Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cbi-54-2013.pdf
PDF · 110.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. P. P., so sídlom kancelárie P. A. XX, XXX XX Ž., správca úpadcu: EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, zastúpený: JUDr. Katarína Jančárová, advokátka so sídlom Legionárska 618, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Firma Produkcyjno-Handlowo-Usługowa „WIŚNIOWSKI" Wiśniowski Andrzej, so sídlom Wieloglowy 153, 33 311 Wielogłowy, powiat nowosądecki, woj. Małopolskie, Poľská republika, IČO: 490017080, právne zastúpený: Mgr. Ľudmila Vorčáková, advokát so sídlom Národná 814/4, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
Slovenská republika m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 01.08.2013 v znení upresňujúceho podania zo dňa 25.10.2013 domáhal určenia právnej neúčinnosti zmluvy o postúpení uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom EKOSTAV SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky vo výške 244.599,80 eur s DPH voči Mestu Q. zo Zmluvy o dielo zo dňa 23.09.2009 v znení jej neskorších dodatkov voči účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/14/2012 a súčasne zaplatenia pohľadávky vo výške 244.599,80 eur do všeobecnej podstaty úpadcu a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K/14/2012 zo dňa 27.06.2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 128/2012 zo dňa 04.07.2012 bolo s účinkami dňa 05.07.2012 začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o.. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K/14/2012 zo dňa 27.08.2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 170/2012 bol na majetok dlžníka s účinkami dňa 05.09.2012 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K/14/2012 zo dňa 19.02.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku bol do funkcie správcu majetku úpadcu ustanovený žalobca. V rámci zisťovania majetku podliehajúceho konkurzu žalobca zistil, že úpadca na strane postupcu so žalovaným na strane postupníka uzatvoril dňa 08.07.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky úpadcu vo výške 244.599,80 eur s DPH vrátane príslušenstva na žalovaného ako postupníka, ktorá úpadcovi vznikla vykonaním časti diela voči Mestu Q. zo Zmluvy o dielo zo dňa 23.09.2009, na základe ktorej vystavil Mestu Q. faktúru č. ES 2011/037. V Zmluve o postúpení v bode 3.1 bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že žalovaný ako postupník zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky podľa zmluvy, avšak v ďalších ustanoveniach zmluvy žiadna výška
odplaty dojednaná nebola, teda postúpenie pohľadávky bolo bezodplatné. Žalobca má za to, že Zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 08.07.2011, teda počas jedného roka pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu (konkurzné konanie začaté dňa 05.07.2012), Zmluvou o postúpení úpadca postúpil na žalovaného pohľadávku v hodnote istiny 244.599,80 eur s DPH bezodplatne. Vzhľadom na povahu postúpenej pohľadávky nie je daný reálny predpoklad, že by pohľadávka úpadcu nebola Mestom Vrútky v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 23.09.2009 uhradená. Poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1, 3 a 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) má žalobca za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ZKR, ktorým úpadca ukrátil svojich veriteľov podľa § 60 ZKR, ktorý bol urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania a s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ktorý úmysel úpadcu musel byť druhej strane známy, nakoľko išlo o pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy, k uzavretiu ktorej došlo v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom žalovaný získal pohľadávku v hodnote istiny 244.599,80 eur bezodplatne.
2. Spolu s podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu listinné dôkazné prostriedky
- v žalobe označené uznesenia Okresného súdu Žilina, fotokópiu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.07.2011, fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2011, výpis z registra žalovaného, zdôvodnenie postúpenia pohľadávky zo dňa 19.10.2010.
