Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne W. L., rod. L., nar. X.X. XXXX, bytom D. č. XX, XXX XX K. F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovaným 1/ O. I., 2/ A. I., 3/ A. I., 4/ A. I., 5/ D. T. a 6/ O. T., všetci na neznámom mieste, zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdková č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Určuje, že žalobkyňa W. L., rod. L., nar. X.X.XXXX je výlučnou vlastníčkou parcely C KN XXX/X - záhrada vo výmere XXX m2 tak, ako je táto parcela zakreslená na geometrickom pláne vyhotoviteľa GEOEXPRES Svidník, číslo plánu XXX/XXXX zo dňa 10.11.2010, úradne overeného Správou katastra Svidník dňa 15.12.2010 číslo XXX/XXXXX, ktorá bola vytvorená z parcely KN-E XX, ktorá je vedená na LV č. XXX, k. ú. Kečkovce, obec Kečkovce, okr. Svidník.

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.7.2021 domáhala, aby jej súd určil vlastnícke právo k parcele uvedenej vo výroku I. rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k parcele C KN XXX/X vo výmere 662 m2 tak, ako je táto parcela zakreslená v geometrickom pláne vyhotoviteľa GEOXPRES Svidník, číslo plánu XXX/XX zo dňa 10.11.2010, úradne overeného Správou katastra Svidník, dňa 15.12.2010 číslo 284/25010, ktoré boli vytvorené z parcely KN- E XX - zastávané plochy a nádvoria vo výmere 1259 m2, ktorá je vedená na LV č. XXX k. ú. Kečkovce. Už žalobou zo dňa 19.9.2011 sa domáhala určenia vlastníckeho práva k parcelám C KN XXX - záhrady vo výmere 557 m2, parcely 365/3 - zast. plochy vo výmere 40 m2 a parcely 361/3 - záhrady vo výmere 662 m2. Počas pojednávania žalobkyňa omylom zobrala v časti určenia vlastníckeho práva k parcele 361/3 žalobu späť a v tejto časti navrhla konanie zastaviť. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č. 364 a parcely č. XXX/X. Ak by nedopatrením žalobkyňa nezobrala žalobu ohľadom parcely XXX/X späť, stala by sa jej výlučnou vlastníčkou, lebo parcela parc. č. XXX/X vznikla tým istým geometrickým plánom č. XXX/XXXX z parcely 29, ako aj parcely č. 364 a č. 365/3. Už v konaní pod sp. zn. súd zistil, že spoluvlastníčka pod B5 zomrela a jej dedičmi sú jej synovia D. T. a O. T., ale súdu sa nepodarilo zistiť adresy D. T. a O. T. a preto ich zastupoval Slovenský pozemkový fond. Žalobkyňa o sebe tvrdí a na pojednávaní vedenom pod sp. zn. bolo dokazovaním preukázané, že ona a jej právny predchodca (otec O. L. s manželkou W. rod. A.) užívali nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu a to dobromyseľne a nerušene, ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva. Túto užívali

ako výluční vlastníci právni predchodcovia žalobkyne (rodičia). Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka titulom držby právnych predchodcov vstúpila do oprávnenej držby predmetných nehnuteľnosti a tieto nikým nerušene, dobromyseľne ako svoje vlastné užíva až doposiaľ. Teda výkon vlastníckeho práva vykonáva oprávnene, nerušene a dobromyseľne po svojich právnych predchodcoch s účinkami oprávnenej držby. Žalobkyňa záujem na určení vlastníckeho práva má ten, že chce dať do súladu skutočný stav s právnym. Určenia vlastníckeho práva sa domáha v zmysle vydržania podla stredného Občianskeho zákona a podľa ustanovení a nasl. so započítaním právnej doby jej predchodcov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržiacej doby. Tento výsledok nastáva priamo zo zákona bez toho, aby bolo k tomu potrebné nejaké konštitutívne rozhodnutie.

2. Zástupca žalovaných 1/ a 6/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.8.2021 uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XXX vedenom Okresným úradom Svidník, katastrálny odbor pre katastrálne územie Kečkovce, obec Kečkovce, okres Svidník, parcele registra „E“ KN, pare. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 665 m2. Vlastnícke právo mala žalobkyňa nadobudnúť splnením zákonných podmienok vydržania. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musí ísť o predmet spôsobilý vydržania. Nadobúdatel je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu, držba ie nepretržitá. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť. Predpokladom oprávnenej držby je teda dobrá viera, čo je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul a musí byť poctivá. Právnym titulom môže byť titul formálne správny, neplatný či domnelý. Vydržanie zhojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej mohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou strán sporu. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na stranách sporu, ktorým ukladá povinnosť 6C/16/2021 -3-

