Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-299-2015.pdf
PDF · 151.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/299/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovaným: 1/ Q., o zaplatenie 2.705,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 13. 10. 2014 na Okresnom súde Stará Ľubovňa postúpenou tunajšiemu súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.705,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.785,38 eur od 19. 6. 2013 do 17. 7. 2013, 5,5 % ročne zo sumy 2.765,38 eur od 18. 7. 2013 do 28. 8. 2013, 5,5 % ročne zo sumy 2.745,38 eur od 29. 8. 2013 do 23. 9. 2013, 5,5 % ročne zo sumy 2.725,38 eur od 24. 9. 2013 do 25. 10. 2013 a 5,5 % ročne zo sumy 2.705,38 eur od 26. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že bola mu postúpená pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. voči žalovaným vzniknutá zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, pričom dňa 24. 4. 2013 uzatvorili žalobca a žalovaní Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára v ktorej článku II bola ako ich záväzok určená suma 2.825,38 eur a príslušenstvo pohľadávky. Tvrdil, že v zmysle článku III tejto Dohody sa žalovaní zaviazali zaplatiť mu záväzok vo výške 2.825,38 eur v mesačných splátkach po 20,-eur so splatnosťou prvej splátky dňa 17. 5. 2013 a splatnosťou ďalších splátok vždy k 17. dňu v mesiaci. Podľa žalobcovho tvrdenia žalovaní v riadnom termíne uhradili len prvú splátku, ďalšiu uhradili až po termíne splatnosti dňa 18. 6. 2013, čím sa stal v zmysle bodu 3.2 Dohody o uznaní záväzku splatným celý záväzok. Po splatnosti žalovaní uhradili ešte 4 splátky po 20,- eur, zvyšok dlhu vo výške 2.705,38 eur neuhradili, preto žalobca sa jeho zaplatenia domáha súdnou cestou a žiada aj úroky z omeškania v sadzbe podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
2. K žalobe žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil vo fotokópii svoj výpis z obchodného registra, Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecné podmienky pre zmluvu o stavebnom sporení, Zmluvu o postúpení pohľadávok 235/2012, Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 24. 4. 2013 a výpis z účtu - prijaté platby. Po výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy predložil tiež výpis z účtu stavebného sporenia a konta medziúveru, Sadzobník poplatkov a Odstúpenie od zmluvy zo dňa 21. 5. 2009 zaslané žalovaným.
3. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaných ako spotrebiteľov písomne poučil o možnosti zastúpenia a o ich procesných právach a povinnostiach.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 10. 3. 2017, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému im cestou právneho zástupcu žalobcu dňa 23. 1. 2017 nedostavili. Podaním zo dňa 31. 1. 2017 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Žalovaní sa k žalobe na pojednávaní vyjadrili tak, že splácali žalobcovi splátky po 20,- eur, nevedia koľko bolo takto uhradené. Platiť to začali potom, čo za nimi v tejto veci bol pán J. z Z. s tým, že sa to málo splácať zrážkami zo mzdy, nevedia prečo sa v tých zrážkach nepokračovalo, ale mohlo to byť spôsobené tým, že sú voči nim vedené viaceré exekúcie. Pri svojom výsluchu uviedli, že k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo tak, že volal im raz nejaký pán J. z Z., že má cestu do V. a že sa u nich zastaví ohľadom dlhu ktorý majú voči Prvej stavebnej sporiteľni. Oni žalobcu nijako nekontaktovali, nakontaktoval sa na nich telefonicky tento pán, dohodli sa že sa stretnú v S. pred I., kde on aj prišiel na aute a povedal, že je poverený riešiť tú vec ohľadom dlhu voči stavebnej sporiteľni, preukázal sa nejakým dokladom či splnomocnením, oni si mysleli že je od exekútora alebo od nejakej exekučnej činnosti, čo mal napísané vo forme reklamy aj na aute. Všetko riešili tam pri aute, trvalo to asi 20 minút, on si od nich vypýtal doklady a dal im podpísať tie papiere s tým, že majú splácať na určené číslo účtu po 20,- eur mesačne. Žalovaní uviedli, že dohoda bola celá vytlačená na počítači, údaje ktoré sú na nej vpísané rukou vypisoval ten pán, on tam aj vpísal dlžnú sumu k čomu mal nejaký spis so sebou, oni sa len podpísali. Tvrdili, že ohľadom následkov tej dohody im nič nevysvetľoval, slovo premlčanie tam vôbec nepadlo, ani nevedia čo je to premlčanie, povedal len že ide o dlh voči stavebnej sporiteľni a keďže vedeli že tam nejaký dlh mali, mysleli si že to je v poriadku. Tiež im povedal, že ak sa to bude v tých 20 eurových splátkach splácať, dlh sa im bude znižovať a všetko bude v poriadku, takže to vnímali tak, že je to niečo pre nich dobré a preto to podpísali. Žalovaní uviedli, že ak by mali niečo žalobcovi platiť, dokázali by tak urobiť len v splátkach nakoľko sú voči nim už asi 8 rokov vedené viaceré exekúcie a vykonávajú sa im zrážky zo mzdy, majú zablokované účty a 2 maloleté deti.