Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Co-157-2016.pdf
PDF · 105.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/157/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu U. T., bytom P. XXX, proti žalovanému P., s.r.o. so sídlom P. XX, V., IČO: XXXXXXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. decembra 2015, č. k. 5C/269/2014-98, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou F. zo dňa 23. 10.2014, ktorým bola navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť odporcovi sumu 158,19 eur, známy úrok vo výške 220,19 eur, známy úrok z omeškania vo výške 76,69 eur, poplatok vo výške 658,24 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 158,19 eur od 29. 07. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 816, 43 eur od 29. 07. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania 225,87 eur, poplatku za upomienky 48 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 388, 35 eur. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 331,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci rozhodol podľa § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), r), ods. 5, § 39, § 54 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka, v čl. 3, 5, 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 40 ods. 1 písm. c), j), § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.03.2012 zmluvu o úvere podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom samotná spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z § 9 ods.2 písm. a/,c/ f/, g/,j), k), y) zákona, a to druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadbu, RPMN, priemernú RPMN, výšku, počet termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľských úveru na účely jeho splatenia, teda úver je v zmysle § 11 ods.2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok obsahuje plnenie právom nedovolené, ktoré nebolo zmluvne dohodnuté, a to známy úrok vo výške 220,19 eur bez akéhokoľvek odôvodnenia za aké obdobie, v akej výške sa uplatňuje a z akých súm a či je v súlade so zákonom, známy úrok z omeškania vo výške 76,69 eur bez akéhokoľvek odôvodnenia za aké obdobie a v akej výške a z akých súm sa nárok uplatňuje, poplatok vo výške 658,24 eur bez akéhokoľvek odôvodnenia výšky poplatku a jeho dôvodnosti, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 158,19 eur od 29.07.2014 do zaplatenia nebol vôbec individuálne zmluvne dohodnutý , úrok vo výške 8% ročne zo sumy 816,43 eur od 29.07.2014 do zaplatenia bez odôvodnenia a zistenia či je základ nároku
vyčíslený v správnej výške a či výška úroku z omeškania je správna, zmluvnú pokutu 312 eur, ktorá nebola individuálne zmluvne dohodnutá a jej výška je v rozpore s dobrými mravmi ustanovenými v § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, trovy mediačného konania 225,87 eur neboli individuálne dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve, poplatok za upomienku 48 eur nebol zmluvne dohodnutý a jeho výška je v rozpore s § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré nároky neboli individuálne dohodnuté a nie sú obsahom zmluvy o úvere. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca odbržal úver vo výške 1000 eur , ktorý sa zaviazal splácať v 12-ich mesačných splátkach po 164 eur počnúc dňom 25.04.2012 s tým, že vráti žalovanému sumu 1000 eur a poplatok 968 eur bez akejkoľvek špecifikácie z čoho pozostáva s poukazom na § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy. Úver je teda podľa § 11 ods. l písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, čím žalobcovi vzniklo len právo na zaplatenie výšky bezdôvodného obohatenia 1000 eur mínus to, čo žalovaný zaplatil, teda okrem tohto rozdielu žalovanému žiadne iné plnenia nepatria, teda rozhodcovským rozsudkom priznané nároky sú právom nedovolené, teda bolo naplnené ustanovenie § 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nároky priznané rozhodcovským rozsudkom sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.03.2012 poukázal na to, že mu nebolo vysvetlené čo je rozhodcovská zmluva, nevedel čo je rozhodcovský súd, týmto pojmom nerozumel. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy mu neposkytol žiadne vysvetlenie, týmto základným pojmom nerozumel, nemal na výber, buď rozhodcovskú zmluvu prijať alebo ju odmietnuť. Mohol odmietnuť len celú zmluvu, resp. nepodpísať ju a na tom žalobca ako spotrebiteľ nemal záujem. V ustanovení jej bolo " vnútené" riešenie sporu konkrétnym rozhodcovským súdom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou F., a to ťažko dostupným so sídlom v V. pred všeobecným súdom dostupným v mieste bydliska žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že konkrétny rozhodcovský súd bol jednostranne vybratý práve žalovaným v článku I. zmluvy, a to Stály rozhodcovský súd zriadený F. bez toho, aby jeho výber mohol žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť, keď sa mu nedostalo od žalovaného ani základných informácii a vysvetlení základných pojmov čo je vlastne rozhodcovský súd a samotné rozhodcovské konanie, celá zmluva formulárového charakteru je písaná veľmi drobným, pre spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom, pričom z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že neumožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, o čom spotrebiteľ ako slabšia strana v konaní vzhľadom na svoje právne vedomie nemohol vedieť, lebo takáto možnosť zo zmluvy priamo nevyplýva, ale bola mu len vnútená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez akejkoľvek inej alternatívy, len za predpokladu odmietnutia zmluvy ako celku. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom je v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom služby, teda odporcom bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah. Táto možnosť bola priznaná súdu a bola posúdená ako nevyhnutná, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením / rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci W..Predpisy na ochranu spotrebiteľa, účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, nepredstavuje teda len zákon č. 129/2010 Z. z o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia, ale v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 11.03.2012 muselo byť nepochybné, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca potvrdil, že vôbec nevedel čo je rozhodcovská zmluva a rozhodcovský súd. Tieto pojmy mu vôbec neboli vysvetlené, vôbec im nerozumel, len podpísal zmluvu lebo chcel získať úver. Rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, ktorá je s poukazom na č.l.6 ods. l a článok 3 ods. l smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora
- rozsudok Oceáno Grupo Editorial a F. absolútne neplatným právnym úkonom, lebo uzatvorením tejto formulárovej zmluvy, písanej drobným a pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a ťažko čitateľným písmom, s jednostranným výberom rozhodcovského súdu žalovaným, ktorého výber žalobca ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom žalobcovi ako spotrebiteľovi nebolo o obsahu zmluvy poskytnuté žiadne vysvetlenie. Z obsahu článku I. zmluvy možno vyvodiť, že žalovaný si sám vybral rozhodcovský súd, ktorý bude rozhodovať o nároku žalobcu ako spotrebiteľa bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť túto voľbu ovplyvniť. Navyše bez poskytnutia akejkoľvek informácie o tom, čo je vlastne rozhodcovská zmluva a čo je jej skutočným obsahom, čím došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy v neprospech spotrebiteľa, teda k porušeniu § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom, a tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie, lebo z rozhodovacej praxe súdu vyplýva, že v prípade spotrebiteľských úverov rozhodcovské konania iniciuje výlučne žalovaný ako veriteľ. Uzavretím formulárovej rozhodcovskej zmluvy tak žalovaný získal neprimeranú výhodu v tom, že môže sám určiť kto s konečnou platnosťou tento spor rozhodne- presne v zmluve určený rozhodcovský súd v sídle žalovaného, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodnutie čo najviac sporov. Z obsahu vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané, že si uzavretie zmluvy vymienil spotrebiteľ, alebo že by mal možnosť zasahovať do zmluvného formulára, a tým jeho obsah ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva ako absolútne neplatná nemôže spôsobiť žiadne právne následky, teda na jej základe nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania nie sú ním viazaní, má povahu tzv. nulitného právneho aktu a nevytvára exekučný titul v prospech žalovaného proti žalobcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu podal žalobca na súde v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď prevzal rozsudok 03.11.2014 a žalobu podal na súd 19.11.2014 a pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu §40 písm. j/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní , teda pri rozhodovaní rozhodcovského súdu bol porušený § 9 ods.2 písm. a), c), f), g) ,j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto je úver podľa § 11 ods. l písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný nemal právo okrem istiny (a aj tá nie je jasne a jednoznačne a ani matematicky odôvodnená), na žiadne iné plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Teda plnenie pozostávajúce z ostatných nárokov, priznaných rozhodcovským rozsudkom, sú právom nedovolené, preto došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch. Priznané nároky sú absolútne neplatné podľa 39 Občianskeho zákonníka. Tiež sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym posúdením nároku v rozhodcovskom rozsudku v tom smere, že ide o absolútny obchod podľa § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vzhľadom na ochranu spotrebiteľa, teda podľa predpisu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší pri dualite práva. Rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa§ 53 ods.4 a § 54 ods.l,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď žalovaný sám vybral rozhodcovský súd, ktorý o nároku žalobcu ako spotrebiteľa mal rozhodnúť. Navyše ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, bola pre žalobcu ako spotrebiteľa nezrozumiteľná, ktorej základným pojmom nerozumel, písaná drobným, takmer nečitateľným písmom. S tvrdeniami žalovaného v písomnom vyjadrení, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dohodnutá sa súd prvej inštancie nestotožnil, lebo ak chce túto skutočnosť žalovaný preukázať, musí o tom predložiť súdu dôkaz. Nestačí len tvrdiť, že bola individuálne dohodnutá, pričom žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Súd preto dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný dôvodne a preto rozhodol tak, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou F., spisová značka SR XXXXX/XX zo dňa 23. 10.2014 zrušil. Žalovaného zaviazal, aby zaplatil na účet súdu súdny poplatok z dôvodu, že žalobca je ako spotrebiteľ oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z. z o súdnych poplatkoch. Na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh zaviazal žalovaného podľa § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch podľa položky 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré sú prílohou zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch vo výške 331,50 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou na samostatnej listine a nie je to nijaká rozhodcovská doložka, ktorá by bola neprehľadne umiestnená v rámci iného textu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude (podľa odbornej literatúry) dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Považoval za dôležité, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje, alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Za dôležité nepovažoval, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.). Uviedol, že rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo záverov odbornej literatúry. Poukázal na to, že zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná tiež viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov Českej republiky (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 12.02.2011, sp. zn. 12Cmo 13/2010, rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 19Co 481/2010 a iné). S ohľadom na právne závery, vychádzajúce z odbornej literatúry, uviedol, že rozhodcovskú doložku nemožno automaticky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prípadoch, ak sa spotrebiteľovi popri všeobecných obchodných podmienkach predloží rozhodcovská doložka, zmluva s jasným obsahom, uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou bol spotrebiteľ ako zmluvná strana riadne oboznámený, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Veriteľ v danom prípade používa tzv. alternatívne doložky/ rozhodcovskú zmluvu. V týchto uvádza, že vzniknuté spory sa budú rozhodovať pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Takéto znenie doložky o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo spotrebiteľ nie je nútený pri riešení sporu podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu, ak tak nechce, ale má na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje. 