Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-23-2017.pdf
PDF · 133.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/23/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochu, v spore žalobcov: 1/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., 2/ Jozef R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., práv. zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovaným: 1/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 171, R., obaja pr. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, o určenie vlastníckeho práva vydržaním s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č .k. 20C/35/2016-111 zo dňa 10.10.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v 1/ rade I. R., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2/ rade N. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom R., D. XXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vytvorenej z pôvodnej parcely parc. č. XX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parcely reg. E zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. R. a parcely parc. č. XX/XX orná pôda o výmere XX m2, parcely reg. E zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. R., a to geometrickým plánom č. 51/2014 zo dňa 24.02.2014 vyhotoveným spoločnosťou GEO-SPIŠ s.r.o., ktorý bol autorizačne overený dňa 24.02.2014 a úradne overený dňa 02.12.2014 pod č. 61-984/14 a vyslovil, že žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva k uvedeným parcelám z dôvodu ich užívania ešte ich právnymi predchodcami od roku 1980 na základe neformálnych zmlúv.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 20 ods. 1, 3, 4 Ústavy SR, § 137 CSP, § 39, § 126, § 134 a § 136 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 56 a § 63 Notárskeho poriadku a výrok o trovách konania § 255 ods. 1 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že je nepochybné, že v prípade parcely č. 65/10 a 65/11 sa jedná o pozemky nadväzujúce na dvor vo vlastníctve žalobcov. Tento bol vymedzený hranicou, ktorú vymedzili žalovaní a žalovaní si tiež na parcele, ktorú sami užívajú zriadili oplotenie. Toto oplotenie logicky aj technicky bráni žalovaným využívať predmet sporu, teda správať sa ako vlastník a predmet nerušene a dobromyseľne užívať. Mal za to, že zriadením oplotenia žalovaní jasne špecifikovali rozsah vlastného majetku a nie je zrejmý dôvod, pre ktorý vyvíjali snahy získať vlastnícke právo k predmetu sporu. Konštatoval, že žalovaní nesplnili podmienky stanovené § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu. Naopak vypočutí svedkovia potvrdili, že predmet sporu užívajú výlučne žalobcovia, resp. v minulosti predmet sporu užívali ich právni predchodcovia. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. a Z. G., v tomto smere prisvedčil vyjadreniu, že pozemky parc. č. XX/XX a XX/XX boli do kúpnej zmluvy zahrnuté omylom, kde v prospech tohto tvrdenia svedčí
skutočnosť, že Z. G. ani R. G. sa doposiaľ nedomáhajú prístupu či užívania predmetných parciel a to napriek značnému časovému odstupu od uzavretia kúpnej zmluvy.
4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. V samotnom dovolaní uviedli, že parc. XXX/X je vytvorená pre účely súdneho sporu geometrickým plátnom a je časťou parciel XX/XX a XX/XX, ktoré sú zapísané v katastri. Pred týmto označením bol sporný pozemok časťou parcely XXX/X a ešte predtým parcely XX/XX. Fyzicky ide stále o tú istú parcelu, resp. jej časť. Pôvodná parcela XX/XX bola parcela s podstatne väčšou výmerou a fyzicky sa nachádzala za záhradami všetkých rodinných domov na danej ulici. Vlastníci rodinných domov mali teda vo výlučnom vlastníctve pozemky, na ktorých stáli ich rodinné domy a tiež za nimi sa nachádzajúce záhrady. Ďalší pozemok - pozemok so záhradami vlastnili spoločne s ostatnými vlastníkmi domov vo vymedzených spoluvlastníckych podieloch a fakticky ju užívali v tej šírke, v akej bola priľahlá k ich záhradám. Tento právny a užívací stav bol potvrdený všetkými svedkami na pojednával 24.06.2016. Ak si spoluvlastníci reálne rozdelia užívanie spoločného pozemku, je to vec ich dohody o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ. Z takéhoto reálneho užívania však nikdy nemôže vzniknúť vlastnícke právo vydržaním ani jedného spoluvlastníka k častiam pozemkov, ktoré takto užívajú. A to ani v prípade, ak pozemok rozdelili plotom a ani vtedy, ak vypracovali geometrický plán vyznačujúci ich dohodu o užívaní pozemkov. (Vlastníci so dokonca môžu dohodnúť aj