (cca 14.00 hod), mal súd za to, že chodkyňa nevytvorila vodičovi električky z technického hľadiska prekážku náhlu. Ďalším liberačným dôvodom je dôvod uvedený v ust. § 441 Občianskeho zákonníka, a to zavinenie poškodeného. V danom prípade chodkyňa prechádzala cez koľajisko električiek smerom von z centra mesta z ľavej strany na pravú stranu mimo označený priechod pre chodcov. Prechádzaním cez koľajisko mimo označený prechod pre chodcov tak žalobca porušil pravidlá cestnej premávky najmä ust. § 53 ods. 1,2,3,4 zákon o cestnej premávke " pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho". V konaní bolo významnou skutočnosťou posúdenie, že žalobca v čase kolízie s električkou nepožíval zvýšenú ochranu náležiacu chodcom na priechode pre chodcov. Poškodený mohol stretu s električkou zabrániť aj tým, keby reagoval na výstražné zvukové znamenie vodiča električky, čo sa však nestalo z dôvodu, že poškodený mal na ušiach slúchadlá a počúval hudbu a prechádzal cez koľajisko električiek mimo prechod pre chodcov. Uvedeným správaním tak poškodený porušil pravidlá cestnej premávky a ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, preto možno konštatovať, že k vzniku škody došlo aj v príčinnej súvislosti so zavinením poškodeného (žalobcu). Uvedený záver korešponduje aj so závermi znaleckého posudku znalca Ing. Korbeľa v odpovedi na otázku č. 3 a 4 :" správanie sa chodkyne počas prechádzania cez vozovku Ružinovskej ulice nebolo z technického hľadiska správne. Chodkyňa vstúpila do koľajiska električiek v čase, keď to celková
dopravná situácia neumožňovala. Chodkyňa mohla stretu s električkou zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie sa pred vstupom, resp. po vstupe do koľajiska električiek bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov." 14. Na základe cit. ustanovení zákona a po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prihliadol na to, že žalovaný ako prevádzkovateľ zodpovedá za vzniknutú škodu objektívne bez ohľadu na zavinenie a v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok na zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za spôsobenú škodu, a to preukázanie liberačného dôvodu uvedeného v ust. § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka ani skutočnosť, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného. Nakoľko mal súd za preukázané čiastočné zavinenie poškodeného na vzniku škody, ktorého rozsah ustálil v pomere 1/3 (analogicky rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/690/1969, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.11Co/139/1966), tak v tomto rozsahu je vylúčená zodpovednosť žalovaného a preto ustálil, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi v rozsahu 2/3. Nakoľko súd považoval za účelné vo veci rozhodnúť najskôr o základe procesného nároku, vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 214 CSP a do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd o žalobou uplatnenom procesnom nároku nekoná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.