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď žalovaný sám vybral rozhodcovský súd, ktorý o nároku žalobcu ako spotrebiteľa mal rozhodnúť, ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, bola pre žalobcu ako spotrebiteľa nezrozumiteľná, ktorej základným pojmom nerozumel a navyše bola písaná drobným, takmer nečitateľným písmom. Odvolací súd sa v celom rozsahu s takýmto právnym záverom stotožňuje.
6. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke posudzovania rozhodcovskej zmluvy a z nej vyplývajúcej právomoci rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie a na podporu svojho názoru poukazuje na odbornú literatúru a rozhodnutia súdov v analogických prípadoch. Akcentuje, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere, čím naznačuje, že išlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu a z tejto skutočnosti plynúce konzekvencie.
7. Krajský súd názor žalovaného nemohol akceptovať. Vychádzal z konštantnej judikatúry k problematike rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských doložiek, ktoré sú v korelácii s právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov vo vnútroštátnej úprave, ako aj s komunitárnym právom.
8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 11.03.2012 zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 968 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 1.968 eur v 12-tich mesačných splátkach po 164 eur, počnúc dňom 25.04.2012. V rovnaký deň 21.03.2012 strany sporu uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa nachádza na samostatnej listine a ktorú žalobca osobitne podpísal.
9. Rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Sr04971/14 zo dňa 23.10.2014 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 158,19 eur, známy úrok vo výške 220,19 eur, známy úrok z omeškania vo výške 76,69 eur, poplatok vo výške 658,24 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 158,19 eur od 29.07.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 816,43 eur od 29.07.201 do zaplatenia. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 312,00 eur, trovy mediačného konania vo výške 225,87 eur a poplatok za upomienky vo výške 48,00 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 388,35 eur s tým, že uvedený dlh sa žalobcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 180 eur, splatných vždy ku poslednému dňu v mesiaci pod následkom straty výhodných splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo by len jednej splátky riadne a včas.
10. V danej veci je nepochybné, že pokiaľ strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a mohol ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať, čoho dôsledkom je, že nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy. Na tomto závere nič nemôže meniť ani tá skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na osobitnom liste. Zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli uzavreté v jeden deň, t. j. 21.03.2012, je teda evidentné, že žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť ich formulárový obsah, teda mohol obe listiny iba podpísať, alebo ich ako celok odmietnuť. Odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Súdna kontrola totiž dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvodu vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeniť jej obsah.
11. Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie pojem "individuálne dojednané zmluvné podmienky" vyložil v súlade s doterajšou praxou súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora EÚ. Tieto vyznievajú v takom zmysle, ako boli interpretované a aplikované súdom prvej inštancie, t. j., že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Platí, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie o neprimeranosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Táto bola predložená žalobcovi na formulári, jej obsah nemohol ovplyvniť, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú aj za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV ÚS 55/2011).
13. Vzhľadom na všeobecne známe fakty o tom, že pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je navodená situácia, keď spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor aby sa so zmluvnými podmienkami riadne a včas oboznámil, je mu daná na podpis spolu s ostatnými listinami, treba konštatovať, že zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného), možno súhlasiť s jeho argumentáciu, že predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, avšak nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, tak ako tomu je aj v preskúmavanom spore.
14. Nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a pokiaľ tak rozhodcovský súd urobil, jeho rozhodnutie je paaktom bez právnej sily a záväznosti, ktoré nikdy nemohlo mať účinky právoplatného rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
15. Nakoľko predmetnú rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, dôvodne súd prvej inštancie zrušil namietaný rozhodcovský rozsudok.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 251 CSP, keď úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky súvisiace s uplatňovaním práva z obsahu spisu nevyplývajú.
18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).