Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-214-2014.pdf
PDF · 138.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcov: I. E. Č., F. XX.XX.XXXX, Q. T. K. J.. D. XXXX/XX, XXX XX T. E., O.. G. Č.L., F. XX.XX.XXXX, Q. T. K. J.. D. XXXX/XX, XXX XX T. E., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o. so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody 3.320,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.11.2014, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.12.2014, sa žalobcovia v I. a II. rade (ďalej len "žalobcovia") domáhali od žalovaného náhrady škody vo výške 3.320,- eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade titulom náhrady škody sumu vo výške 1.660,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 20.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade titulom náhrady škody sumu vo výške 1.660,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 20.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a náhrady trov konania. 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil považujúc ju za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov v I. a II. rade, žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu: žaloba, príloha k žalobe: Uznesenie OR PZ v Senici zo dňa 17.04.2014, ČVS: ORP-1/VYS-SE-2014, príloha k žalobe: Úmrtný list maloletej D. Č. zo dňa XX.XX.XXXX, príloha k žalobe: Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2393/2000 z 27.03.2002, príloha k žalobe: Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistka číslo: 6 559 488 972 z 13.07.2010, príloha k žalobe: Verejný prísľub žalovaného zo dňa 21.10.2013, príloha k žalobe: úrokové sadzby ECB, Vyjadrenie žalovaného k žalobe, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistka číslo: 6 559 488 972, Verzia poistnej zmluvy I z 13.07.2010, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Hlásenie poistnej udalosti číslo 24990694 zo dňa 01.01.2014 adresované žalovaným právnemu zástupcovi žalobcov v I. a II. rade zo dňa 30.09.2014, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Výzva na plnenie zo dňa 17.09.2014 adresovaná právnym zástupcom žalobcov v I. a II. rade žalovanému, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Verejný prísľub žalovaného zo dňa 21.10.2013 (totožný dôkaz ako dôkaz predložený žalobcami v I. a II. rade), príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Hlásenie poistnej udalosti číslo 24990694 zo dňa 09.04.2014 adresované žalovaným žalobcom v I. a II. rade, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Odvolanie z
nečitateľného dňa adresované žalobcami v I. a II. rade žalovanému, do ktorého dispozície sa dostalo dňa 04.04.2014, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Oznámenie o úmrtí poisteného zo dňa 01.04.2014, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Hlásenie poistnej udalosti číslo 24990694 zo dňa 17.02.2014 adresované žalovaným žalobcovi v I. rade, príloha k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Oznámenie škodovej udalosti poškodeným zo dňa 13.01.2014; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Predmetom konania je nárok žalobcov v I. a II. rade na plnenie z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 v sume 3.320,- eur s príslušenstvom.
5. Žalobcovia v I. a II. rade v žalobe uviedli, že dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 03.55 hod. došlo na ceste II. triedy č. 590 v km 29,7 na úseku od Borského Mikuláša smerom k ceste II. triedy č. 500 k dopravnej nehode na tom základe, že vodič motorového vozidla zn. Š. Z., L.: J.-XXXBF S. H., F.. XX.XX.XXXX, T. I. XXX/X, Š. - J., neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oprotiidúcim vozidlom zn. R. G., L.: J.-XXXBH, ktoré viedla žalobkyňa v II. rade. Vo vozidle sediace (v detskej sedačke na zadných sedadlách) maloletá D. Č., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. J.. D. XXXX/XX, XXX XX T. E. (ďalej len "maloletá D. alebo "dcéra") utrpela v dôsledku dopravnej nehody závažné poranenia, ktorým po prevoze do FNsP Skalica, a. s. podľahla. Vznik úrazu bol riadne nahlásený žalovanému ako príslušnému poisťovateľovi. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Senici zo dňa 17.04.2014, ČVS: ORP-1/VYS-SE-2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "TZ") a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 TZ zastavené v zmysle § 215 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "TP") v spojitosti s § 9 ods. 1 písm. d) TP. Žalobcovia odvodili svoju aktívnu vecnú legitimáciu z ustanovenia § 579 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), podľa ktorého smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovia dôvodili, že nakoľko nárok na náhradu škody nebol viazaný in personam na osobu maloletej D., všetky práva a povinnosti z verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 (ďalej len "verejný prísľub") prešli na žalobcov, ako legitímnych dedičov v zmysle § 474 ods. 1 OZ. Argumentáciu podporili rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.03.2002, sp. zn. 25Cdo/2393/2000, podľa ktorého: "Majetkový nárok zůstavitele, který není vázán pouze na jeho osobu, nezaniká jeho smrtí, a to bez ohledu na to, zda jej zůstavitel za svého života u soudu uplatnil či nikoliv. Jediný dědic zůstavitele je i před skončením řízení o dědičství věcně legitimován k uplatnění nároku na náhradu škody, ktorý na něj přešel smrtí zůstavitele." Vzhľadom na to sa domnievali, že im prináleží aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. S odkazom na ustanovenie § 850 OZ o verejnom prísľube, bod ii), bod iii) a bod v) verejného prísľubu, žalobcovia mali za to, že verejným prísľubom sa žalovaný zaviazal na poskytnutie peňažného plnenia oprávneným osobám, ktoré splnia všetky podmienky verejného vyhlásenia. Zdôraznili, že nakoľko došlo pri dopravnej nehode zo dňa 01.01.2014 k úmrtiu maloletej D. Č., ako člena posádky vozidla poistného klienta, v zmysle bodu ii) verejného prísľubu, sú v danom prípade splnené všetky podmienky pre vznik povinnosti žalovaného pristúpiť k likvidácii finančného odškodnenia. Podľa verejného prísľubu je žalovaný povinný poskytnúť oprávnenej osobe za smrť následkom úrazu peňažné odškodnenie vo výške 3.320,- eur. Nakoľko žalovaný nepristúpil k likvidácii poistnej udalosti, sú žalobcovia nútení domáhať sa svojho legitímneho nároku súdnou cestou. Nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne odvolili žalobcovia z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a prvý deň omeškania odôvodnili tým, že v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej úrazom pripadol (pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému dňa 19.09.2014) posledný deň lehoty na dobrovoľné plnenie na 19.10.2014, preto je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného odškodnenia odo dňa 20.10.2014.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 10.05.2015, doručeným súdu 15.05.2015, žiadajúc žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v I. rade a žalovaný uzatvorili dňa 14.07.2010 poistnú zmluvu na osobné motorové vozidlo zn. R. G., L.: J.- XXXBH (ďalej len "motorové vozidlo") povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Dňa 01.01.2014 nastala dopravná nehoda - škodová udalosť, počas ktorej sa v motorovom vozidle nachádzal žalobca v I. rade, žalobkyňa v II. rade a ich dcéra, maloletá D. Č., F.. XX.XX.XXXX, ktorá v dôsledku dopravnej nehody závažným poraneniam po prevoze do
FNsP Skalica podľahla. Účastníkom predmetnej dopravnej nehody - škodovej udalosti bol aj pán S. H., F.. XX.XX.XXXX, ktorá viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, L.: J.-XXXBF, ktorý bol uznaný za vinného za spôsobenie predmetnej dopravnej nehody - škodovej udalosti s odôvodnením, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky. Žalovanému bola škodová udalosť riadne nahlásená dňa 27.01.2014 spolu s uplatnením plnenia z Verejného prísľubu žalovaného žalobcom v I. a II. rade, a žalovaný túto zaevidoval pod číslom poistnej udalosti č. 24990694. Listom zo dňa 17.02.2014 bolo žalobcovi v I. rade oznámené žalovaným, že nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "PZP") z Verejného prísľubu má zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje PZP a ktorého je klient držiteľom, pričom sa posádkou myslí posádka vozidla škodcu dopravnej nehody. Nakoľko zosnulá D. Č. nebola členom posádky vinníka dopravnej nehody zo dňa 01.01.2014, nárok na horeuvedené poistné plnenie nevzniká. Voči uvedenému vyjadreniu žalovaného podal žalobca v I. rade listom doručeným žalovanému dňa 04.04.2014 odvolanie, v ktorom uviedol, že sa mu nezdá, že nemá nárok na vyplatenie 3.319,39 eur a nerozumie zamietnutiu, že na peniaze z verejného prísľubu má nárok len škodca a nie poškodený. Opätovne požiadal o vyplatenie danej sumy. Žalovaný listom zo dňa 09.04.2014 opätovne žalobcovi v I. rade uviedol, že nárok na plnenie z PZP z Verejného prísľubu má zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje PZP a ktorého je klient držiteľom, pričom sa posádkou myslí posádka vozidla škodcu dopravnej nehody, a bol informovaný, aby svoj nárok na náhradu škody uplatnil z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, pána S. H.. Žalobcovia v I. a II. rade listom doručeným žalovanému dňa 14.05.2014 označeným v predmete veci ako Výzva na plnenie uviedli, že sa domnievajú, že podľa gramatického výkladu sa oprávneným subjektom z Verejného prísľubu podľa nich rozumie: 1. vodič povinne zmluvne poisteného motorového vozidla (bez ohľadu na to, či vodič bol vinníkom dopravnej nehody), 2. zranené osoby posádky povinne zmluvne poisteného motorového vozidla, tzn. osoby nachádzajúce sa vo vozidle, ktorým bola bezprostredne spôsobená dopravná nehoda. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2014 žalobcom v I. a II. rade potvrdil doručenie jeho Výzvy na plnenie a v predmetnom liste žalobcom v I. a II. rade uviedol, že po preštudovaní všetkých predložených dokladov má za to, že jeho stanovisko je správne a v súlade s vydaným verejným prísľubom. V predmetnom prípade dopravnej nehody dňa 01.01.2014 nedošlo k vzniku poistnej udalosti v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná dopravná nehoda - škodová udalosť vznikla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vodiča pána S. H. na osobné motorové vozidlo zn. Š. Z., L.: J.-XXXBF a nie z vozidla poškodených - žalobcov v I. a II. rade. Podľa vyššie uvedeného tvrdenia žalobcov v I. a II. rade na základe výzvy na plnenie, sa len domnievali, že majú nárok na vyplatenie poisteného plnenia. Žalovaný zastal názor, že vo Verejnom prísľube žalovaného je jasne a zrozumiteľne uvedené, že je účinný voči poistenému klientovi podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o PZP"), pričom v predmetnom zákone je jasne uvedené v § 4 ods. 2, že: "Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve." Z toho analogicky vyvodil, že nárok na náhradu škody žalobcom v I. a II. rade vznikol, tak ako žalovaný uviedol aj vo svojich odpovediach žalobcom v I. a II. rade, z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, vinníka, ktorým bol v uvedenom prípade pán S. H.. Tiež z toho analogicky vyvodil, že zákon o PZP sa vzťahuje na každého, kto škodu spôsobil, teda v tomto prípade sa nevzťahuje na žalobcov v I. a II. rade, keďže dopravnú nehodu - škodovú udalosť nezapríčinili.
7. Z Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že žalovaný na rozšírenie poistenia zodpovednosti o krytie úrazu vodiča a členov posádky poisteného motorového vozidla adresuje touto formou v zmysle § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ním majú uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistený klient"), ktorého začiatok poistného obdobia, resp. výročný deň poistnej zmluvy je v roku 2014 (t. j. od 01.01.2014 od 31.12.2014) a všetkým osobám tvoriacim posádku poisteného motorového vozidla poisteného klienta v čase poistnej udalosti - dopravnej nehody vrátane vodiča poisteného motorového vozidla (ďalej len "oprávnené osoby"), tento verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade úrazu vodiča a členov posádky poisteného motorového vozidla, a to za nasledovných podmienok:
i. poistený klient má uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "PZP"), ktorého začiatok poistného obdobia, resp. výročný deň platnej poistnej zmluvy je v roku 2014 (t. j. od 01.01.2014 do 31.12.2014), ii. za oprávnené osoby, ktorým sa týmto verejným prísľubom poskytuje náhrada škody spôsobenej úrazom nezávisle od zákonných nárokov na krytie škôd na zdraví podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o PZP"), sa považujú zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje PZP a ktorého je poistený klient držiteľom, pričom sa posádkou motorového vozidla sa rozumie posádka vozidla poisteného klienta, iii. plnenie v prípade vzniku škody bude poskytnuté do výšky poistnej sumy 3 320 EUR za jednu a všetky poistné udalosti v priebehu poistného obdobia pre každé jedno sedadlo v motorovom vozidle a jednu poškodenú osobu v motorovom vozidle, iv. za vznik nároku za poistné plnenie sa považuje úraz poisteného klienta - vodiča a oprávnených osôb posádky motorového vozidla poisteného klienta spôsobom uvedeným nižšie, pričom ku vzniku škody musí dôjsť v období trvania zmluvného vzťahu PZP s KOOPERATIVOU, najskôr však od 01.01.2014 a najneskôr do 30.12.2015, za podmienky dodržania počtu prepravovaných