tak, že jeden bude užívať pozemok výlučne a druhý vôbec. Z takej dohody však mu nevznikne vlastnícke právo k celému pozemku a vlastnícke právo druhého vlastníka nezanikne.) Jediným prípadom, kedy by spoluvlastníkom vzniklo výlučné vlastnícke právo k vymedzeným častiam spoločného pozemku je zrušenie podielového spoluvlastníctva (nútene - § 142 OZ alebo písomnou dohodou § 141 OZ) a jeho vysporiadanie na základe geometrického plánu. Okamihom zápisu do katastra nehnuteľností by zaniklo spoluvlastnícke právo k spoločnej parcele, zanikla by pôvodná parcela, vznikli by dve nové parcely, ktorých samostatnými vlastníkmi by sa stali pôvodní spoluvlastníci. Žiadny iný spôsob, ktorým by sa pôvodní spoluvlastníci mohli stať výlučnými vlastníkmi jednotlivých častí spoločného pozemku nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky prípustný. Faktické užívanie, okupácia časti spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkov nezakladá vznik dôvodu na jej vydržanie. V danom prípade nepochybne existuje corpus possesions, ale neexistuje animus possidendi, pričom obe podmienky musia existovať súčasne. Je to obdobné ako pri nájme, výpožičke, zálohu a pod., kde existuje nepochybne corpus (držba), ale chýba viera vo vlastníctvo (animus) a preto detentor (napr. nájomca) nemôže vydržať vlastníkovu vec, hoci by ju reálne užíval desiatky rokov. Vlastnícke vzťahy zapísané do katastra platia kým sa nepreukáže opak. Žiadna osoba, ktorá je v katastri riadne zapísaná ako spoluvlastník pozemku nemôže pred súdom úspešne tvrdiť, že mala dobrú vieru v to, že je výlučný vlastník jeho časti. V danej veci boli pozemky p.č. XX/XX. a XX/XX (predtým v inom číslovaní) nepochybne v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Medzi nich patrili aj žalovaní, aj predchodcovia žalobcov N. Y., aj iní spoluvlastníci - napr. aj susedia G., ktorí celý podiel N. Y. v roku 2008 odkúpili. Skutočnosť, že pozemok XXX/X, vytvorený pre účely tohto súdneho konania, nikdy nebol predmetom výlučného vlastníctva žalobcov, ani ich právneho predchodcu, ale bol časťou spoločne vlastného pozemku, sa nedá vyvrátiť. Žalobný petit v konaní o určenie vlastníckeho práva je možné vymedziť negatívne - žalovaný nie je vlastníkom alebo pozitívne - žalobca je vlastníkom. Podstatne častejší je pozitívne vymedzený petit, nakoľko žalobca nemá spravidla právny záujem na tom, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom veci, ale na tom, že vlastníkom veci je žalobca. Ak sa žalobca domáha len určenia, že žalovaný nie je vlastníkom veci, postačí mu preukázať, že vlastnícke právo žalovanému nepatrí. Svoje vlastnícke právo preukazovať nemusí. Ak sa žalobca domáha určenia, že on je vlastníkom veci, musí preukázať jednak to, že vec nepatrí žalovanému a súčasne aj to, že vec patrí jemu. Ak súd takejto žalobe vyhovie, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aké skutkové a právne okolnosti ho viedli k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom a súčasne aké skutkové a právne okolnosti ho viedli k záveru, že vlastníkom veci je žalobca. S námietkami žalovaných sa súdu prvej inštancie nevysporiadal vôbec. Žalovaní sa od začiatku konania domáhali, aby žalobcovia aspoň určili právny dôvod, ktorý u nich založil dobrú vieru v to, že pozemok XXX/X patrí výlučne im. Žalobcovia v samotnej žalobe uviedli ako právny dôvod neformálne zmluvy z roku 1980. Neskôr v písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2016 výslovne uviedli, že časť spoločného pozemku nadobudol ich predchodca N. Y. „rôznymi neformálnymi zmluvami" v rokoch 1998 - 2003, pričom tieto „zhoreli v kozube“. Na pojednávaní dňa 24.06.2016 samotný N. Y. uviedol, že pozemok za záhradou kúpil od viacerých osôb na základe písomných zmlúv, avšak konanie o vklad vlastníckeho práva bolo zastavené. Viac k titulu nadobudnutia žalobcovia neuviedli. Obe tvrdenia sú však ľahko vyvrátiteľné. Nadobudnutie nehnuteľnosti neformálnou zmluvou, teda zmluvou, ktoré nie je v písomnej forme, je v slovenskom právnom poriadku vylúčené odvtedy, od kedy bola zavedená obligatórna písomná forma nadobúdacieho titulu. Takáto neformálna