označiť aj dôkazy na preukázanie tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V súvislosti s preukázaním splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním musí súd skúmať oprávnenosť držby a teda aj existenciu právneho titulu, ktorý dobromyseľnosť držby u žalobkyne ako aj u jej právnych predchodcov mal zakladať. Žalobkyňa uvádza, že do držby a užívania predmetných nehnuteľností vstúpila po smrti svojich rodičov, ktorý ju užívali dobromyseľne a nerušene. Žalobkyňa musí preukázať faktické ovládanie veci, vôľu nakladať s vecou ako s vlastnou a poctivý hodnoverný titul, od ktorého sa dobromyseľná držba odvíja. Vychádzajúc zo žaloby, tento titul preukázaný nijakým spôsobom nie je, objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby absentuje. V prípade vstupu do držby právnych predchodcov žalobcu je tento titul rovnako nepreukázateľný, nakoľko ostáva na tvrdení žalobkyne, že jej právni predchodcovia do držby vstúpili v presnejšie nešpecifikovanom období za nešpecifikovaných okolností. Pokiaľ mali byť tieto predmetom skúmania a dokazovania v rámci konania vedeného na Okresnom súde Svidník, sp. zn. musí konkrétne listy z predmetného spisu ako dôkazy spôsobilé na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť žalobkyňa. Z predloženej žaloby a jej príloh nie je aktuálne tento titul zrejmý.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17.9.2021 uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením Slovenského pozemkového fondu, podľa ktorého by mala preukazovať vstup do oprávnenej držby (takej držby, ktorá privodí vydržanie). V prvom rade poukazuje na rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. , ktorý sa už držbou pozemkov parc. č. KN C XXX a parcela 365/3 vysporiadal tak, že určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č. 364 a parcely č. 365/3. Ak by nedopatrením žalobkyňa nezobrala žalobu ohľadom parcely 361/3 späť, stala by sa jej výlučnou vlastníčkou, lebo parcela č. 361/3 vznikla tým istým geometrickým plánom č. 265/2010 z parcely 29 ako aj parcely č. 364 a č. 365/3. V druhom rade žalobkyňa chce poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.8.2019 sp. zn. , ktorý uviedol, že „na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby. Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( in fine ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov. , bod 17)“. Slovenský pozemkový fond nadobudnutie vlastníctva žalobkyne nevyvrátil a preto navrhujeme žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , geometrickým plánom zo dňa 10.11.2020, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

-4-

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -96 zo dňa 23.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2013, bolo určené, že navrhovateľka W. L., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom D. č. 27 je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (pozemkov) parcelné číslo KN 364 záhrady o výmere 976 m2, parcelne číslo D.3 zastavané plochy o výmere 40 m2 tak, ako sú tieto zakreslené na geometrickom pláne vyhotoviteľa GEOEXPRES ul. Sov. hrdinov AB, 089 01 Svidník, číslo plánu XXX/XX zo dňa 10.11.2010, autorizačne overeného 11.11.2010, úradne overeného 15.12.2010 Správou katastra Svidník pod číslom 284/2010, katastrálne územie Kečkovce. Rozsudok súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka, predtým jej právny predchodca otec O. L. s manželkou W., rod. A. užívali nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu dobromyseľne a nerušene, ku ktorým sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva. Tieto užívali ako výluční vlastníci právni predchodcovia navrhovateľky (rodičia). Navrhovateľka titulom držby právnych predchodcov vstúpila do oprávnenej držby predmetných nehnuteľnosti a tieto nikým nerušene, dobromyseľne ako svoje vlastné užíva až doposiaľ. Teda výkon vlastníckeho práva vykonáva oprávnene, nerušene a dobromyseľne po svojich právnych predchodcoch s účinkami oprávnenej držby. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona za predpokladu splnenia náležitosti požadovaných zákonom, ktorý tvorí spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť. Právni predchodcovia navrhovateľa vstúpili do oprávnenej držby pred 1.1.1951, najneskôr po roku 1950, teda nehnuteľnosti boli v oprávnenej držbe jej predchodcov. Navrhovateľka do tejto držby vstúpila po svojich rodičoch (otcovi) v roku 1968 a túto vykonáva doposiaľ, preto súd za vstup do držby zobral účastníkmi potvrdený stav, nakoľko navrhovateľke svedčí držba na strane jej právnych predchodcov nikým nerušená. Preto je nesporné, že navrhovateľka toto právo vykonáva pre seba. Navrhovateľka do tejto oprávnenej držby vstúpila po svojich právnych predchodcoch, pričom v jej prípade 10 - ročná vydržacia lehota - oprávnená držba najneskôr uplynula dňom 31.12.2002 (počítanej od roku 1992) so započítaním oprávnenej držby právnych predchodcov, vstupom do držby pred 1.1.1951, pretože na skutkovom stave, kedy právni predchodcovia navrhovateľky vstúpili do oprávnenej držby v dávnej minulosti sa nič nezmenilo (pred 1.1.1951), pretože táto bola dobromyseľná (oprávnená) od začiatku, nepretržitá a nerušená až doposiaľ. Teda navrhovateľka splnila podmienky určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu titulom vydržania. Odporcovia sú v obci neznámi, z najstarších občanov obce si na nich nikto nespomína, títo sa mali vysťahovať z obce v roku 1960, avšak obec nemá vedomosť, kde sa zdržiavajú. Nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu neužívali, ani neskôr sa nehlásili k výkonu vlastníckeho práva, teda ani ku dňu rozhodnutia. Tomu svedčí iba formálny zápis spoluvlastníckeho podielu na liste vlastníctva. Taktiež právni nástupcovia po odporkyni v 5. rade sú na neznámom mieste a k vlastníckemu právu sa nikdy nehlásili, pričom ich právna predchodkyňa vlastnícke právo navrhovateľky uznávala po jej právnom predchodcovi Jozefovi L..