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 31. 1. 2017, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
8. Z obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11. 5. 2007 (čl. 8 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli písomnú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru žalovaným vo výške 100.000,- Sk na základe zmluvy o stavebnom sporení na preklenutia obdobia do pridelenia cieľovej sumy s tým, že po pridelení cieľovej sumy a dodržaní dohodnutých podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 60.000,- Sk. V zmluve boli dohodnuté podmienky splácania úveru. Žalovaní úver dohodnutým spôsobom nesplácali, a tak Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 21. 5. 2009 oznámila žalovaným, že z dôvodu nesplácania splátok ani v dodatočnej lehote a omeškania so zaplatením viac ako dvoch vkladov viac ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami odstupuje v súlade s čl. VI a VII úverovej zmluvy od tejto zmluvy a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Ako dlžná suma k 21. 5. 2009 je tam uvedená suma 2.809,92 eur. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu konta medziúveru (čl. 69 spisu) dátumom účinnosti odstúpenia bol deň 18. 6. 2009.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 235/2012 zo dňa 1. 10. 2012 uzavretej medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 a postupníkom
PRIVÁTNA exekučná spoločnosť s.r.o., so sídlom 9. mája 1817/3, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571 a výňatku z jej prílohy č. 1a súd zistil, že jej predmetom bolo odplatné postúpenie súboru pohľadávok postupcu, ktoré vznikli z úverov poskytnutých tretím osobám a ktoré sú špecifikované v prílohách č. 1a a 1b zmluvy na postupníka spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými. V prílohe č. 1a je ako postupovaná pohľadávka pod poradovým číslom 65 uvedená aj pohľadávka postupcu voči žalovaným vzniknutá zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
10. Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako „Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ (čl. 18 spisu) bolo zistené, že v jej článku I ako zmluvné strany sú uvedení žalobca ako veriteľ (v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom PRIVÁTNA exekučná spoločnosť s.r.o.) a žalovaní ako dlžníci. V jej článku II nazvanom „Uznanie záväzku“ je predformulované vyhlásenie, že cit „dlžník týmto uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok/dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzatvorená s pôvodným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. číslo medziúveru XXXXXXXXXX. Záväzok pozostáva z istiny vo výške 2.825,38 eur a príslušenstva podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere“. V článku III označenom ako Forma splatenia záväzku je v bode 3.1 poňaté vyhlásenie, že dlžník aj spoludlžník sa zaväzujú zaplatiť záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných k 17. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 17. 5. 2013 na tam uvedený účet. V poslednej vete tohto bodu 3.1 je uvedené, cit „Dlžník a spoludlžník vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní záväzku a jeho následkoch“. Podľa bodu 3.2 dohody v prípade, že dlžník a/alebo spoludlžník nebudú splácať záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok záväzku, a to prvým dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti prvej neuhradenej splátky. Uvedený dokument, vrátane prehlásenia o vedomosti dlžníkov o premlčaní záväzku a jeho následkoch je celý vopred predtlačený a predformulovaný, rukou doň boli vpísané len identifikačné údaje žalovaných, číslo medziúveru a výška dlžnej istiny z neho, údaj o výške a splatnosti dohodnutých splátok a miesto a dátum jeho podpísania.