zmluva nezakladá dokonca ani len dôvod dobrej viery pre vydržanie, nakoľko platí prezumpcia znalosti práva. Táto otázka bola okrem iného vyriešená rozhodnutím NS SR 6Cdo/78/2011, kde súd konštatuje, že omyl vo forme právneho úkonu v tak závažnej veci ako je prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti,... nemôže vyvolať dobrú vieru držiteľa, že mu vec patrí a to ani v prípade, ak je subjektívne presvedčený, že ústna zmluva na prevod nehnuteľností postačuje. (Podobne aj NS SR 3 MCdo 7/2010 a iné.) Dobrá viera vo vlastnícke právo z neformálnej zmluvy teda vzniknúť nemohla. Ak sa vezme za pravdivé druhé tvrdenie, teda to, že zmluva (zmluvy?) boli v písomnej forme, ale nedošlo k zavŕšeniu vkladového konania a následne došlo aj k strate (zničeniu) zmlúv, toto tvrdenie rovnako v plnom rozsahu vyvrátiteľné. Na pojednávaní dňa 24.06.2010 N. Y. nevedel uviesť ani jednu jedinú osobu, od ktorej mal pozemok (časť pozemku? podiel k pozemku?) kúpiť. Žalobcovia pritom na pojednávanie dňa 24.06.2016 predvolali takmer 10 svedkov, ani jedného však takého, ktorý by potvrdil, že podiel alebo pozemok formálne alebo neformálne predal. Navyše správa katastra archivuje aj zastavené konania, preto nič nebránilo žalobcom preukázať existenciu predmetných zmlúv aj týmto spôsobom - vyžiadaním zmlúv od správy katastra prostredníctvom súdu. Zničená zmluva nie je prekážkou preukázania jej existencie, ak na jej základe bolo vedené vkladové konanie. Žalobcovia nenavrhli zabezpečenie tohto dôkazu ani prostredníctvom svedkov, ani prostredníctvom orgánu štátnej správy. Z uvedeného je nepochybné, že svedok N. Y. vo svojej výpovedi neuvádzal pravdu. Tvrdenie žalobcov o existencii nadobúdacích zmlúv nebolo preukázané, hoci objektívne preukázané byť mohlo, ak by bolo pravdivé. Ide o učebnicový príklad neunesenia dôkazného bremena. Okrem toho, aj napriek zmätočnej a krajne nepresvedčivej výpovedi svedka N. Y. - blízkeho príbuzného žalobcov, je aj z jeho výpovede zrejmé, že nehovorí o kúpe pozemku v celosti, ale len o kúpe podielov k spoločnej veci. Ešte aj táto jeho výpoveď teda vyvracia základné žalobné tvrdenie, že právny predchodca žalobcov N. Y. v určitom čase nadobudol časť pozemkov XX/XX a XX/XX v presnej výmere aká bola vytýčená pre účely tohto konania, v celosti. Takéto tvrdenie dokonca nepredniesol ani samotný N. Y., nie je teda zrejmé, z čoho odvodzujú žalovaní svoju dobrú vieru. (Na tomto mieste žalovaní dodávajú, že na dobu 10 rokov potrebujú žalobcovia aj dobu dobromyseľného užívania svojho predchodcu, u nich samotná 10 ročná lehota nie je splnená, nakoľko nadobudli rodinný dom so záhradou neskôr, ako vyplýva z listu vlastníctva. Preto je právne významné zameriavať sa na dobromyseľnosť N. Y. a nie žalobcov.)Žalovaní viackrát počas konania, naposledy v záverečnej reči apelovali na súd, aby v prípade, ak rozhodne v prospech žalobcov, presvedčivo uviedol, na základe akého právneho dôvodu mal N. Y. získať dobrú vieru v to, že je vlastníkom a nie len spoluvlastníkom časti pozemku, ktorý užíval. Súd sa však dôsledne vyhol povinnosti vysporiadať sa s touto podstatnou námietkou žalovaných. Súd odôvodnil len to, z akého dôvodu nie sú podľa jeho názoru vlastníkom žalovaní. Nikde však neuviedol, z akého dôvodu sú vlastníkmi žalobcovia. Súd v tomto ohľade iba uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi preto, lebo pozemok dlhodobo užívajú. Žalovaní však zdôrazňovali, že samotná držba pre vydržanie nestačí, lebo je potrebné preukázať aj dôvod dobromyseľnosti, teda dôvod, pre ktorý sa držiteľ môže oprávnene domnievať, že mu užívaná vec patrí. Otázka splnenia druhej podmienky vydržania nie je preukázateľne nikde v odôvodnení rozsudku súdu vyriešená. Súd nie je povinný osvojiť si názor žalovaných, nemôže sa zbaviť povinnosti presvedčivo ho vyvrátiť. Súd rozhodol vec v podstate jednoducho. „Odňal“ pozemok tým, ktorí ho podľa jeho názoru neužívali a prisúdil“ ho tým, ktorí ho podľa jeho názoru užívali. Otázkou dobromyseľnosti držby a predchádzajúceho spoluvlastníctva sa nezaoberal. V prípade pozitívne vymedzenej určovacej žaloby súd nemôže vyhovieť žalobe len na základe toho, že dospeje k presvedčeniu, že vec žalovanému nepatrí a vôbec nezaoberať sa otázkou, či ten, komu vec patrí je žalobca. S ohľadom na vyššie uvedené, žalovaní opakovane žiadajú, aby odvolací súd, v prípade, ak by rozsudok súd prvej inštancie potvrdil, sa vyporiadal s týmito námietkami a presvedčivo uviedol, aký bol konkrétny právny dôvod dobromyseľnosti N. Y. a aké vykonané dôkazy tento dôvod preukazujú. V ďalšom poukázali na ich námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal nesprávne. Podľa odvolateľa žalobcovia nemohli pokračovať v dobromyseľnej držbe N. Y. preukázateľne preto, lebo tento všetky svoje podiely k parcelám XX/XX a XX/XX, ktorých časťou je pozemok XXX/X (predmet sporu) dňa 18.07.2008 predal Z. G. s