Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Pc/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D.W. XXXX/X, Š., proti odporcovi: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. D. XXXX/X, Š., zastúpený: Mgr. Klaudia Szekeresová, advokát, Tešedíkovo, Široká 569, o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným súdu dňa 8.11.2016 žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke ako manželke vo výške 120 eur mesačne od 1.12.2016.

2. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch, sobášnym listom, lekárskymi správami, výdavkovými dokladmi, kúpnou zmluvou, nájomnou zmluvou, poistnou zmluvou, výpisom z účtu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú manželmi od 15.11.1986, majú dve plnoleté dcéry. Odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a navrhovateľka je od roku 2005 na invalidnom dôchodku s mesačným príjmom vo výške 411,10 eur. Dostáva peňažný príspevok z úradu práce vo výške 36,77 eur (kompenzácia výdavkov na hygienu a diétne stravovanie). Zamestnať sa nemôže z dôvodu opakovaných hospitalizácií a v domácnosti žije sama. Odkedy si odporca našiel mimomanželskú známosť, začal navrhovateľku ponižovať, psychicky ju týrať a urážať, a to najmä v súvislosti s intímnym životom. Napokon sa 12.10.2016 odsťahoval zo spoločnej domácnosti preč. Navrhovateľka platí mesačný nájom vo výške 254 eur a náklady na jej stravovanie, hygienu a lieky vo výške 300 eur mesačne. Byt, ktorí mali účastníci konania v BSM, predali dcére za sumu 20000 eur s tým, že sa rozdelia po 10000 eur každému účastníkovi. K realizácii ešte nedošlo, lebo dcéra je v Istanbule. Za účelom vyplatenia odporcu z bytu si navrhovateľka vzala úver vo výške 5000 eur. Za SIPO a plyn platí 157,53 eur, za elektrinu 33 eur mesačne. Časť zdravotných nákladov jej prepláca Sociálna poisťovňa, navrhovateľka tak dopláca sumu 30 eur mesačne nad rámec príspevku Sociálnej poisťovne. 5. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že s návrhom nesúhlasí, o navrhovateľku sa dlhoročne poctivo staral, avšak práve ona sa v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu začala k nemu správať čoraz horšie, napokon nadviazal mimomanželskú známosť a akonáhle sa to navrhovateľka dozvedela, musel len s pár osobnými vecami okamžite opustiť spoločnú domácnosť a spolu s dcérami ho pritlačila k predaji bytu jednej z dcér výrazne pod cenu, za 20000 eur. Príjem odporcu je 673,56 eur z pracovného pomeru v DHL, a.s.. Od opustenia spoločnej domácnosti býva s priateľkou

v prenajatom byte , za ktorý platia 450 eur mesačne, každý platí polovicu. Ďalej platí PZP na osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi (2004) 84,09 eur ročne a životné poistenie 11,33 eur mesačne. Ďalej má výdavky na stravu, hygienu a ošatenie v štandardnej výške. Poukázal na to, že navrhovateľka síce má nižší príjem, ale výdavky ňou v konaní vydokladované sú neporovnateľne nižšie ako výdavky odporcu, pričom podľa jeho názoru ich životná úroveň je v zásade rovnaká, preto niet dôvodu na to, aby jej platil výživné čo aj v minimálnej výške.

6. Podľa § 71 ods. 1 ZoR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 71 ods. 2 ZoR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

8. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou. Vychádza sa z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Uvedené vyplýva zo záväzku zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb v manželstve, resp. zo základných zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, ako aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi manželmi (manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach).

9. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

10. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia

budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania posúdením a vyhodnotením navrhnutých a vykonaných dôkazov ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že návrh je plne nedôvodný.

13. V prvom rade je nutné konštatovať, že z hľadiska zásady dobrých mravov v danom prípade navrhovateľka nepreukázala, že odporca spoločnú domácnosť opustil svojvoľne, z dôvodu existencie mimomanželského vzťahu na jeho strane, nakoľko v tejto súvislosti sa stretlo tvrdenie navrhovateľky o svojvoľnom opustení domácnosti odporcom a psychické týranie z jeho strany s opačným tvrdením odporcu o tom, že napriek dlhoročnej starostlivosti o navrhovateľku táto sa začala správať k odporcovi čoraz horšie, až si napokon našiel známosť a keď sa to navrhovateľka dozvedela, donútila ho spoločnú domácnosť ihneď opustiť. V danom prípade je nesúlad so zásadou dobrých mravov nepochybne aj v tom, že vzhľadom na takúto skutkovú situáciu, kedy manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, prihliadnuc na neexistenciu maloletých detí v manželstve, by do úvahy ako najvhodnejšie riešenie prichádzal rozvod manželstva, ktorý však účastníci doposiaľ neiniciovali.

14. V druhom rade nebola preukázaná nižšia životná úroveň navrhovateľky v porovnaní so životnou úrovňou odporcu, ktorá pri príjme spolu 440 eur mesačne má v konaní preukázané výdavky vo výške do 200 eur mesačne (plyn, elektrina, SIPO), pričom na pojednávaní uviedla, že za lieky dopláca mesačne 30 eur. Ide o rozpor s pôvodným tvrdením v návrhu na začatie konania, kde v súvislosti so svojím zdravotným stavom mala mať mesačné výdavky vo výške 300 eur. Hoci bola súdom poučená o tom, že existencia tejto výdavkovej položky preukázané nie je, nenavrhla doplniť dokazovanie predložením relevantných výdavkových dokladov s tým, že nemá záujem o opakovanú návštevu súdu. Odporca má pri príjme 673,56 eur preukázané výdavky vo výške do 300 eur mesačne, pričom súd prihliadol aj na to, že na rozdiel od navrhovateľky, ktorá nie je zamestnaná a v tejto súvislosti žiadne výdavky nemá, odporca je zamestnaný, pričom zamestnanie navštevuje denne, preto jeho výdavky sú celkovo vyššie než výdavky navrhovateľky, ktorá podľa všetkého mimo bytu nie je nútená často vychádzať. Súd neprihliadol na úver navrhovateľky vo výške 5000 eur, nakoľko tento si vzala podľa jej vyjadrenia na vyplatenie odporcu z polovice kúpnej ceny spoločného bytu, ktorý za cenu 20000 predali jednej z dcér a táto zrejme nemala financie na vyplatenie sumy 10000 eur odporcovi. Ide o záväzok tretej osoby voči odporcovi, ktorý nemá zákonnú povinnosť plniť navrhovateľka, preto niet dôvodu, aby sa zaviazala úverom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol. 15. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.