Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-41-2016.pdf
PDF · 122.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. H., X.. X.X.XXXX C. V. S. H., X.. XX.XX.XXXX, obe deti trvalé bydlisko Š.-R., R. XXXX/X a prechodné bydlisko R., Š. XXX/X, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: F. O., X.. XX.X.XXXX, V. L. Š.-R., R. XXXX, J. L. R., Š.Á. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Nitra, Piaristická 2, a S. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. R., P. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Irena Belišová, advokátka so sídlom Bratislava, Romanova 1, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý R. H., X.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 16.5.2016.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého R. sumou 80,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 16.5.2016.
Nedoplatok matky na zvýšenom výživnom za čas od 16.5.2016 do 28.2.2017 vo výške 679,99 € súd povoľuje matke zaplatiť v splátkach po 25,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým R. každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Vianoc v párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 29.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roku, počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., a ďalej každoročne od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a vždy 4. a 5. deň jarných prázdnin. Otec je povinný v určenom čase dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a matke odovzdať v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa otcovi v určenom čase vrátiť v mieste svojho bydliska, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V. S. H., X.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas Vianoc v nepárnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 29.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roku, počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom roku od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., a ďalej každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., a vždy 1. až 3. deň jarných prázdnin. Matka je povinná v určenom čase dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný dieťa matke v určenom čase vrátiť v mieste bydliska matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Obaja rodičia sa zaväzujú pravidelne sa navzájom informovať o zdravotnom stave maloletých detí a priebežne si podávať správy o mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 16.3.2016 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému R. H., X.. X.X.XXXX C. F. H. V. S. H., X.. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu v sume 234,56 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu v sume 234,56 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 16.5.2016 domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 16.3.2016 v časti zverenia maloletého R. H., X.. X.X.XXXX tak, že maloletý R. bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu minimálnou výškou výživného, a bude upravený styk matky s maloletým R.. Následne v priebehu konania žiadal otec určiť výživné na maloletého R. na sumu až 200,- € mesačne, a taktiež žiadal o rozšírenie jeho styku s maloletým V. S. H., X.. XX.XX.XXXX tak, že bude oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Zároveň otec žiadal upraviť styk s obomi maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin. Otec poukázal na to, že odo dňa 10.5.2016 býva maloletý R. v jeho domácnosti a od tohto času aj zabezpečuje všetky jeho potreby, pričom maloletý R. sám prejavil vôľu zostať u neho a tráviť s ním viac času, to všetko za súčasného rozšírenia styku otca s maloletým V. S. tak, aby zostali zachované súrodenecké väzby maloletých detí.
2. Matka s návrhom otca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.5.2016 vyjadrila súhlas z dôvodu, aby nedošlo k ďalšiemu zhoršeniu jej vzťahu s maloletým R., neskôr na pojednávaní však uviedla, že so zverením R. otcovi nesúhlasí a spolu s otcom maloletých detí a kolíznym opatrovníkom žiadala vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Po jeho vykonaní matka napokon uviedla, že so zverením maloletého R. otcovi súhlasí, a to najmä pre pokojný a zdravý rozvoj osobnosti maloletého, a taktiež súhlasila s rozšírením styku otca s maloletým V. S. na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vrátane úpravy styku s obomi maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloletého R., matka so sumou 200,- € mesačne nesúhlasila a poukázala pritom na svoj nízky príjem.
3. Kolízny opatrovník sa v konaní priklonil k návrhu otca a žiadal maloletého R. zveriť do otcovej osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na výživu maloletého R. minimálnou výškou výživného, a zároveň žiadal rozšíriť styk otca s maloletým V. S., nakoľko takáto úprava výkonu rodičovských práv a povinností je plne v záujme maloletých detí.
4. Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/X/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správou Mesta Šaštín-Stráže a správou Mesta Senica, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami a dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 54/2016 zo dňa 31.12.2016, výsluchom matky a výsluchom otca maloletých detí, a zistil tento stav veci:
5. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/X/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 16.3.2016, právoplatným dňa 24.3.2016, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti R. H. C. V. S. H. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na maloletého R. sumou 200,- € mesačne a na maloletého V. S. sumou 180,- € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým R. C. R. H. V. S. každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., okrem obdobia od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. toho ktorého roku, okrem Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., okrem Vianočných sviatkov každý
nepárny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., okrem obdobia od 29.12. od 10.00 hod. v párnom roku do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roku. Ďalej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým R. C. R. H. V. S. vždy od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. každý párny rok, počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. každý nepárny rok a od 29.12. od 10.00 hod. párneho roku do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roku. Matka bola povinná v určenom čase deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi pred svojim bytom v určenom čase odovzdať. Otec bol povinný maloleté deti v určenom čase pred bytom matky prevziať a v určenom čase matke pred jej bytom odovzdať.
6. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že otec maloletých detí je konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti L.-F., R..K..S.. R.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem z podnikateľskej činnosti sa pohybuje v rozmedzí od 400,- do 420,- € mesačne. Je tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 158,90 € mesačne a pôsobí ako člen a tréner tenisového klubu Šaštín-Stráže, z čoho má mesačný príjem od 50,- do 100,- € mesačne. Spolu s maloletým synom R. žije v trojizbovom byte Y. R., ktorého vlastníkmi sú obaja rodičia. Mesačné náklady otca spojené s bývaním predstavujú 165,- € poplatok OSBD, 40,- € elektrina, 65,- € TV, mobil a internet. Otec spláca úver mesačne po 430,- €.
7. Matka maloletých detí je v súčasnosti samostatne zárobkovo činná osoba - finančná manažérka, bez pevného platu, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 120,43 € mesačne. Ďalej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 190,60 € mesačne a prídavkov na dve deti v sume spolu 47,04 € mesačne. Býva v prenajatom dvojizbovom byte v R. spolu s maloletým V. S.. Mesačné náklady matky na domácnosť predstavujú 350,- € nájomné, 40,- € elektrina, 60,- € TV, internet a mobil. Mesačne matka uhrádza poplatok škôlke 24,90 € a 34,55 € poistku deťom.
8. Maloletý R.Á. je žiakom 9. ročníka Základnej školy v Š.-R.. Od 10.5.2016 býva v spoločnej domácnosti s otcom na adrese R., P. XXX/XX. V škole navštevuje neplatený krúžok z chémie a neplatený turistický krúžok, hráva tenis. Od mája 2016 mu otec zakúpil obuv v hodnote 104,75 € a oblečenie v hodnote 453,90 €, za plávanie vrátane vybavenia (okuliare, plavky, atď.) otec od októbra 2016 zaplatil čiastku 214,- €. Polročne otec uhrádza R. poplatok ZRPŠ 6,- €, mesačne dopravu 20,- €, školské potreby 8,50 € a mobil 10,20 €. Taktiež kúpil pre maloletého posteľ v hodnote 331,- € plus vankúš, paplón a posteľnú bielizeň, a ďalej písací stôl a stoličku v sume spolu 349,90 €.
9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.6.2016 súd zistil, že rodičom maloletých detí bolo navrhnuté absolvovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica spoločné stretnutie za účelom riešenia problematického stretávania sa s maloletým R., s čím rodičia súhlasili. Stretnutie bolo realizované dňa 10.5.2016 a rodičia na ňom uzatvorili rodičovskú dohodu o zmene zverenia do konania súdneho pojednávania. Rodičom bolo tiež poskytnuté sociálne a psychologické poradenstvo. Rodičovská dohoda fungovala dva týždne, potom maloletý R. prestal k matke chodiť s vysvetlením, že sa u matky necíti dobre, pričom otec toto rozhodnutie syna podporil. Komunikácia medzi rodičmi je výrazne narušená, fungovala len približne tri týždne po rozvode, kedy matka detí žiadala dodržiavať súdne rozhodnutie, čo však otec detí interpretoval ako bránenie v styku so R.. Vyhrotená situácia viedla k úteku R. z domu k otcovi a asistencii polície. Rozdelenie súrodencov znemožňuje ich vzájomný kontakt a ohrozuje zdravé väzby v rodine. S rodičmi sa na úrade spolupracovalo v období od 4.5. do 21.6.2016 počas celkom ôsmich stretnutí. Vzhľadom na nefungujúcu komunikáciu medzi nimi, na nemožnosť dohodnúť sa na forme úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a na nerovnosť v prístupe rodičov k výchove maloletých detí, odporučil kolízny opatrovník vykonať vo veci súdnoznalecké dokazovanie.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.2.2017 súd zistil, že rodičia a maloletý R. sa zúčastnili poradenského procesu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica v období od 6.9.2016 do 21.11.2016, za účelom zlepšenia komunikácie medzi R. a matkou a v oblasti komunikácie rodičov s dieťaťom. Poradenským procesom sa k zmene dospieť nepodarilo, resp. iba na krátky čas do vzniku najbližšieho problému v komunikácii. So R. bol vykonaný pohovor, počas ktorého maloletý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca a súhlasil, že do domácnosti matky bude chodiť každý druhý víkend a počas týždňa neobmedzene, lebo matku má rád a aj mu chýba.