manželkou za 3.420,- korún. Uvedené vyplýva zo žalovanými predloženej kúpnej zmluvy. Súd v tomto ohľade konštatoval, že N. Y. tieto podiely predal „omylom“. Na základe čoho dospel súd k tomuto názoru nie je zrejmé. Súd bez zjavného dôvodu prijal tento krajne nepravdepodobný a najmä nepreukázaný skutkový záver, hoci existencia tejto kúpnej zmluvy vyvracia celé žalobné tvrdenie a tým aj celý rozsudok. Táto zmluva (riadne vložená do katastra nehnuteľností) totiž preukazuje že N. Y. nebol vlastníkom, ale spoluvlastníkom „pozemku za záhradou“ a v čase, kedy scudzil dom so záhradou N. Y. a ten následne žalobcom už nebol ani len spoluvlastníkom tohto pozemku, teda žalobcovia nemali ako po ňom získať dobromyseľnú držbu. N. Y. teda najneskôr od 18.07.2008 (resp. od vkladu 18.08.2008) preukázateľne nebol ani len vlastníkom podielu k pozemku, ktorý je predmetom konania. Parcela XXX/X je časťou parciel XX/XX a
XX/XX tak, ako vyplýva z GP priloženého k žalobe. Najneskôr dňa 18.07.2008 ho právny predchodca žalobcov v zákonnom predpísanej forme predal tretím osobám, hoci ho ďalej fakticky užíval. Samotná existencia tejto zmluvy (žalovaní opätovne poukazujú na to, že táto nezhorela v kozube“, ani neskončila zastavením vkladového konania), postačuje na to, aby súd žalobu žalobcov zamietol. Aby mohol súd konštatovať omyl pri jej uzatváraní, musel by mať na to predložený aspoň jeden dôkaz okrem účelového tvrdenia svedka Y.. Okrem toho by súd musel mať za preukázané, že právny úkon konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť - § 49a OZ. Žiadne takého dokazovanie navrhnuté ani vykonané nebolo. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak budú splnené podmienky, aby rozhodol sám, a žalobu zamietol.
5. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že podstatou odvolania žalovaných je tvrdenie, že žalobcovia nemali splniť podmienky vydržania pre určenie vlastníckeho práva formou rozsudku. V rámci odvolania napádajú žalovaní tú skutočnosť, že žalobcovia podľa názoru žalovaných nepreukázali dostatočne dobromyseľnosť užívania veci a že pre určenie vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje len samotné užívanie, pričom držbu napádajú z toho dôvodu, že časť parcely mal predchádzajúci právny predchodca žalobcov odpredať akousi kúpnou zmluvou do vlastníctva iným osobám, ako aj tú skutočnosť, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v užívaní nehnuteľnosti. Mali za to, že dôvody uvedené žalovanými v odvolaní spracovaného písomným podaním zo dňa 25.10.2016 sú právne irelevantné a sú len pokusom prekryť vlastné protiprávne konanie, ktorým sa zmocnili dočasu vlastníckeho práva taktiež „vydržaním“, a to vykonaním prehlásenia o vydržaní u príslušného notára, pričom pre potreby vydržania už od vtedy funkciu vykonávajúceho starostu obce Hozelec zabezpečili si falošné potvrdenie o užívaní parcely a na základe týchto nepravdivých a vedome pozmenených údajov vykonali aj vyhlásenie o vydržaní u príslušného notára, na základe ktorého vyhlásenia o vydržaní bola žalovaným dočasu zapísaná do vlastníctva parcela vyslovene dlhodobo užívaná a vlastnená žalobcami a ich právnymi predchodcami. V rámci súdneho konania súd úplne a riadne zistil skutkový stav a na základe správne zisteného skutkového stavu aj správne rozhodol. V rámci vykonania dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov N. Y., U., ako aj listinným dôkazmi a správne zistil skutkový stav špecifikovaný v odôvodnení rozsudku. Súd správne zistil, že dňa 17.7.2014 žalovaná v 2. rade v kancelárii Notárskeho úradu JUDr. V. Q. v Poprade vyhlásila, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako pare. č. XX/XX s podielom X/XXX, X/XXX,X/ XXX, X/XXX, X/XX. Vlastníctvo si žalovaní odvodili z titulu prevodu realizovaného v roku 1976. Dňa 22. 08.2014 žalovaná v 2. rade prostredníctvom JUDr. V. Q. v Poprade osvedčila vlastnícke právo žalovaných k parcele č. XX/XX zapísanej na LV č. XXX s podielom X/XXX, X/XXX,X/XXX, X/XXX,X/ XX pričom vlastnícky titul bol taktiež uvedený prevodom realizovaným v roku 1976. Oni ako žalobcovia boli nútení na základe zápisov, ktoré boli v prospech žalovaných vykonané u príslušného katastra, podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, pretože k častiam parciel, ku ktorým žalovaná vyhlásila, že tieto užívajú nerušene v dobrej viere ako vlastné, nikdy vlastnícke právo vydržať nemohli, pretože tieto parcely žalovaní nikdy a žiadnym spôsobom neužívali a vyhlásenie vykonané u JUDr. V. Q. vykonali