11. Z výpovede žalovaných na pojednávaní bolo zistené, že iniciatíva na uzavretie tejto dohody vzišla od žalobcu, ktorý ich telefonicky cestou poverenej osoby oslovil s tým, že sa u nich zastaví ohľadom ich dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni a potom zakrátko na to v Kežmarku pred TESCO-m sa stretli a pri jeho aute, v priebehu asi 20 - 30 minút vyplnil rukou do uvedenej vopred predtlačenej dohody jednotlivé údaje, oni to len podpísali, pričom ohľadne následkov tej dohody im nič nevysvetľoval, slovo premlčanie tam vôbec nepadlo, bavili sa len o splátkach. Žalovaní uviedli, že nakoľko vedeli, že majú dlh voči stavebnej sporiteľni, mysleli si že je to v poriadku a že to je pre nich dobré keď to podpíšu, keďže takto im to uvedený pán aj prezentoval.
12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a preto mu neostávalo iné, než ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.
13. Žalobca uplatnený nárok vyvodzuje z dohody nazvanej „Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ zo dňa 24. 4. 2013. Aj vzhľadom k jeho odôvodneniu žaloby je zrejmé, že základ aj výšku celého uplatneného nároku vyvodzuje práve z tejto dohody, pričom zjavne mal za to, že vzhľadom na ňu nie je potrebné sa vôbec zaoberať pôvodným úverovým vzťahom medzi žalovanými a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., keďže o samotnom základnom úverovom vzťahu sa v žalobe zmienil len okrajovo v troch všeobecných vetách a potrebné skutkové tvrdenia k tomuto základnému úverovému vzťahu doplnil až po výzve súdu. Súd však za účelom posúdenia platnosti a účinkov „uznávacieho prejavu“ žalovaných vzhľadom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj pôvodným úverovým vzťahom. Preto sa v súdenej veci zaoberal jednak tým, či „Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ je spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného nároku žalobcovi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 sa v súdenej veci, rovnako ako v každej inej spotrebiteľskej veci zaoberal tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.
14. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovaným je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v ktorom už tento judikoval, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).
16. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že hoci pohľadávka žalobcu bola už v čase, keď mu bola postúpená celá premlčaná, ten sám z vlastnej iniciatívy a bez poskytnutia dostatočného priestoru žalovaným na rozmyslenie a úvahu predložil žalovaným na podpis „Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“, kde síce v jednej skrytej vete nachádza sa predformulované vyhlásenie, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní záväzku a jeho následkoch, avšak toto vyhlásenie nezodpovedalo ani skutočnosti, ani vôli dlžníkov.
17. Je treba hneď úvodom podotknúť, že v súdenom spore v procesnej rovine jedná sa o spor s ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľský spor (§ 290 a nasl. CSP), nakoľko uplatňuje sa v ňom nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V hmotnoprávnej rovine to má základ v tom, že zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu- Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. so žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov. Stavebné úvery síce nepatria pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch (viď § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy žalovanými s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. t.j. ku dňu 11. 5. 2007), aj tak však nemôže byť najmenších pochýb o tom, že v prípade tu posudzovanej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere jednalo sa o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 11. 5. 2007 totiž spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľom sa tu pritom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Pre posúdenie daného vzťahu ako spotrebiteľského teda vôbec nie je rozhodujúce, či ide alebo nejde o spotrebiteľský úver, ale rozhodujúce je zistenie, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie) totiž zďaleka nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov. V danom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sa charakter tohto právneho úkonu nezmenil. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva spotrebiteľského sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt. V súdenom spore teda tak úverovú zmluvu ako aj dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára je nutné posudzovať aj z pohľadu relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.
18. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a v § 53 výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
19. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 100.000,-Sk. Mal za preukázané tiež to, že žalovaní poskytnutý úver dohodnutým spôsobom nesplácali, preto veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. od úverovej zmluvy odstúpil a požiadal žalovaných o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov čo žalovaným oznámil listami zo dňa 21. 5. 2009. Ako dátum účinnosti odstúpenia vo výpise z účtu konta medziúveru (čl. 69 spisu) je uvedený deň 18. 6. 2009. Od platnej zmluvy, ktorá vychádzajúc z jej obsahu je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou pôvodný veriteľ platne odstúpil - využil svoje právo vyplývajúce mu z tejto zmluvy, preto sa súd musel zaoberať účinkami a následkami daného úkonu na predmetný záväzkový vzťah a aj na tu posudzovaný nárok, nakoľko má vplyv na začatie a plynutie premlčacej doby pre uplatnenie práva veriteľa, čo má zase vplyv na posudzovanie platnosti či neplatnosti dohody o uznaní záväzku.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci majú právo žiadať to, čo si vzájomne plnili. V danom prípade vzniká právo domáhať sa vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver a ďalších nárokov zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Keďže odchylné dojednanie účinkov odstúpenia od zmluvy by tu bolo v neprospech spotrebiteľa, nemožno naň vôbec prihliadať. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi jej účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia a preto je potrebné aj otázku premlčania práva veriteľa posudzovať podľa občianskoprávnych zásad platných pre režim bezdôvodného obohatenia.