oprávnených osôb v motorovom vozidle poisteného klienta v súlade s počtom miest na sedenie uvedenom v technickom osvedčení motorového vozidla poisteného klienta, v. pri výpočte výšky plnenia za škody spôsobené úrazom a za splnenia súčasne všetkých podmienok uvedených v tomto verejnom prísľube, KOOPERATIVA vychádza z platných právnych predpisov SR v čase vzniku škody, ako aj z ustanovení svojich Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie č. 805 a nárok na plnenie za úraz poskytuje len za vybrané riziká trvalé následky úrazu a smrť následkom úrazu. Poistná suma pre stanovenie výšky poistného plnenia za tieto vybrané riziká je 3 320 EUR za trvalé následky úrazu a 3 320 EUR za smrť následkom úrazu. Tieto poistné podmienky č. 805 sú verejne prístupné na obchodných miestach a zastúpeniach KOOPERATIVY, vi. poistený klient ako aj oprávnené osoby nemajú voči KOOPERATIVE právny nárok na vymáhanie škôd presahujúcich maximálne prisľúbenú výšku plnenia, alebo ak škoda nespĺňa niektoré z podmienok uvedených v tomto verejnom prísľube, vrátane podmienok podľa predchádzajúceho bodu (príslušné VPP); ustanovenia zákona o PZP na poskytnutie náhrady škody tým nie sú dotknuté. Tento verejný prísľub je účinný voči vopred neobmedzenému počtu osôb, ktoré majú uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s KOOPERATIVOU, ktorého začiatok poistného obdobia je od 01.01.2014 do 31.12.2014 a nárok na poskytnutie plnenia za podmienok v ňom uvedených má každá oprávnená osoba, ktorá ich spĺňa. Poistného plnenia sa z verejného prísľubu môžu domáhať iba tie oprávnené osoby, ktoré utrpia úraz v období 01.01.2014 do 30.12.2015 za súčasného trvania poistenia PZP v čase vzniku úrazu (v čase dopravnej nehody) v KOOPERATIVE. Oprávnená osoba má nárok na poistné plnenie iba počas trvania poistného obdobia, ktorého začiatok je od 01.01.2014 do 31.12.2014. V prípade uplatnenia nároku podľa tohto verejného prísľubu je poškodená osoba povinná postupovať v súlade s povinnosťami, ktoré má voči KOOPERATIVE poistník (poistený klient).
8. Na pojednávaní dňa 10.03.2017 právny zástupca žalobcov v I. a II. rade zotrval na dôvodoch žaloby žiadajúc jej vyhovieť. Mal za to, že vo Verejnom prísľube je jasne a zrozumiteľne uvedené, že je účinný voči klientovi podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto sa domnieval, že Verený prísľub je dostatočne zrozumiteľný a určitý, a tým v zmysle jazykového a gramatického výkladu jasne prejavuje vôľu žalovaného v tom zmysle, aby bol záväzný aj pre daný prípad, kedy žalobca nezavinil poistnú udalosť, čo potvrdzuje aj článok II podmienok, kde je uvedené, že za oprávnené osoby, ktorým sa týmto Verejným prísľubom poskytuje náhrada škody spôsobenej úrazom nezávisle od zákonných nárokov na krytie škôd na zdraví podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, sa považujú zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie a ktorého je poistený klient držiteľom, pričom posádkou motorového vozidla sa rozumie posádka vozidla poisteného klienta. Vyslovil názor, že v prípade, ak by nechcel žalovaný zahrnúť do Verejného prísľubu aj tieto osoby, výslovne by ich vylúčil z Verejného prísľubu. Poukázal na to, že interpretácia obsahu Verejných podmienok predložená žalovaným zamieňa osobu oprávnenú z Verejného prísľubu, čiže poisteného klienta so zodpovedným za škodu, z čoho by ad absurdum vychádzalo, že Verejný prísľub sa vzťahuje iba na vinníkov, resp. zodpovedných za škodu, ktorí sú poisteným klientom, čo by negovalo gramatický význam samostatného Verejného prísľubu v jeho celom slova zmysle. Mal za to, že ak Verejný prísľub nad rámec stanovenej povinnosti žalovaného rozširuje jeho povinnosť, ako to povedal
žalovaný, z toho dôvodu by sa aj Verejný prísľub mal interpretovať nad rámec ustanoví zákona č. 381/2001 Z. z. Pri opačnom výklade obsahu Verejného prísľubu by, podľa jeho názoru, došlo k zásahu do legitímnych práv žalobcov, čo by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov. V súvislosti s tým odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2006 sp. zn. 2Cdo/281/2005, podľa ktorého právne úkony treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený. V záverečnej reči uviedol, že žalobcovia dostatočne preukázali oprávnenosť ich nároku na náhradu škody z titulu Verejného prísľubu žalovaného a nie sú ďalšie pochybnosti o tom, že by sa Verejný prísľub nevzťahoval na predmetnú poistnú udalosť, pri ktorej došlo k úmrtiu maloletej D. Č., dcéry žalobcov.