3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2016 žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu neuznáva. Svoju obranu založil na tvrdení, že Zmluvou o postúpení úpadca postúpil na žalovaného pohľadávku v hodnote 244.599,80 eur s DPH voči Mestu Q., ktorá mu vznikla v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 23.09.2009, predmetom ktorej bolo dodanie diela na akcii „Rekonštrukcia budovy Základnej školy s materskou školou na ulici P.. H.. Š. Q. Q.“. Úpadca ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako vykonávateľom zmluvu č. 2625 zo dňa 17.09.2010, predmetom ktorej bola realizácia stavebných prác, konkrétne výroba, dodávka a montáž hliníkových komponentov podľa prílohy č. 1 k Zmluve a projektovej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu č. 2, pričom podľa dojednaných zmluvných podmienok predpokladom dohodnutého termínu dodania diela je úhrada pohľadávok zhotoviteľa diela na základe čiastkových faktúr po vykonávaní jednotlivých etáp diela. K uzavretiu Zmluvy o postúpení zo dňa 08.07.2011 došlo z dôvodu, že úpadca počas vykonávania prác žalovaným prestával platiť zálohy na dohodnutú cenu diela. V tejto súvislosti žalovaný upozornil úpadcu, že podmienkou dodržania termínu zhotovenia diela je úhrada priebežných pohľadávok zhotoviteľa . Žalovaný dňa 07.07.2011 spracoval vyúčtovanie dlhu úpadcu, podľa ktorého vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na podklade faktúry vystavenej dňa 03.12.2010 s dátumom splatnosti 17.12.2010 na sumu 67.703,20 eur, z ktorej po čiastkových úhradách zostávalo doplatiť 24.091,72 eur, z faktúry zo dňa 10.12.2010 s dátumom splatnosti 24.12.2010 suma 8.048,11 eur, z faktúry zo dňa 16.12.2010 s dátumom splatnosti 29.12.2010 suma 113.863,04 eur a z faktúry zo dňa 01.07.2011 s dátumom splatnosti 15.07.2011 suma 103.596,92 eur. Spolu vo výške 249.599,80 eur. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.07.2011 bolo dlžníkovi úpadcu doručené dňa 12.07.2011. Žalovaný má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky nie je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, ktorému by bolo možné odporovať, nakoľko sa nejedná o bezodplatný právny úkon. Žalovanému sa týmto úkonom uhradila pohľadávka po termíne splatnosti vo výške 244.599,80 eur, ktorú mal žalovaný voči úpadcovi. Predmetný právny úkon nemohol spôsobiť úpadok dlžníka a bol snahou o vyriešenie finančnej situácie úpadcu vedúci k zamedzeniu vzniku ďalších súdnych a exekučných konaní, keďže žalovaný v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky evidoval voči úpadcovi splatnú pohľadávku vo výške 244.599,80 eur a mal právo domáhať sa jej zaplatenia súdnou cestou. Právny úkon postúpenia pohľadávky nie je úkonom, ktorým by úpadca ukrátil svojich veriteľov, keďže žalovaný bol sám v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky veriteľom úpadcu. Tento právny úkon nemohol byť príčinou úpadku a predmetným právnym úkonom sa úpadca nevzdal akéhokoľvek svojho práva. Žalovaný nemá postavenie veriteľa dlžníka voči úpadcovi, nakoľko pohľadávka z titulu Zmluvy o postúpení zo dňa 08.07.2011 bola vysporiadaná s úpadcom pred začatím konkurzného konania. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Ako dôkaz žalovaný k písomnému vyjadreniu pripojil zmluvu č. XXXX zo dňa 17.09.2010, prílohu č. 1 k zmluve, preberacie protokoly, v písomnom vyjadrení označené faktúry, dohodu zo dňa 31.05.2012.
4. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2011 uzatvorenej medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom podľa ustanovenia § 58 a 60 ZKR ako ukracujúceho právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.
5. Vzhľadom na medzinárodný prvok konania, keď na strane žalovaného vystupuje podnikateľský subjekt s miestom podnikania na území Poľskej republiky , súd poznamenáva, že v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konkurzný súd rozhoduje nielen o konkurze, ale aj o sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom, pričom vecne a miestne príslušným okrem vyporiadania BSM je konkurzný súd. Právomoc na prejednanie veci vyplýva z čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, ktoré sa má podľa rozhodnutia Súdneho dvora (prvej komory) z 12.02.2009 vykladať tak, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval odporovaciu žalobu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.
6. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. 05. 2000 o konkurznom konaní, právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo.
