Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-43-2016.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom M.R.X. 2, XXX XX O. o zaplatenie 150,74 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,66 EUR od 04.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15,38 EUR od 04.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 150,74 EUR s prísl. ako neuhradenej ceny za poskytované služby na základe zmluvy o pripojení a zmluvnej pokuty, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná jeho právnym predchodcom za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca s jeho právnym predchodcom uzatvoril.
2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3.Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.Súd rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP a oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webe dňa 16.12.2016, vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.02.2011, faktúr variabilný symbol č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby („Všeobecné podmienky“), cenníka služieb právneho predchodcu žalobcu, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu.
5.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel dňa 18.02.2011 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
- Zmluvu o pripojení, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnutý program služby Relax 60. Žalovaný
riadne a včas neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby v období od 15.12.2012 do 14.04.2013.Keďže žalovaný faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu mu následne vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 EUR, a to faktúrou variabilný symbol č. XXXXXXXXXX. Pohľadávka bola postúpená žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014.
6. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách . Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne splní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. Januári 2013.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
7.Do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo zákonom č. 102/2014 Z.z. zavedené nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Účinnosť toto ustanovenie nadobudlo dňa 1.5.2014, teda súdy od tohto dátumu musia z úradnej povinnosti a to aj v konaniach začatých pred 1.5.2014 na uvedené skutočnosti prihliadať, pretože ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu vo veci, v ktorej ešte meritórne nerozhodol, aby aplikoval predmetné ustanovenie zákona, teda platí to aj v prejednávanej veci. Súd v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. teda musí už z úradnej povinnosti prihliadať jednak na premlčanie, ale aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na dôvodnosť uplatnenej
pohľadávky.Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Zaoberať premlčaním sa môže bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
8. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli medzi sebou zmluvu podľa zákona o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva je svojim charakterom zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tejto zmluvy, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky, žalovaný bol oprávnený využívať služby poskytované žalobcom (jeho právnym predchodcom) a zároveň povinný uhrádzať faktúry, ktoré mu právny predchodca žalobcu za využívanie týchto služieb vystaví. V konaní bolo zistené, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu za poskytované služby sume 28,04 EUR. Vzhľadom k tomu, že dlžnú sumu za poskytované služby v sume 28,04 EUR žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,66 EUR od 04.04.2013 do zaplatenia ( z faktúry VS č. XXXXXXXXXX ), s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 15,38 EUR od 04.05.2013 do zaplatenia ( z faktúry VS č. XXXXXXXXXX).
9.Žalobca si uplatnil aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a za prerušenie služby - neplatenie v sume 2 x 16,50 EUR plus 20% DPH faktúrou č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX.V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
10.Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanému hradiť žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.
11.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 EUR za upomienku oneskorenej platby tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
12.Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanému aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 EUR faktúrou č. XXXXXXXXXX. Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný vzhľadom k tomu, že takéto ustanovenie o zmluvnej pokute už bolo opakovane vyhlásené za neprijateľnú (a teda neplatnú) zmluvnú podmienku. V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ si žalobca nárok na zmluvnú podmienku voči žalovanému napriek tomu uplatnil, súd mu tento nárok z uvedených dôvodov nepriznal.
13.Splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 12,66 EUR bola dňa 03.02.2013 a faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 17,65 EUR dňa 03.03.2013.Podľa § 101, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie faktúry plynutím 3 rokov odo dňa jej splatnosti, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 07.03.2016. Po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu preto žalobcovi s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nebolo možné priznať žalované sumy na základe vyššie uvedených faktúr z dôvodu premlčania, preto v tejto časti žalobu zamietol.
14.Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za obmedzenie a prerušenie služby - neplatenie, poplatku za upomienku oneskorenej platby a zmluvnej pokuty, zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.
15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bola 62,80 % rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania v takomto rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.