9. Na pojednávaní dňa 10.03.2017 žalovaný zotrval na záveroch likvidácie obsiahnutých v listoch zo dňa 9.4.2014, 28.5.2014 a 30.9.2014, ako aj na doterajších vyjadreniach, ktoré boli obsiahnuté v podaní 13.05.2015. V danej veci považoval za potrebné uviesť, že základným predpokladom vzniku nároku z Verejného prísľubu žalovaného je vznik poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle, teda na vozidle škodcu, t. j. vznik poistnej udalosti podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Podľa § 2 písm. i) predmetného zákona je totiž poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu za škodcu. Ozrejmil, že Verejným prísľubom žalovaného zo dňa 21.10.2013 sa totiž rozširuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípade škodcu. Znamená to, že nárok na plnenie z predmetného Verejného prísľubu vzniká, ak dôjde k poistnej udalosti na motorovom vozidle poistníka žalovaného v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, teda na vozidle škodcu. Škodcom pri dopravnej nehode bol však pán S. H., vodič motorového vozidla Š. Z., L.: J.-XXXBF, nie žalobcovia, a poistná udalosť vznikla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré sa viaže na motorové vozidlo škodcu značky Š. Z., L.: J.-XXXBF. Žalobcovia tak nemajú nárok na plnenie z Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013, nakoľko k poistnej udalosti v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nedošlo na motorovom vozidle žalobcu v I. rade. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že Verený prísľub je v zmysle § 850 Občianskeho zákonníka jednostranný právny úkon vyhlasovateľa adresovaný verejne bližšie neobmedzenému množstvu osôb, aby splnili podmienky verejného prísľubu. K vzniku verejného prísľubu dochádza uverejnením oznámenia jeho obsahu. Podmienkou zaplatenia odmeny alebo iného vecného plnenia je splnenie podmienok určených vo verejnom prísľube. Podmienky určené vo verejnom prísľube nie sú ani rámcovo vymedzené zákonom, a preto závisia od vyhlasovateľa, resp. od jeho vôle vyhlásenom vo verejnom prísľube. Žalovaný poukázal na to, že podstatou verejného prísľubu, z ktorého odvodzujú žalobcovia svoj nárok je, že tento verejný prísľub má priamu a bezprostrednú súvislosť s poistným vzťahom uzavretým medzi žalobcom v I. rade a žalovaným na základe ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Základným predpokladom na jeho uplatnenie je preto vznik nároku z uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a teda povinnosti hradiť poškodeným škodu v prípade, ak k tejto škode došlo pôsobením poškodeného, teda žalobcu v I. rade. Mal za to, že v danom prípade tento základný predpoklad pre uplatnenie verejného prísľubu nebol naplnený, nakoľko škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalobcu v I. rade, ku ktorému bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ale táto škoda bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla. Poistná udalosť, v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., tak v danom prípade vznikla z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa viaže na vozidlo Š. Z., L.: J.-XXXBF, a nie z vozidla poškodených (žalobcov). To, že v obdobných prípadoch tu na strane poškodených nie je daný nárok na plnenie z verejného prísľubu, podporil žalovaný odkazom na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trnave, ktorý v Rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 24Co/1040/2015, v skutkovo obdobnom prípade dospel, spolu s Okresným súdom Trnava (Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/161/2014) k obdobným záverom, aké prezentuje žalovaný. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, považoval žalovaný nárok uplatnený zo strany žalobcov voči žalovanému za nedôvodný, a preto žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v prípade, ak tieto v súvislosti s týmto konaním vzniknú. V rámci reakcie na argumentáciu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní, žalovaný opätovne poukázal na viazanosť Verejného prísľubu žalovaného k ustanoveniam zákona č. 381/2001 Z. z., predovšetkým k definícii pojmu poistná udalosť, ku ktorej sa už vyjadroval. V tejto súvislosti dodal, že Verejným prísľubom zo dňa 21.10.2013 sa žalovaný zaviazal poskytnúť plnenie nad rámec zákonom stanovených povinností tým svojim poistencom, ktorí ako škodcovia spôsobili prevádzkou svojho motorového vozidla škodu, ak oni sami, resp. posádka v aute, ktoré zapríčinilo škodu, utrpia škodu na zdraví. Tento Verejný prísľub predstavoval prejav určitého bonusu žalovaného pre poisteného klienta, ktorý tým prejavil ochotu