vedome nepravdivo v snahe získať do vlastníctva majetok, ktorý nikdy neužívali, ktorý nemohli vydržať a ku ktorému nemohli byť dobromyseľní v užívaní vlastníckeho práva, pretože išlo o parcely, ktoré boli v užívaní nás - žalobcov a našich právnych predchodcov po dobu viac ako 20 rokov. Predmetná parcela, ku ktorej si žalovaní nárokovali určenia vlastníckeho práva vydržaním a dobromyseľným správaním, je súčasťou ich domového pozemku a súčasťou spodnej parcely, ku ktorej súd právne určil vlastnícke právo žalobcom a ktorú oni užívajú ako vlastnú dobromyseľne, túto spravujú po dobu viac ako 20 rokov a túto užívajú výlučne žalobcovia a ich rodinní príslušníci. Žalobcovia nadobudli podiely kúpnou zmluvou v roku 2010 a 2011, pričom podiely k predmetu sporu pôvodne kúpil brat žalobkyne v 1. rade, pričom k zápisu jeho vlastníckeho práva nedošlo z dôvodu špecifikovaného v bode 4 rozsudku Okresného súdu Poprad, avšak predmetné parcely boli jednoznačne dobromyseľne užívané ako vlastné so splnením všetkých atribútov pre určenie vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcov a ich právnych predchodcov. Súd v rámci dokazovania riadne, správne zistil skutkový stav aj výsluchom svedka N. Y., kde zistil, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, užíval pôvodne so svojou rodinou, predovšetkým pre účely odstavenie nákladných motorových vozidiel a návesov. Rodinný dom a pozemok kúpil v rámci exekúcie a v čase kúpy mali žalovaní už svoj pozemok v zadnej časti ohradený. Žalovaní v predmetnom spore sporný pozemok nikdy neužívali a nemohli splniť podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaní pretože užívali svoje parcely, ktoré boli v úplne inom geometrickom rozložení a svoje parcely majú ohradené svojím plotom, ktorý vybudovali samostatne
a ktorým oddelili svoje vlastníctvo a svoje užívacie parcely od parciel vo vlastníctve žalobcov a túto hranicu dlhodobo po dobu 20 rokov akceptovali. Je preto pre žalobcov nepochopiteľné z akého dôvodu žalovaní pristúpili k „vedomému“ protiprávnemu konaniu, že si zabezpečili od starostu obce nepravdivé potvrdenie o užívaní časti parciel, ktoré nikdy neužívali zároveň sa dožadovali zápisu vlastníckeho práva na základe listiny o vyhlásení o vydržaní spracovanej príslušným notárskym úradom. Zároveň obidvaja potvrdili tú skutočnosť, že predmetné pozemky boli dlhodobo v užívaní v dobrej viere vlastnené len rodinnými príslušníkmi a právnymi predchodcami žalobcov. Súd správne zistil tú skutočnosť, že dopočutím N. Y. zistil, že vlastníkom pozemku v minulosti bol N. Y., ktorý nehnuteľnosť nadobudol od nebohých pôvodných vlastníkov, a to T., R. s tým, že zmluvy boli uzatvorené v písomnej podobe, resp. aj na základe dohôd, avšak po rozvodovom konaní bývalá manželka tieto zničila spálením. Z výsluchu svedka N. Y. súd správne a úplne zistil, že pôvodný pozemok za domom odkúpil od pani R., Y., F., T. a od Y., pričom podiely odkupovali postupne od 1983 a hranica pozemku sa nemenila, tento bol ohradený a bola vymedzená kovovými stĺpikmi. Predmetné parcely takto vytýčené a takto uhradené užívala vyslovene rodina žalobcov a ich právni predchodcovia. Kvôli finančným problémom právneho predchodcu dom a pozemky odkúpil N. Y. a následne žalobkyňa s rodinou. Súd sa správne vysporiadal aj s predloženou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi N. Y. a Z. G. s manželkou R. zo dňa 18.07.2008, kde súd zistil, že predmetom predaj má byť o.i. podiel N. Kovalčíka na parc. č. XX/XX a XX/XX. K tomu sa N. Y. vyjadril v rámci svedeckej výpovede, že je pravdou, že rodine G. odpredával časť parciel, avšak jednalo sa o parcely za potokom a pravdepodobne došlo pri identifikácii predmetu kúpy a predaja k omylu, pretože jednoznačne pre potreby do vlastníctva G. odpredával časti parciel, ktoré boli mimo užívanej parcely, ktorá je predmetom sporového konania, pričom žiadnym spôsobom predmetnou kúpou nedošlo k zmene užívacích a vlastníckych vzťahov k novovytvorenej parcele č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XX/XX a XX/XX geometrickým plánom spoločnosti GEO.SPIŠ, s.r.o., ktorý bol autorizačne overený dňa 24.02.2014, pretože v rámci predmetnej zmluvy uzatvorenej s Z. G. došlo k odpredaju ďalšej časti parcely za potokom, teda za časťou a za parcelou vytvorenou geometrickým plánom, ktorá je predmetom sporu medzi žalobcami a žalovaným. Tvrdenie svedka Y. o tom, že postupne odkupoval spoluvlastnícke podiely potvrdila tiež svedkyňa S. R., Anna M. a I. R.. Vykonaným dokazovaním