6. Zo žaloby z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že už žalobou zo dňa 19.9.2011 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k parcelám C KN XXX - záhrady vo výmere 557 m2, parcely 365/3 - zast. plochy vo výmere 40 m2 a aj parcely 361/3 - záhrady vo výmere 662 m2 , ktoré všetky boli vytvorené na základe geometrického plánu vyhotoviteľa GEOEXPRES ul. Sov. hrdinov AB, 089 01 Svidník, číslo plánu 265/10 zo dňa 10.11.2010, autorizačne overeného 11.11.2010, úradne overeného 15.12.2010 Správou katastra Svidník pod číslom 284/2010. V priebehu pojednávania 6C/16/2021 -5-

žalobkyňa omylom zobrala v časti určenia vlastníckeho práva k parcele 361/3 žalobu späť a v tejto časti súd konanie zastavil.

7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá.

8. Zástupkyňa žalovaných 1/ až 6/ na pojednávaní uviedla, že pokiaľ v písomnom štádiu súdneho konania neboli osoby označené ako žalovaný v 5/ až 6/ rade dostatočne stotožnené, majúc za to, že nie je známe miesto ich pobytu, prípadne, či vôbec ešte žijú, má za to, že prichádza do úvahy zastúpenie SPF. Čo sa meritu veci týka, ostáva na tom, čo bolo uvedené v písomnom podaní. Nechá na zvážení súdu, či všetky náležitosti, ktoré uvádza zákon pre splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vydržaním boli splnené.

9. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa titulom právnych predchodcov vstúpila do oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti a túto nikým nerušene, dobromyseľne, ako svoju vlastnú užíva až doteraz, teda výkon vlastníckeho práva prebieha neprerušene, dobromyseľne po svojich právnych predchodcoch s účinkami oprávnenej držby. Podmienky vydržania zo strany žalobkyne boli preukázané v konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. . Navrhuje žalobe vyhovieť.

10. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

13. Podľa , podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

14. V zmysle citovaných ustanovení a 860 , je treba žalobu žalobkyne posudzovať podľa predmetných platných právnych predpisov, v danom prípade podľa Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo možné v zmysle citovaného zákona nadobudnúť aj vydržaním.

15. Podľa , vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mohol nadobudnúť ten, kto ich držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých vstúpil do držby predmetných nehnuteľností, mohol byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu.

-6-

16. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

17. Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

18. Podľa , lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

19. V zmysle citovaných ustanovení stredného bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

20. Vzhľadom k tomu, že už konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bolo preukázané, že žalobkyňa po svojich právnych predchodcoch vstúpila do oprávnenej držby predmetnej parcely C D. - záhrady vo výmere 662 m2 a túto nikým nerušene, dobromyseľne, ako svoju vlastnú užíva až doteraz. Podmienky vydržania zo strany žalobkyne boli v pôvodnom konaní preukázané, súd tieto odôvodnil v rozsudku č. k. -96 zo dňa 23.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2013. Na základe uvedeného teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak, že stranám trovy konania nepriznal, nakoľko úspešná žalobkyňa nežiadala priznať náhradu trov konania a žalovaným podľa výsledku sporu náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 6C/16/2021 -7-

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.