Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1637-2015.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1637/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, AK so sídlom Nám. Martina Benku č. 2416/18, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. 2. P., o zaplatenie sumy 893,75 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 646,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44,72 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 893,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 25.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.03.2014 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 650,- Eur za úrok vo výške 130,- Eur a servisný poplatok vo výške 117,- Eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť celkovú čiastku v sume 897,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch vo výške 3,25 Eur a ďalej v 10 mesačných splátkach po 88,73 Eur. Žalovaní uhradili len sumu 3,25 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaných v pred žalobnej upomienke zo dňa 09.10.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.03.2014 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 31.01.2014. Dlžná suma 893,75 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a servisný poplatkom a sumou uhradenou žalovaným vo výške 3,25 Eur.
2.
Žalovaní sa k žalobe napriek výzve nevyjadrili.
3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 01.03.2017.
5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120140775 zo dňa 13.03.2014, pred žalobnou upomienkou zo dňa 09.10.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 28.03.2014, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 13.03.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 650,- Eur za úrok vo výške 130,- Eur a servisný poplatok vo výške 117,- Eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 897,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 3,25 Eur a ostatných 10-tich vo výške 88,73 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za poskytnutie úveru je vo výške 18 % z istiny. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 67,70 % a priemerná RPMN vo výške 46,30%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 370 deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru (bod 2 prvá veta Obchodných podmienok). Obchodné podmienky obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta Obchodných podmienok). Žalovaní uhradili na úver len sumu 3,25 Eur dňa 13.03.2014.
7.
Z predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 09.10.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy 1.246,80 Eur titulom riadne a včas neuhradených splátok na základe zmluvy o úvere č. 120131299 zo dňa 22.04.2013, pričom ho upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Písomným oznámením zo dňa 28.03.2014 žalobca žalovanému v 1.rade oznámil zosplatnenie celej pohľadávky 1.246,80 Eur zo zmluvy o úvere č. 120131299 zo dňa 22.04.2013 ku dňu 31.01.2014 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru so zmluvnou pokutou 99,- Eur a nákladmi spojenými s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 300,- Eur , t. j. vo výške 1.645,80 Eur. Doručenie zosplatnenia úveru žalobca súdu nepreukázal.
8.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.
16.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
18.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) , d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 650,- Eur za úrok vo výške 130,- Eur a servisný poplatok vo výške 117,- Eur s tým, že žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi celkovú sumu 690,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 3,25,- Eur a zvyšných 10 vo výške 88,73 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako 370. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania úveru bola dohodnutá do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru a podmienok jeho splácania. Formulárový charakter majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.
21.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaní majú s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovaným poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22.
Žalobca v konaní nepreukázal súdu zosplatnenie úveru, keďže takúto listinu súdu nedoložil. Spolu so žalobou doručil súdu listiny - výzvu k úhrade z 09.03.2013 a a listinu o zosplatnení úveru zo dňa 28.03.2014 avšak tieto listiny sa týkali zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.04.2013 a nie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2014, ktorá je predmetom konania. Zo zmluvy je zrejmé, že má písomnú formu, úver bol žalovaným poskytnutý, avšak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. , a to podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Takýto údaj zo zmluvy nevyplýva. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci. Okrem toho v obchodných podmienkach je konečná splatnosť úveru dojednaná odlišne ako 370. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania úveru je uvedená do konečnej splatnosti úveru. Uvedené dva spôsoby určenia doby trvania zmluvy si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru. Na určenie konečnej splatnosti úveru sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (údajmi sú dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia,
výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.
23.
Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len celková suma splátok (3x 3,25 Eur, 10x 88,73 Eur) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku (resp. odplaty žalobcu) a ďalšie poplatky. Uvedené nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva spôsob výpočtu výšky úroku, prípadne odplaty.
24.
Súd taktiež konštatuje, že dohodnutá RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 67,70% a úroková sadzba z úveru bola v zmluve dohodnutá vo výške 20 %, z úveru. Takto stanovená výška RPMN je uvedená nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa a ide o klamlivý údaj uvedený žalobcom, keďže RPMN zo zmluvy predstavuje výšku 78,42 %. Taktiež úrok z úveru je v zjavnom rozpore s úrokovými sadzbami pri obdobných úveroch poskytovaných na trhu v rovnakom období pri spotrebiteľských úveroch nad 1 rok. Podľa štatistiky NB SR bola v období poskytnutia úveru priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľských úverov uzavretých na dobu od 1 do 5 rokov vo výške 12,80 %.
25.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odplaty za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške 247,- Eur. Keďže žalovaní zaplatilí z poskytnutého úveru vo výške 650,- Eur časť vo výške 3,25 Eur, súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 646,75 Eur (650,- Eur - 3,25 Eur ). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. .
26.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29.
Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 646,75 Eur od 13.01.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania mu priznal odo dňa doručenia žaloby žalovaným, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k zosplatneniu úveru a kedy sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 13.01.2017 predstavovala 5 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
30.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 893,75 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 646,75 Eur, t. j. 72,36 %. Žalovaní boli úspešní v časti o zaplatenie sumy 247,- Eur, t.j. 27,64 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaných). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 44,72 % (72,36 - 27,64).
34.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).