7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR), Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
8. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
9. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR,
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
11. Podľa ustanovenia § 63 ods. ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
12. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s dlžníkom (úpadcom) odporovateľný právny úkon dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
13. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na ustanovenie § 57 ZKR, ktorý upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze a súčasne osobitného ustanovenia § 58 ZKR, ktorý upravuje odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a § 60 ZKR ako ukracujúceho právneho úkonu, súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok v prejednávanej veci deň uzavretia zmluvy, t. j. deň 08.07.2011.
14. Pojednávanie konané dňa 10.03.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
15. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 20.04.2016. Zdôraznil skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky nebola právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle § 57 ZKR, ktorému by bolo možné odporovať. Žalovanému sa postúpením pohľadávky uspokojila pohľadávka voči úpadcovi po termíne splatnosti vo výške 244.599,80 eur, preto právny úkon postúpenia pohľadávky nemohol spôsobil úpadok dlžníka a bol len snahou o vyriešenie finančnej situácie a záväzkov úpadcu voči žalovanému. Právnym úkonom postúpenia pohľadávky nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže žalovaný bol v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky veriteľom úpadcu. Žalovaný namietol, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a v nadväznosti na túto povinnosť ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca v konaní nepreukázal, že ku dňu účinnosti uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky mal úpadca aj iných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní, že tieto v konkurznom konaní boli zistené, čo je základom pre úspešnosť odporovacej žaloby. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
16. Pre prípad, že by súd na preukázanie procesnej obrany žalovaného považoval za nevyhnutné uskutočnenie prekladu listinných dôkazných prostriedkov, ktoré žalovaný v rámci procesnej obrany predložil súdu, navrhol zabezpečiť preklad týchto listín.
17. Vo vzťahu k procesnému návrhu žalovaného na zabezpečenie prekladu listinných dôkazných prostriedkov predložených v poľskom jazyku súd procesný návrh žalovaného zamietol, keďže vykonanie tohto dôkazu by bolo spojené s nevyhnutnosťou odročenia pojednávania, a vykonanie tohto dôkazu nesmerovalo k preukázaniu základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to ukracujúceho právneho úkonu, ale osobitnej podmienky, ktorou je ekvivalentnosť napadnutej zmluvy.
18. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pri uplatnení práva odporovať právnemu úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vymedzená v
ustanovení § 57 ods. 2 ZKR. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3K/14/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 170/2012 dňa 04.09.2012 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 05.09.2012, a to s poukazom na ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR. Lehota jedného roka podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňa 06.09.2012 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.09.2013, pričom návrh prejednávanej veci bol podaný na súde dňa 01.08.2013, t. j. v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR.
19. Súd sa ďalej zaoberal otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4, § 58 a § 60 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala žalobcu.
20. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca v podanej žalobe odvodzoval ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľov dlžníka s poukazom na bezodplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ustanovenia § 57 ZKR a bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená, žalobca , t. j. správca úpadcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 ZKR je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti podľa ZKR je ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky , a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaný odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinil spornou. Teda k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dlžníka sa výrazne zhorší alebo zmarí uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov. Zo strany žalobcu neboli v konaní produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu v čase účinnosti zmluvy napadnutej odporovateľnosťou, ktorá skutočnosť sama o sebe bola dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, nie je možné sa zaoberať otázkami splnenia ďalších osobitných predpokladov odporovateľnosti.
21. Napriek skutočnosti, že žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe popísal okolnosti uzavretia spornej Zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca sa k uplatnenej obrane žalovaného nevyjadril.
22. Súd ďalej poznamenáva, že za ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 ZKR sa považuje každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Vo vzťahu k naplneniu definície ukracujúceho právneho úkonu ako aj vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti druhej strany o tomto úmysle, napriek povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobca neuviedol relevantné tvrdenia a nesplnil si ani dôkaznú povinnosť.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58, ZKR, príp. § 60 ZKR a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovania právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a ukracujúceho právneho úkonu má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola.
24. Nakoľko súd zamietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. O náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s nariadeným prekladom listín z jazyka slovenského do jazyka poľského súd, súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 155 ods. 3 vety druhej CSP, tak že nárok na ich náhradu súd priznal Slovenskej republike v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 155 ods. 1, 2, 3 CSP Každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).