plniť nad rámec zákonom stanovených povinností voči klientom, ktorí, ako škodcovia, sa v dôsledku predmetnej dopravnej nehody dostanú do zložitej životnej situácie, v rámci ktorej im na jednej strane neprináleží náhrada škody na zdraví, napriek tomu, že takúto ujmu v dôsledku dopravnej nehody utrpia, a to práve z pozície škodcov, resp. vinníkov dopravnej nehody, a na strane druhej sú zároveň títo škodcovia povinní hradiť náhradu škody na zdraví v prípade iných poškodených v motorovom vozidle, ktorí neboli vinníkmi dopravnej nehody. Mal za to, že Verejný prísľub žalovaného je potrebné posudzovať komplexne a v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. Opätovne poukázal na to, že Verejný prísľub žalovaného má predstavovať pomoc poisteným škodcom v rámci situácií, do ktorých sa, v súvislosti nimi zapríčinenými dopravnými nehodami, dostanú. Taktiež poukázal opätovne na definíciu poistnej udalosti podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z. z., na základe ktorého sa Verejný prísľub žalovaného nevzťahuje na nároky žalobcov tak, ako ich prezentovali v tomto konaní. V záverečnej reči žalovaný odkázal na svoje písomné a ústne vyjadrenia majúc za to, že žalobcami uplatnené nároky tak, ako boli uvedené v žalobe, nie sú dôvodnými. Poukázal na viazanosť Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 na poistnú udalosť v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj následné povinnosti z poistenia v zmysle tohto zákona, ktoré sú viazané na osobu škodcu, resp. škodcov. V danom prípade žalobcovia neboli škodcami a vinníkmi dopravnej nehody, v ich prípade tak nedošlo k vzniku povinnosti žalovaného hradiť za žalobcov škodu vzniknutú z predmetnej dopravnej nehody, a teda nedošlo ani k možnosti aplikácie Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013. Vzhľadom na to, označil žalobu žalobcov za nedôvodnú žiadajúc ju v celom rozsahu zamietnuť.
10. Podľa § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vydania Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 žalovaným, verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.
11. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase poistnej udalosti dňa 01.01.2014 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva").
12. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
13. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
16. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie o tom, že žalobca v I. rade uzatvoril so žalovaným Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistku číslo: 6 559 488 972 zo dňa 13.07.2010 na osobné motorové vozidlo zn. R. G., L.: J.-XXXBH - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Nesporným skutkovým tvrdením bolo aj skutkové tvrdenie, že pri dopravnej nehode dňa 01.01.2014 zahynula maloletá dcéra žalobcov v I. a II. S. D. Č., aj to, že škodcom bol S. H. - vodič motorového vozidla zn. Š. Z., L.: J.-XXXBF, ako aj to, že Uznesením OR PZ v Senici zo dňa 17.04.2014, ČVS: ORP-1/VYS-SE-2014 bolo trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 TZ zastavené v zmysle § 215 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 9 ods. 1 písm. d) TP, lebo trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel, je neprípustné. Nesporným skutkovým tvrdením bola aj existencia Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013. A napokon nesporným bol aj samotný nárok žalobcov v I. a II. rade na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú nespochybňoval ani žalovaný, avšak sporným bolo to, či tento nárok vznikol žalobcom v I. a II. rade z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcu v I. rade, alebo z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, t. j. pána S. H..
18. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 má vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie a ktorého je klient žalovaného držiteľom, pričom posádkou sa myslí posádka motorového vozidla škodcu dopravnej nehody, o čo oprel svoju obranu v spore žalovaný; alebo sa oprávneným subjektom z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 rozumie (podľa gramatického výkladu) 1. vodič povinne zmluvne poisteného motorového vozidla (bez ohľadu na to, či vodič bol vinníkom dopravnej nehody) a 2. zranené osoby posádky povinne zmluvne poisteného vozidla, tzn. osoby nachádzajúce sa vo vozidle, ktorým bola bezprostredne spôsobená dopravná nehoda, tak ako to tvrdili v žalobe a počas konania žalobcovia v I. a II. rade.
19. Podstatnou spornou otázkou teda zostal výklad Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013, od ktorého žalobcovia v I. a II. rade odvodzujú svoj peňažný nárok, argumentujúc tým, že splnili všetky v ňom uvedené podmienky.
20. Verejný prísľub je jednostranný právny úkon vyhlasovateľa adresovaný verejne bližšie neobmedzenému počtu osôb, aby splnili podmienky verejného prísľubu. Verejne je prísľub daný vtedy, keď sa vyhlási spôsobom umožňujúcim oboznámenie sa neurčitého počtu záujemcov. Musí obsahovať určenie odmeny alebo iného plnenia, na ktoré vznikne nárok osobám, ktoré splnia podmienky. K vzniku verejného prísľubu dochádza uverejnením vyhlásenia s oznámením jeho obsahu, t. j. verejný prísľub vyhlasovateľa zaväzuje od jeho verejného vyhlásenia. Podmienkou zaplatenia odmeny alebo iného vecného plnenia je splnenie podmienok určených vo verejnom prísľube. Podmienky určené vo verejnom prísľube nie sú ani rámcovo vymedzené zákonom, a preto závisia od vyhlasovateľa, resp. od jeho vôle vyhlásenej vo verejnom prísľube.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcov v I. a II. rade nie je opodstatnený a je dôvodné prisvedčiť argumentom žalovaného vzneseným v rámci jeho obrany v spore.
22. Verejný prísľub žalovaného zo dňa 21.10.2013 je nutné vykladať v nadväznosti na citované ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Zákon č. 381/2001 Z. z. sa vzťahuje na každého, kto škodu spôsobil, tzn. v danom prípade sa nevzťahuje na žalobcov v I. a II. rade, ktorí škodovú udalosť (dopravnú nehodu) nezapríčinili. Z toho rezultuje, že nárok na náhradu škody síce žalobcom v I. a II. rade vznikol, ale nie z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcu v I. rade, ale vznikol z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, ktorým bol v danom prípade pán S. H.. Žalobcovia preto mali svoj nárok na náhradu škody uplatniť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, t. j. pána S. H..
23. Verejným prísľubom sa rozširuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tzn. jedná sa o rozšírenie zodpovednosti o krytie vodiča a členov posádky poisteného motorového vozidla. Základným predpokladom vzniku nároku z verejného prísľubu je vznik poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle, teda na vozidle škodcu, t. j. vznik poistnej udalosti v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. V predmetnom prípade nedošlo k vzniku poistnej udalosti v súlade s týmto zákonom z poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia motorového vozidla žalobcu v I. rade zn. R. G., L.: J.-XXXBH, číslo poistnej zmluvy 3490980266 (Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistka číslo: 6 559 488 972 z 13.07.2010). Poistná udalosť vznikla z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa viaže na motorové vozidlo škodcu pána S. H. W..
Š. Z., L.: J.-XXXBF. Preto nevznikol ani nárok žalobcom v I. a II. rade na plnenie z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013.
24. Súd konštatuje, že žalovaný správne v liste zo dňa 17.02.2014 oznámil žalobcovi v I. rade že nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 má zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie a ktorého je klient držiteľom, pričom sa posádkou myslí posádka vozidla škodcu dopravnej nehody; a že nakoľko zosnulá D. Č. (maloletá dcéra žalobcov v I. a II. rade) nebola členom posádky vinníka dopravnej nehody zo dňa 01.01.2014, nárok na poistné plnenie nevzniká. Náležitou bola aj odpoveď žalovaného obsiahnutá v jeho následnom liste zo dňa 09.04.2014, ako reakcia na odvolanie žalobcu v I. rade proti listu žalovaného zo dňa 17.02.2014, v ktorom žalovaný zopakoval žalobcovi v I. rade, že nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia z Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 má zranený vodič a zranené osoby posádky motorového vozidla, na prevádzku ktorého sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie a ktorého je klient držiteľom, pričom sa posádkou myslí posádka vozidla škodcu dopravnej nehody. Súd z obsahu toho listinného dôkazu zistil, že žalovaný už v tomto liste zo dňa 09.04.2014 informoval žalobcu v I. rade, aby svoj nárok na náhradu škody uplatnil z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, pána S. H..