bola jednoznačne potvrdená skutočnosť, že parcela, ktorá je predmetom prevodu a ku ktorej určil vlastnícke právo súd v prospech žalobcov, jednoznačne užívali len žalobcovia a ich predchodcovia bez akéhokoľvek možného vstupu užívania alebo akéhokoľvek iného reálneho dosahu, či už užívacieho alebo vlastníckeho zo strany žalovaných. Po preštudovaní odvolania žalovaných sú žalobcovia nútení s údivom konštatovať tú skutočnosť, že žalovaní sa ani slovom nezmienia o svojom protiprávnom konaní, ktorým si zabezpečili „falošné“ a nepravdivé podkladové materiály zo strany obce Hozelec, na základe ktorých mal z neznámych dôvodov vtedy funkciu vykonávajúci starosta obce potvrdiť užívanie časti parciel v ich užívacom titule, na základe ktorých sa žalovaní nerozpakovali zabezpečiť si podvodné a nepravdivé vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva od príslušného notárskeho úradu, ktorý tieto podklady zabezpečil a vydal na základe vedome nepravdivých listín. Sú to práve žalovaní, ktorí svojím aktívnym konaním bez akéhokoľvek užívacieho a vlastníckeho vzťahu zasiahli do výkonu užívacích a vlastníckych práv žalobcov do takého rozsahu, že žalobcovia boli nútení podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, aby konečne reálnym spôsobom ustálili svoj užívací a vlastnícky titul, ktorý fakticky, reálne a dobromyseľne užívajú po dobu cca 20 rokov. Námietky žalovaných sú snahou o získanie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, ktorú nikdy neužívali, nevlastnili a žiadnym iným spôsobom nevydržali a uplatnenie ich práv je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zákona, pretože nie je mysliteľné, aby na základe protiprávnych dokladov bolo chránené akési právo žalovaných, ktoré nikdy neexistovalo. Práve konaním žalovaných títo donútili žalobcov konať a preukázať pred súdom tú skutočnosť, že domový majetok, ktorého súčasťou je aj novovytvorená parcela č. XXX/X, užívajú žalobcovia a ich právni predchodcovia po dobu cca 20 rokov ako ohradený, samostatne odčlenený a uzavretý majetok, ktorý si odkúpili samostatnými čiastkovými zmluvami, ku ktorému okrem iného aj získali vlastnícke právo vydržaním, pretože ho dobromyseľne spravujú a užívajú ako vlastný po dobu viac ako 10 rokov. Súd úplne a komplexne zistil skutkový stav v predmetnej veci a na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu vo veci aj správne rozhodol. Uplatňovanie akýchsi práv zo strany žalovaných je len ďalším pokusom o uzurpáciu majetku, ktorý nikdy neužívali a nevlastnili, pretože tento, ako bolo zistené súdom, ako je viackrát tvrdené žalobcami v predmetnom konaní, jednoznačne boli odkupované právnym predchodcom žalobcov N. Y. štandardným spôsobom, pričom tento uvedené časti parciel od pôvodných vlastníkov odkúpil, pozemok upravoval, vykonával terénne úpravy, kosil trávu, navážal zeminu, sadil stromy, založil ovocný sad, ktorý bol preukázaný v rámci dôkazného konania, kde podľa obvodu stromov je možné určiť ich vek na dobu cca 20 rokov, ďalej vysadil ihličnaté stromy, ktoré
boli v roku 2010 zrezané, avšak do dnešného dňa je možné vidieť pne týchto stromov. Je zarážajúce, že aj napriek tomu, že na hranici pozemku medzi žalobcami a žalovanými bol v roku 2005 vystavený plot, ktorý tvorí hranicu medzi reálnym užívaním parciel žalobcov a žalovaných, ktorí doteraz rešpektovali súčasný stav, uzurpujú si títo akési vlastnícke právo k takto vyčlenenej parcele. Podľa správneho zistenia súdu ďalším vlastníkom nehnuteľnosti je právny predchodca žalobkyne v 1) rade N. Y. - ktorý je brat žalobkyne, ktorý nehnuteľnosť odkúpil v snahe pomôcť bratovi N. Y. z problémov, taktiež tieto pozemky od roku 2008 do 2010 užívali, upravovali, používali na parkovanie motorových vozidiel a ich príslušenstvá, keďže vykonával prácu autodopravou. Žalobcovia užívajú predmetné nehnuteľnosti štandardne od roku 2010 ako vlastníci, na pozemku vysadili stromčeky, pestujú zeleninu, na pozemku vykonávajú úpravy, vozia zeminu a predmetné časti parciel užívajú ako súčasť domového majetku patriaceho im a právnym predchodcom dlhodobo. Súd v rámci rozsudku správne poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá upravuje možnosť získania vlastníckeho práva vydržaním, súd správne konštatuje tú skutočnosť, že vlastnícke právo, ako aj absolútne právo pôsobí voči všetkým a ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Súd správne zistil splnenie podmienok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, že tento je nepochybne daný