22. Je treba uviesť, že v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa nachádza článok VIII - Záverečné ustanovenia, kde v bode 6 je uvedené, že dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Vo vzťahu k uvedenému dojednaniu súd konštatuje, že považuje ho za absolútne neplatné, nakoľko odporuje § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
23. Niet pochýb o tom, že žalobca uplatnil právo na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Súdna prax už judikovala, že za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj takú zmluvnú podmienku, pokiaľ v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach je stanovená dlhšia premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu dobu. Za neplatné z dôvodu neprijateľnosti preto súd považoval vopred
dodávateľom pripravené ustanovenie čl. VIII bod 6 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere o predĺžení premlčacej doby na uplatnenie práv veriteľa na 10 rokov odo dňa keď začala po prvý raz plynúť. Predmetné dojednanie nebolo so žalovanými ako spotrebiteľmi individuálne dojednané, spotrebitelia celkom zjavne nemali reálnu možnosť ho ovplyvniť, resp. vylúčiť keďže toto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených záverečných ustanovení zmluvy, pričom dojednanie o predĺžení premlčacej doby splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľov, ako je tomu v prípade tohto ustanovenia, ktoré predlžuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu o 7 rokov a to len vo vzťahu k právam dodávateľa voči spotrebiteľovi, nie aj naopak. V zmysle uvedeného, vzhľadom na vyhodnotenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ako občianskoprávneho vzťahu je na premlčanie potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) a vychádzať z tam uvedenej premlčacej doby. V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti aj právne závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25. 11. 2011 alebo Krajským súdom v Trenčíne v rozsudku 17Co 167/11-73 zo dňa 23. 11. 2011. Súd, v súvislosti so svojim právnym názorom o nutnosti vychádzať z premlčacej doby pre právny režim bezdôvodného obohatenia upravenej v Občianskom zákonníku v danom prípade a o nemožnosti považovať za prijateľné a platné ustanovenie o predĺžení premlčacej doby v spotrebiteľskom vzťahu spôsobom použitým aj v tu prejednávanej veci dáva do pozornosti, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v konaní I.ÚS 402/2013 iným žalobcom bolo namietané, že aplikácia Občianskeho zákonníka a posúdenie právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere uzatvorenou so spotrebiteľom (v tam uvedenej veci sa takisto jednalo o stavebný úver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. vylúčený z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch) ako spotrebiteľského je ústavne rozporná. Ústavný súd sa však s takýmto tvrdením nestotožnil. Ústavný súd v uvedenom konaní tam preskúmavané závery Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/81/2012-279 zo dňa 14. 2. 2013 v zmysle ktorých kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje v spotrebiteľskom vzťahu predĺženie premlčacej doby na 10 rokov a že pri spotrebiteľskej zmluve o úvere je nutnosť posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t.j. Občianskeho zákonníka označil za plne ústavne udržateľné.
24. V súdenej veci teda súd má za to, že vzhľadom na odstúpenie pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. od zmluvy ku ktorému došlo jeho listami zo dňa 21. 5. 2009 a ktoré účinky nadobudlo dňa 18. 6. 2009 niet pochýb o tom, že v čase, keď tento veriteľ postúpil svoju pohľadávku na žalobcu, táto bola v celom rozsahu premlčaná, a teda aj v čase, kedy bola dlžníkom na podpis predostretá dohoda o uznaní záväzku, právo veriteľa bolo premlčané v celom rozsahu.
25. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy so žalovanými s účinkami ku dňu 18. 6. 2009, čo v konaní ani nikto nesporil a žalobca to sám potvrdil ním predloženými listinami na čl. 69 a 72 a 73 spisu (výpis z účtu konta medziúveru a listy - odstúpenie od zmluvy zo dňa 21. 5. 2009). Ako už bolo uvedené, podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Veriteľovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. K postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 10. 2012 a k podpisu dohody o uznaní záväzku s
dlžníkmi dňa 24. 4. 2013, teda po uplynutí tak dvojročnej ako aj všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka.
30. Žalobca ako profesionál musel, alebo aspoň mal pri postúpení pohľadávky vedieť, že nadobúda premlčanú pohľadávku, teda sám a dobrovoľne išiel do rizika jej reálnej nevymožiteľnosti, čo nie je možné obísť následným špekulatívnym konaním a obchádzaním zákona na úkor spotrebiteľských práv žalovaných. Žalobca dňa 24. 4. 2013 za vyššie popísaných okolností predložil žalovaným na podpis dohodu o uznaní premlčaného záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Z nej však v tomto súdnom konaní žiadne nároky vyvodzovať nemôže, nakoľko súd túto dohodu považuje za absolútne neplatný právny úkon a to jednak pre absenciu skutočnej vôle na strane žalovaných uznať dlh ako nevyhnutného predpokladu platného právneho úkonu a tiež z dôvodu, že uvedený postup žalobcu súd považuje za rozporný s dobrými mravmi.
31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.(§ 39 Občianskeho zákonníka).
32. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
33. Súd k dohode o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára z ktorej žalobca vyvodzuje základ aj výšku svojho nároku uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú žalobcom, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Z tejto dohody a z ničím nespochybnenej výpovede žalovaných na pojednávaní vyplýva, že iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevyšla od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb konajúcich v mene žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu žalovaných ako dlžníkov riešiť ich naturálny záväzok, navyše takým spôsobom, žeby po 4 rokoch nečinnosti (od odstúpenia od zmluvy) zrazu sami chceli dobrovoľne nielen uznať premlčaný záväzok, ale aj uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy (bod 3.5) a rozhodcovskú doložku (článok IV Dohody), teda všetko inštitúty v spotrebiteľských vzťahoch nanajvýš problematické a často neplatné. Súd je vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania toho názoru, že pri podpise chýbala vôľa žalovaných uznať tento dlh. Z textu uznania (článok II Dohody) nevyplýva skutočná vedomosť žalovaných o tom, že súdna vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu už zanikla, nemali z neho vedomosť ani o priebehu predchádzajúceho splácania úveru, koľko z čerpanej sumy zaplatili na istine, koľko na účtovaných úrokoch, prípadne na iných poplatkoch. Žalobca takýto formulár, ako je známe súdu z jeho činnosti a zo súdnych rozhodnutí na ktoré poukáže nižšie používa vo vzťahu k neurčitému množstvu dlžníkov, často so skrytým cieľom pri jeho použití dosiahnuť uznanie dlhu, ktorý je premlčaný. Okrem toho čo uviedli žalovaní nemožno ani predpokladať, že by pri uznaní dlhu žalovaní vedeli, že dlh je premlčaný, že poznali účinky premlčania, chceli aby nastali účinky uznania dlhu, nebol preukázaný ich úplný a vážny úmysel plniť pri dôslednej vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda nebolo preukázané, že sa jednalo o individuálne dojednanú podmienku, kedy by ako spotrebitelia skutočne boli informovaní o všetkých podmienkach a povinnostiach tohto úkonu. Skutočnosť, že si žalovaní tejto skutočnosti neboli vedomí spôsobuje, že o takto uznanom dlhu nemožno v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka predpokladať sa, že dlh v čase uznania trval. Z výpovede žalovaných na pojednávaní navyše vyplýva, že ich skutočným úmyslom pri podpise tejto dohody nebolo uznať premlčaný záväzok, ale dohodnúť sa na splátkach.