25. Keďže Verejný prísľub žalovaného zo dňa 21.10.2013 je účinný voči poistenému klientovi podľa zákona č. 381/2001 Z. z., pričom v ustanovení § 4 ods. 1 tohto zákona je explicitne uvedené, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, čo znamená, že sa vzťahuje na škodcu, nie poškodených, analogicky z tohto vyplýva, že nárok na náhradu škody žalobcom v I. a II. rade vznikol, tak ako žalovaný uviedol aj vo svojich odpovediach (v liste zo dňa 17.02.2014 a v liste zo dňa 09.04.2014) žalobcom v I. a II. rade, z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu (vinníka), ktorým bol v uvedenom prípade pán S. H.. Tiež z toho analogicky vyplýva, že zákon č. 381/2001 Z. z. sa vzťahuje na každého, kto škodu spôsobil, teda v tomto prípade sa nevzťahuje na žalobcov v I. a II. rade, keďže dopravnú nehodu (škodovú udalosť) nezapríčinili.
26. Logickým a systematickým výkladom celého znenia Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 možno dospieť len k takému záveru, že základným a nevyhnutným predpokladom je, že dôjde k poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom uzavretého povinného zmluvného poistenia, nakoľko verejný prísľub má svoj základ práve v zmluvnom vzťahu založenom týmto povinným zmluvným poistením, tak ako to zjavne vyplýva z jeho znenia.
27. Nemožno preto dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby, vychádzajúc z takého výkladu, aký prezentovali žalobcovia v I. a II. rade, podľa ktorých je potrebné uplatniť gramatický výklad, podľa ktorého sa oprávneným subjektom z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 rozumie 1. vodič povinne zmluvne poisteného motorového vozidla (bez ohľadu na to, či vodič bol vinníkom dopravnej nehody) a 2. zranené osoby posádky povinne zmluvne poisteného vozidla, tzn. osoby nachádzajúce sa vo vozidle, ktorým bola bezprostredne spôsobená dopravná nehoda. V tejto súvislosti považuje súd za žiaduce ozrejmiť, že základom Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 je jeho previazanosť na zmluvný vzťah založený povinným zmluvným poistením medzi škodcom (vinníkom dopravnej nehody) pánom S. H., ako poistníkom, a žalovaným, ako poisťovateľom, a nie medzi žalobcami v I. a II. rade a žalovaným. Výklad pojmu posádka motorového vozidla, podľa ktorého sa touto posádkou rozumie posádka vozidla poisteného klienta, v danom prípade posádka vozidla škodcu dopravnej nehody, neznamená, že v predmetnej veci sa možno plnenia z verejného prísľubu domáhať bez ohľadu na to, kto spôsobil škodu.
28. Zmyslom Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013 bolo poskytnúť rozšírenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo strany poisťovateľa vo vzťahu k jeho klientom ako poistníkom, ktorého základom je primárny poistný vzťah, preto toto rozšírenie prichádza do úvahy len vtedy, keď je daný základný zodpovednostný vzťah poisťovateľa, čoho predpokladom je, že dôjde k poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u poisťovateľa.
29. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobcovia v I. a II. rade nespĺňajú základný predpoklad pre uplatnenie nároku na plnenie z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 21.10.2013, a to vznik poistnej udalosti na motorovom vozidle žalobcu v I. rade zn. R. G., L.: J.-XXXBH.
30. Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu, mal súd za preukázanú nedôvodnosť žaloby. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.
31. O nároku aj výške náhrady trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcom v I. a II. rade, ktorí vo veci úspech nemali, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne nevznikli (nevyplývajú zo spisu). Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Záverom súd ozrejmuje, že v tomto prípade bolo bez právneho významu rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania, pretože súd by priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 0%, a následne, po právoplatnosti rozsudku, by bolo bezpredmetným rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu druhý výrok enunciátu tohto rozsudku subsumuje v sebe rozhodnutie o nároku aj výške náhrady trov konania žalovanému.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).