súčasným, skutkovému stavu a zákonu nezodpovedajúcim, zápisom vlastníctva k nehnuteľnostiam, lebo napriek tomu, že sami nepreviedli vlastnícke právo k pozemku na iného, nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci je zrejmé, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Toto stanovisko súdu plne korešponduje splatnou judikatúrou, napr. rozsudkom NS SR č. 1 Cdo 56/2003. Súd v odôvodnení rozsudku správne konštatoval skutočnosť, že jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je držba, ktorá je oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí s tým, že pri oprávnenej držbe musí byť splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Súd v rámci dokazovania skúmal aj napr. psychický stav účastníkov konania, ako aj vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje a z okolností užívania parciel, ktoré sú predmetom sporu. Súd správne konštatoval aj nesprávnosť notárskych zápisníc s tým, že v zmysle bodu poukázal na tú skutočnosť, že notárske zápisnice sú vyhotovované ako listiny pri notárskej činnosti, kde je len osvedčená skutočnosť, ktorá by mohla byť podkladom pre uplatnenie práv a osvedčuje vyhlásenia účastníkov, ktoré pred notárom osoby vyhlásia. Súd správne uviedol, že činnosť notára pri vydávaní osvedčenia je daná tým, že zaznamenáva dej, ktorý sa pred ním odohráva, pričom pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom alebo realitou. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči resp. neprieči zákonu. Vzhľadom na tento právny úkon súd správne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že zrejme by neprichádzalo do úvahy podanie žaloby o určenie neplatnosti osvedčenia vydaného notárom, pričom jediný možný spôsob, ako mohli žalobcovia uplatniť svoj zákonný platný nárok je podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva vydržaním. Súd sa správne vysporiadal s tou skutočnosťou, že žalovaní získali sporné nehnuteľnosti do vlastníctva bez skutkových tvrdení a dôkazov, resp. na základe nepravdivého vyhlásenia. Správne poukázal aj na tú skutočnosť, že vzhľadom na to, že bolo predmetné osvedčenie vydané na základe nepravdivých tvrdení, je toto možné kedykoľvek napadnúť, pričom po zistení skutkového stavu správne poukázal na tú skutočnosť, že s ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal za preukázané, že nárok žalobcov je oprávnený a odôvodnený s tým, že v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané to, že v prípade parc. č. XX/XX a XX/XX sa jedná o parcely nadväzujúce na dvor vo vlastníctve žalobcov, tento bol vymedzený hranicou, ktorú vymedzili žalovaní a žalovaní si tiež na parcele, ktorú sami užívajú, zriadili oplotenie. Toto oplotenie logicky aj technicky bráni a bránil žalovaným využívať predmet sporu, teda správať sa ako vlastník a predmet nerušenie a dobromyseľne užívať. Riadne zistil, že zriadením oplotenia žalovaní jasne špecifikovali rozsah vlastného majetku a nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by vyvíjali snahy získať vlastnícke právo k predmetu sporu. V tomto smere súd riadne zistil aj tú skutočnosť, že žalovaní nesplnili podmienky stanovené § 134 Obč. zákonníka, nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu, pretože parcely, ktorú sú predmetom sporu nevyužívali, už vôbec nie ako vlastné, naopak, svedkovia potvrdili, že predmet sporu užívajú výlučné žalobcovia, napr. v minulosti predmet sporu užívali jednoznačne len ich právni predchodcovia. Súd správne po vykonaní dokazovania dopočutím svedkov, ako aj predložených listinných dôkazov zistil tú skutočnosť, čo sa
týka kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. a Z. G., že má dôvod prisvedčiť vyjadreniu, že pozemky parc .č. XX/XX a XX/XX boli zahrnuté do kúpnej zmluvy omylom, minimálne v časti, v ktorej tvoria súčasť novovytvorenej parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2. V prospech tohto tvrdenia svedčili skutočnosti, že Z. G. a R. G. sa doposiaľ nedomáhali prístupu či užívania predmetných parciel, a to aj napriek značnému časovému odstupu od uzavretia kúpnej zmluvy v časti, v ktorej tieto zabiehajú do novovytvorenej parcely, ktorá je predmetom sporu, teda pare. č. XXX/X. Súd správne záverom dodal, že je nepochybné, že strany sporu ako bezprostrední susedia by svoje záležitosti mali riešiť predovšetkým vzájomnou dohodou bez vyvolávania zbytočných sporov. Rozsah užívania jednotlivých parciel bol vymedzený pred desiatkami rokov a neodôvodnené a podvodné získavanie spoluvlastníckych podielov