34. Ak teda žalovaní takú dohodu narýchlo, na parkovisku pred obchodným domom po bezprostrednom predchádzajúcom telefonickom kontaktovaní žalobcom podpísali bez toho, že by vedeli že jedná sa o uznanie premlčaného záväzku, čo vyplynulo z ich výpovede, ktorá nebola žalujúcou stranou v žiadnom smere žiadnymi dôkazmi spochybnená a vychádzali pri jej podpise len z toho, čo im prezentovala osoba, ktorá im tú dohodu priniesla, teda že to pre nich bude dobré a výhodné, lebo to budú splácať v splátkach a dlh sa im bude znižovať a ak ich vôľou vôbec nebolo uznať premlčaný záväzok, keď im nikto nič k tomu bližšie nevysvetlil a nepovedal, nedošlo k platnému, slobodnému a vážnemu vykonaniu úkonu z ich strany. Na dlžníka môže klamlivo pôsobiť uvedenie veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach. Tu zisteným spôsobom konania žalobcu cez nejakého pracovníka žalobcu,
ak nie cielene, tak nepriamo bol navodený stav, v ktorom žalovaní nemali priestor dobre si uvážiť možné následky svojho konania a teda konať inak, ako si to predstavoval žalobca. Ak žalovaní po niekoľkých rokoch pasivity po odstúpení pôvodného veriteľa od zmluvy zrazu podpíšu uznanie premlčaného záväzku, tak už to logicky evokuje, že nešlo o ich vlastné a vážne rozhodnutie, ale že cieľom žalobcu bolo takýmto spôsobom s ohľadom na to, koho sa mu podarí zastihnúť v mieste bydliska dlžníka, riešiť zabezpečenie a vymožiteľnosť svojich záväzkov, ktoré mal nadobudnúť postúpením. K tomu zvolil z hľadiska možnej efektivity dosiahnutia ním zamýšľaného cieľa pre neho najúčinnejší spôsob osobného kontaktovania žalovaných ako dlžníkov v mieste ich bydliska bez predchádzajúceho upozornenia na takúto návštevu, ale z hľadiska žalovaných ako dlžníkov (spotrebiteľov) a ich schopnosti skutočne sa slobodne rozhodnúť, najmenej vhodný spôsob (pre už uvádzanú nepripravenosť spotrebiteľa, moment jeho prekvapenia a jeho možný stres až strach čo by sa mohlo udiať, ak by nepostupoval podľa predstáv žalobcu). Iná by bola situácia, ak by žalobca písomne kontaktoval žalovaných, ktorým by zaslal možné návrhy riešení existujúceho dlhu, poskytol im primeranú lehotu na rozhodnutie, či majú to záujem riešiť žalobcom navrhovaným spôsobom alebo zaslaním nejakého iného návrhu z ich strany, s prípadným oznámením ďalších svojich krokov, ktoré by realizoval v závislosti na spôsobe konania (rozhodnutia) dlžníkov.
35. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaným bola prinesená a predložená na podpis dohoda, ktorej text neumožňoval robiť v nej zmeny, hoci nebolo žalobcom preukázané žeby predtým ohľadne jej znenia prebehli medzi účastníkmi nejaké rokovania. Žalovaní pritom výslovne uviedli, že predtým ich ohľadom toho nikto nekontaktoval. Teda žalovaní mali fakticky možnosť (aj ak by si dohodu prečítali, v čom im podľa ich slov bránené nebolo) túto buď len podpísať alebo odmietnuť ju podpísať, takže ide o dohodu formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaní nemohli ovplyvniť.
36. Celé konanie a postup žalobcu pri uzatváraní „Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, a to s poukazom na postup jej uzatvárania, keď žalobca narýchlo predostrel jej vopred pripravený formulár nepripraveným a neinformovaným spotrebiteľom, zjavne za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných pohľadávok.
37. Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia (t.j. ku dňu 24. 4. 2013), pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku vo výške v akej neexistoval (vzhľadom na odstúpenie od zmluvy pôvodným veriteľom a vznik len nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške istiny úveru bez príslušenstva). Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvoril so spotrebiteľmi formulárovú dohodu o uznaní dlhu považovať za nekalú obchodnú praktiku.
38. Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase keď malo dôjsť k „uznaniu záväzku“, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 7. 6. 2012 aplikovateľné aj v tejto veci, cit.: „právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná.“ Vychádzajúc zo znenia Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára predloženej žalobcom je nutné konštatovať, že ide o formulárový (žalobcom vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovaným vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpeniu k záväzku a tým predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejmé, že ide formulár, ktorý žalobca používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Tento záver je súdu známy aj z jeho činnosti - z iných právnych vecí. Podľa názoru súdu, ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto Dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom a nie žalovanými (dlžníkmi). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dôsledok pre spotrebiteľa je závažný, pretože sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov. Návrh splátok a uznanie sú však formulárovo prepojené v jednom tlačive (k tomu podporne pozri aj tu aplikovateľný Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/71/2015).
39. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice.
40. Uzavretie dohody o uznaní záväzku vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžníci si boli vedomí skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznali účinky premlčania, chceli aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníkov plniť pri plnej vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku - zmluvu, kedy spotrebitelia boli informovaní o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.
41. V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaní okrem premlčaného záväzku, uznali celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.
42. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovanými a nazvaný ako dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Z tzv. formulárovej zmluvy o uzavretí splátkového kalendára, ktorej súčasťou bola i dohoda o uznaní záväzku a rozhodcovská doložka, nemohli mať žalovaní reálnu vedomosť o premlčaní nároku žalobcu, keďže táto skutočnosť nie je uvedená v odseku „uznanie záväzku“, ale je spomenutá len jednou vetou potom, čo mala byť medzi účastníkmi dohodnutá výška splátok (bod 3.1). Prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu je teda takto skryté do dohody o splátkach v článku 3.1, pričom podľa názoru súdu malo byť súčasťou uznania dlhu v článku II. I keď súd nijako neopomína, že na začiatku to boli práve žalovaní, ktorí svojím konaním porušili zmluvné povinnosti splácať poskytnutý úver, tu je potrebné zdôrazniť, že pri úprave premlčania nároku
zákonná úprava vychádza vždy z porušenia povinnosti jednej zo strán (pri premlčaní predpokladá existenciu nároku), ale na druhej strane dáva oprávnenej strane dostatočný časový priestor na uplatnenie svojich nárokov (v tomto prípade 2 resp. 3 roky), čo je i v záujme zachovania právnej istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Ako to vyplýva aj z výpovede žalovaných na pojednávaní, žalovaní, ktorí podpísali uznanie dlhu, nevedeli o jeho premlčaní, nikto im nič nevysvetlil, komunikácia sa týkala len a výlučne výšky splátok.
43. Uvedená skutočnosť má za následok, že na základe takéhoto uznania dlhu nie je možné vymáhať uznaný dlh, nakoľko dlžník nevedel o premlčaní dlhu a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalobca inicioval uzavretie dohody a dal žalovaným podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj jednostranný právny úkon uznania záväzku s úmyslom zlepšiť si svoju pozíciu pri vymáhaní dlhu. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať podľa názoru súdu právnu ochranu.
44. Nakoľko súd mal preukázané, že žalovaní nevedeli o premlčaní nároku, a nemal preukázané, že dohoda o uznaní záväzku bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu. Taktiež dlh vo výške v akej bol uznaný ani neexistoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd len na základe „Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ ako to zjavne zamýšľal žalobca nárok priznať nemohol, keďže táto je pre nedostatok vážnej a skutočnej vôle na strane žalovaných a tiež pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná.
45. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou či by žalobcovi nepatril nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Tu však súd musel brať do úvahy, že nárok žalobcu by bol v tomto prípade vzhľadom na dátum podania žaloby premlčaný v celom rozsahu a tiež by nemohol byť priznaný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Ako už totiž bolo uvedené, celá suma úverovej istiny mala byť žalovanými zaplatená po odstúpení od zmluvy ku ktorému došlo ešte v roku 2009. A keďže žalobca žalobu podal (doručil súdu) až dňa 13. 10. 2014, teda po uplynutí tak dvojročnej ako aj trojročnej premlčacej doby, nárok žalobcu ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve je celý premlčaný. Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preto nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
46. Koniec koncov, argumentácia súdu o neplatnosti takejto „Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ a jej dôvodoch už nemôže byť pre žalobcu nijako nová, či prekvapivá, keďže závery súdu sa nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu dospeli aj iné súdy (viď. napr. rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/353/2014, či rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/607/2014 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/756/2014, všetky verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR).
47. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík žalobcu v súvislosti s uzatváraním „Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára“ dospelo k záveru o neplatnosti a nekalosti týchto obchodných praktík poškodzujúcich spotrebiteľa a vyvodili z toho takisto závery o absolútnej neplatnosti daného dojednania.
48. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016,
ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne odôvodniť (viď článok 2 CSP). V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k posúdeniu daného nároku žalobcu, nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaní mali v spore plný úspech, preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaní však náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, na pojednávaní výslovne uviedli, že náhradu trov konania priznať nežiadajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.