11. Z výsluchu otca maloletých detí súd zistil, že syna voči matke nepodporuje, ale sú tam ešte staré neriešené veci spred rozvodu, jedná sa o rešpektovanie, lebo on sa R. viac venoval ohľadom športu a celkovo aj výchovy. Syn je u neho od apríla 2016, s matkou sa stretával, ale posledné dva týždne
nastal problém. S bratom sa R. stretával len vtedy, keď mal návštevu s bývalou manželkou. Keď už nebol u matky dva týždne, aj sám mal záujem sa s bratom stretnúť. Vždy mu vravel, že tam môže ísť kedykoľvek, a to aj mimo dní určených v rodičovskej dohode. Syn ho poslúcha, výchovné problémy s ním nie sú, v škole si polepšil prospech. S matkou sa osobne nerozprával, nekomunikujú spolu. Nie sú schopní sa medzi sebou dohodnúť, mali na "sociálke" stretnutie s psychologičkou a malo byť ešte jedno, matka s ním však nesúhlasila. Syn mu sám povedal, že chce byť u neho. Keď mu prvýkrát volal, že ide k nemu, trval na tom, nech si to s matkou ešte vysvetlia, avšak R. trval na tom, že ide k nemu. Nie je pravdou, že by mal dlh na výživnom, výživné platí riadne podľa rozsudku. R. má alergiu, má problémy s chrbticou, musí denne cvičiť.
12. Z výsluchu matky maloletých detí súd zistil, že s návrhom otca by súhlasila, ak by bolo všetko v poriadku, ale nie pod takýmto tlakom, čo si idú dokazovať medzi sebou. Nevie, aké staré veci z minulosti otec myslí. Syn hral od piatich rokov tenis, ale mal potom problémy asi pred tromi rokmi, čo museli riešiť aj so psychológom a tu sa zistilo, že syn ten tenis nechcel hrať, preto povedala, že ho nútiť nebude, a na základe psychológa si potom dal povedať aj otec. Tieto problémy začali tým, že otec prestal po rozvode dodržiavať ich dohodu, napríklad zavolal, že poobede berie syna na tenis, na druhý deň zavolal, že ho berie do posilňovne, s čím súhlasila, ale keď sa ohradila, že syn sa musí učiť, povedal, že sa môže učiť aj večer, a takto sa to začalo nabaľovať a ťažko to vysvetlíte chlapcovi v puberte. Mali to riešiť oni dvaja a nie cez R., otec to začal riešiť cez malého, začal za ním chodiť do školy cez prestávky a syn jej potom vykrikoval, že mu bráni v stretávaní. Išlo to tak, že jej zrazu prišla SMS správa, že syn bude spať u otca, a potom sa s ňou syn stretol až po dva a pol týždni. Jej predchádzajúce stretnutie so synom bolo celkom dobré, i keď on toho veľa nenarozpráva, avšak minule sa syna opýtala, čo bude jesť, na čo jej odpovedal, že bude jesť u otca kuraciu polievku, a keď sa spýtala, kto ju varil, tak vyskakoval, že čo sa stará, že sú to nepodstatné otázky a aby mu už dala pokoj a pustila ho preč. To sú také výstupy, že sa ho nič nemôže opýtať a stále len frfle. Pokiaľ ide o školské známky, tieto si bežne ku koncu roka opravuje. Je proti tomu, aby bol R. u otca za takýchto podmienok, a aby ho vychovávala jej bývalá svokra, na čo má vážne dôvody. Zaujímalo by ju, kde bol syn po večeroch a po nociach, keď bol otec v práci. R. má 14 rokov, ale to neznamená, že bude fungovať doma sám. Vie, že je to teraz medzi nimi zlé a otec mu situáciu riadne nevysvetlí. S otcom sa baví len formou SMS správ preto, aby mala dôkaz, lebo on všetko poprie. Malý sa pýta na brata, kedy príde, keď mal R. voči nej výstup, tak mu povedal, že takto sa s mamičkou nerozpráva. Keď sa R. pýtala, či mu nechýba brat, povedal, že chýba, a keď sa ho opýtala, ako to chce riešiť, tak iba mykol plecom.
13. Znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 54/2016 zo dňa 31.12.2016 mal súd preukázané, že medzi rodičmi maloletých detí je v súčasnosti citová odcudzenosť a komunikačná bariéra. Narušené vzťahy medzi rodičmi majú negatívny vplyv na psychický vývin maloletých detí. Maloletý R. má v aktuálnej životnej situácii vyčerpanú vitálnu energiu, v dôsledku čoho môže byť vo zvýšenej miere podráždený, a maloletý V. S. pri citlivej téme rozchodu rodičov plače a je emocionálne dekompenzovaný, nie je schopný konfliktnej komunikácii rodičov rozumieť. Obe maloleté deti sa potom snažia pred negatívnou nátlakovou emocionálnou expanziou matky unikať k otcovi. Príčinou negatívneho postoja a odmietania matky najmä zo strany maloletého R. však nie je osoba matky, ale jej správanie sa. Maloletý R. má mamu rád a váži si ju, má však negatívny postoj k jej správaniu, odmieta a uniká pred matkiným direktívnym, neakceptujúcim a negativistickým až agresívnym prístupom a konaním. Taktiež pokiaľ ide o matkinu rodinu, príčinou odmietavého postoja maloletého R. k nej je najmä správanie sa "babinky", teda matkinej mamy. R.Á. má starých rodičov rád, ale podľa neho sú celá povaha ako mamina, a keď skrachovali s lekárňou, veľmi sa psychicky zmenili, všetko musí byť po ich. Znalkyňa nezistila, že by bol maloletý R. účelovo ovplyvňovaný niektorým z rodičov alebo inými osobami s cieľom oslabiť citovú väzbu vo vzťahu k druhému rodičovi. Vzťah maloletého R. k rodičom je motivovaný správaním sa rodičov a starých rodičov maloletého. Maloletý má pozitívnu emocionálnu väzbu k obidvom rodičom, vo vzťahu k matke však aktuálne prežíva ambivalentné postoje v dôsledku jej správania. V prostredí matky sa necíti dobre, je tam podľa neho cítiť napätie a je tam smutno. Bývať a žiť chce u otca, pretože sa u neho cíti lepšie a nie sú tam stresy ani zbytočné psychické napätie. Zároveň sa chce voľne rozhodnúť, kedy sa bude s matkou stretávať. U žiadneho z rodičov neboli zistené nijaké nedostatky alebo povahové črty, ktoré by ho robili nespôsobilým na výchovu a starostlivosť o maloletého Sebastiána, naopak, všeobecne u obidvoch rodičov sú vytvorené osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého. Podľa názoru znalkyne je však vzhľadom na osobnostné predpoklady oboch rodičov a ich aktuálne správanie sa vo vzťahu k maloletým deťom, ako aj vzhľadom na zdravý vývoj a
výchovu maloletého R. vhodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a upraviť styk s matkou. Aktuálne má maloletý vytvorený výraznejší a preferenčný vzťah k otcovi. Matka nedostatočne akceptuje vývinové špecifiká veku maloletého R. a z výsledkov psychodiagnostiky matky aj maloletých detí vyplýva neadekvátne, direktívne až agresívne presadzovanie sa matky. Tým sú v súčasnosti osobnostné predpoklady matky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého oslabené. Je preto vhodné maloletého R. zveriť do osobnej starostlivosti otca a upraviť styk s matkou na každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že vzhľadom na R. vek je vhodné ponechať voľbu termínov stretnutí s matkou v týždni na jeho zvážení, s akceptáciou plnenia jeho školských povinností. Pokiaľ ide o rozdelenie maloletých detí tým, že každé z nich bude zverené do osobnej starostlivosti iného rodiča, toto riešenie sa v súčasnej rodinnej situácii javí ako vhodné, za predpokladu rozšírenia styku otca s maloletým V. S.. V. S. vzhľadom na svoj vek a dosiahnutú vývinovú úroveň potrebuje ešte stále viac matku, avšak s intenzívnejším kontaktom a stykom s otcom. Je preto podľa znalkyne vhodné upraviť styk maloletého V. S. s otcom aj na čas v týždni, napríklad na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Tým bude zabezpečený pravidelný kontakt súrodencov navzájom, ktorý je v najlepšom záujme maloletých detí a v súlade s ich zdravým psychickým, fyzickým aj sociálnym vývinom.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
30. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom R., X.. X.X.XXXX C. V. S., X.. XX.XX.XXXX bol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že maloletý R., hoci rozhodnutím Okresného súdu Senica č. k. XP/X/XXXX-XX zo dňa 16.3.2016 zverený do osobnej starostlivosti matky, sa od 10.5.2016 nachádza v domácnosti otca, a keďže podľa vyjadrenia otca i samotného maloletého sa tu maloletý chce zdržiavať aj naďalej, došlo u účastníkov konania k takej významnej a trvalej zmene osobných pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
31. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že po rozvode manželstva účastníkov, súčasťou ktorého bola aj rodičovská dohoda týkajúca sa rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, došlo k rozporom medzi rodičmi ohľadom dodržiavania predmetnej dohody. Nezhody rodičov krátko na to vyústili až do odchodu staršieho syna, teda maloletého R. z domácnosti matky, a k jeho nasťahovaniu sa do domácnosti otca, kde sa maloletý zdržiava už od 10.5.2016. Vzhľadom na takýto stav veci otec žiadal, aby mu bol maloletý R.Á. zverený do osobnej starostlivosti, s čím však matka maloletého nesúhlasila s odôvodnením, že problém nie je v maloletom R., ale v nedoriešených záležitostiach medzi rodičmi. Obaja rodičia vrátane kolízneho opatrovníka navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, komu je vhodné maloletého R. zveriť do osobnej starostlivosti. Z výsledkov znaleckého dokazovania potom jednoznačne vyplynulo, že maloletého R. je vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine vhodné zveriť do osobnej starostlivosti otca. Bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné životné podmienky a disponujú všetkými potrebnými osobnostnými predpokladmi pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého R., avšak súčasné správanie sa matky maloletého, a to direktívny, málo akceptujúci až negativistický prístup, jej predpoklady na riadnu výchovu maloletého zreteľne oslabuje. Je zrejmé, že obaja rodičia svoje deti milujú a chcú sa podieľať na ich výchove, avšak naznačené aktuálne črty v správaní sa matky spôsobujú, že maloletý R. (a čiastočne aj maloletý V. S.) uniká pred matkiným
konaním a správaním sa do starostlivosti otca, u ktorého je súčasné domáce prostredie pokojnejšie a viac akceptujúce. Samotný maloletý R., ktorý vzhľadom na svoj vek (14 rokov) a rozumové schopnosti je už plne spôsobilý vyjadriť svoj názor v danej veci, bez pochybností uviedol - a to či už znalkyni alebo kolíznemu opatrovníkovi - že chce zostať bývať a žiť u otca. Za týchto okolností dospel súd k záveru, že je dôvodné a vhodné zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti otca, s čím napokon súhlasila i matka maloletého a kolízny opatrovník, to všetko v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého, s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania i samotný postoj maloletého dieťaťa v tejto veci.