k parcelám, ktoré fyzicky nevyužívajú formou zabezpečenia akýchsi osvedčením vydaných na základe nepravdivých údajov, vydržania, je šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi, Čím žalovaní zbytočne prispeli k vyvolaniu sporu a konfliktu, ako aj k zbytočným výdajom zo strany žalobcov v snahe ochrániť svoje vlastnícke právo. Na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu súd správne a komplexne rozhodol, vyhovel žalobcom preto je rozsudok Okresného súdu v Poprade, č. k. 20C/35/2016 správny, komplexný a úplný vydaný na základe úplne a riadne zisteného skutkového stavu v súlade so zisteným skutkovým stavom s výpoveďami svedkov. Tiež procesný postup súdu bol jednoznačne správny, konanie nemalo žiadnu vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistený skutkový stav bol jednoznačne zistený správne a úplne. Súd komplexne právne posúdil vec na základe správneho právneho, ako aj vecného posúdenia a zistenia veci. Odvolanie žalovaných je len ďalším pokusom o zvrátenie stavu o uzurpovanie si časti parciel do vlastníctva bez akéhokoľvek hmotného, formálneho a právneho základu. Navrhujeme, aby odvolací súd podľa § 387 ods. l CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne vo výroku, ako aj obsahu a zároveň navrhujeme, aby odvolací súd v rámci rozhodovania zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré bude vyčíslené samostatným písomným podaním.
6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalovanými, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
7. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca § 134 OZ.
8. Súd prvej inštancie založil svoj záver o vlastníctve žalobcov k predmetu sporu na zistení, že žalovaní nesplnili podmienky stanovené § 134 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu, ale že naopak svedkovia potvrdili, že predmet sporu užívali výlučne žalobcovia, resp. v minulosti ich predchodcovia. Prevod podielov z predmetu tohto sporu (parc. č. XX/XX a XX/XX) právnym predchodcom žalobcov na tretie osoby, súd prvej inštancie vyhodnotil ako omyl.
9. Takto založené závery súdu prvej inštancie sú „ab absurdum“, nezodpovedajú doteraz zistenému a preukázanému skutkovému stavu, zákonom a konštantnou judikatúrou ustáleným kritériám viaznucim na kladnú určovaciu žalobu, na základe ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníctva. Tu totiž nestačí preukázať, že vlastníctvo nesvedčí žalovaným, ale práve naopak je potrebné spoľahlivo a bezpečne preukázať, že vlastníctvo svedčí žalobcom. Pokiaľ má vlastníctvo svedčiť žalobcom titulom vydržania, nemožno opomenúť, že ku nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľnosti 10 rokov. Základnou podmienkou vydržania je teda držba veci, a to držba oprávnená. Pre vznik držby je nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov, a to: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou (držobná vôľa) a faktické ovládanie veci, pričom otázka, či držiteľ veci bol v dobrej viere, nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Preukázanie splnenia týchto podmienok zaťažuje žalobcov. Dokonca ani neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva (v tomto prípade pre prípadný omyl) nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.
10. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie sa uspokojil zo zistením, že žalovaným nesvedčí vlastníctvo k predmetu sporu titulom vydržania. Takto potom prisvedčil vlastníctvu žalobcom, zrejme titulom vydržania, avšak bez toho, aby žalobcovia spoľahlivo a bezpečne preukázali splnenie podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V tomto smere bude mať veľký význam opätovné posúdenie otázky nadobudnutia vlastníctva zo strany právneho predchodcu žalobcov k predmetu sporu - N. Y., teda to, či, ak áno, potom akým titulom, a v akej forme nadobudol vlastníctvo k premetu sporu (výlučné, podielové), ako aj otázka následnej dobromyseľnosti žalobcov, keďže ich právny predchodca preukázateľne scudzil svoje vlastníctvo k predmetu tohto sporu iným osobám. Aj otázke vyhodnotenia/platnosti tohto scudzovacieho úkonu je porobené venovať náležitú pozornosť.
11. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať na základe žalobcom preukázaných skutočností (ich úlohou bude produkovať v konaní také dôkazy, ktorými preukážu oprávnenosť svojho nároku), vyporiadať sa so všetkými vytýkanými nedostatkami, ďalej sa vyporiadať aj so všetkými odvolacími námietkami žalovaných, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).