32. Pokiaľ ide o úpravu styku rodičov s maloletými deťmi, súd pri jej určovaní prihliadol najmä na vek oboch maloletých detí a na to, aby napriek tomu, že každé z detí bude zverené do osobnej starostlivosti iného z rodičov, zostal medzi nimi zachovaný čo najširší kontakt a prepojenie, a tým aj pozitívny emocionálny vzťah medzi oboma súrodencami. Maloletý R. je v súčasnosti v pubertálnom veku, kedy dospieva, formuje sa jeho osobnosť a venuje sa tak škole ako i samostatným voľnočasovým aktivitám, a je preto problematické a aj značne neefektívne určovať mu pevné termíny stretnutí s matkou vo väčšom rozsahu. Súd preto rozhodol, že matka je oprávnená sa s ním stretávať každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. plus úprava styku počas sviatkov a prázdnin s tým, že počas bežného týždňa sa R. stretnutia s matkou budú realizovať po ich vzájomnej dohode tak, aby bola rešpektovaná vôľa maloletého i jeho školské a záujmové povinnosti a aktivity. Čo sa týka maloletého V. S., je vo veku 6 rokov, kedy je stále veľmi silno citovo naviazaný na svoju matku, a je preto nevyhnutné, aby zostal v jej priamej osobnej starostlivosti. Aby však neoslabli jeho citové väzby so starším bratom a napokon i s otcom, je namieste rozšíriť styk otca s maloletým na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., plus úprava styku počas sviatkov a prázdnin, čím sa zabezpečí práve vyvážený a pravidelný kontakt oboch súrodencov.
33. Ďalej je nutné súčasne so zverením maloletého R. do osobnej starostlivosti otca upraviť tiež vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému, t. j. zaviazať matku prispievať na výživu maloletého pravidelnou sumou výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, otec ju žiadal určiť vo výške až 200,- € mesačne, kým na druhej strane matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť k maloletému len v jej minimálnej zákonnej výške, teda v súčasnosti vo výške 27,13 € mesačne. Súd následne na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že ani jednu z týchto súm nie je možné považovať za primeranú, a to jednak vzhľadom na výšku príjmu matky maloletého a jednak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že príjem matky v súčasnosti dosahuje výšku približne len 358,07 € mesačne (pracovný príjem cca 120,43 € mesačne + invalidný dôchodok vo výške 190,60 € mesačne + prídavky na dve deti v sume spolu 47,04 € mesačne, z čoho prídavok na jedno dieťa matke zmenou zverenia maloletého R. pravdepodobne odbudne), kým príjem otca dosahuje približnú výšku až 643,90 € mesačne (príjem z podnikania cca 410,- € mesačne + invalidný dôchodok 158,90 € mesačne + nepravidelný príjem z členstva v tenisovom klube cca 75,- € mesačne). Keďže tak príjem otca prevyšuje príjem matky o približne 285,- €, je dôvodné, aby sa otec aj napriek osobnej starostlivosti o syna podieľal na jeho finančnom zabezpečení vyšším podielom ako matka. Zároveň však nie je vzhľadom na vek a školskú dochádzku maloletého postačujúce, aby matka na jeho výživu prispievala iba minimálnou výškou výživného, keďže táto by bola spôsobilá pokryť iba veľmi malú časť potrieb maloletého, počnúc stravou až po nákup školských potrieb a prípadné poskytovanie mu vreckového. Na základe týchto skutočností súd rozhodol, že primeraná výška výživného na maloletého predstavuje s ohľadom na príjmy oboch rodičov a na potreby maloletého sumu 80,- € mesačne, ktorú sumu je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 16.5.2016. Vzniknutý nedoplatok na takto určenom výživnom za čas od 16.5.2016 do 28.2.2017 v sume celkom 679,99 € súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 25,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
34. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (v skratke „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
35. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 57 a § 58 CMP a vzhľadom k tomu, že štátu vznikli počas konania trovy celkom v sume 469,12 € ako trovy znaleckého dokazovania, ktoré platil (znalečné znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis v sume 1.469,12 €, priznané jej uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo
dňa 16.1.2017 a hradené v sume 1.000,- € z preddavkov zložených účastníkmi konania a v sume 469,12 € z rozpočtových prostriedkov súdu), uložil súd obom rodičom povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Senica polovicu vzniknutých trov konania štátu, t. j. každý sumu 234,56 €, s poukazom na to, že obaja zhodne navrhli a súhlasili so znaleckým dokazovaním vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/ v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).