Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24C-19-2015.pdf
PDF · 143.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX Y., proti žalovanej: PaedDr. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T., v konaní zastúpená Ing. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX T., o zaplatenie trov právneho zastúpenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,88 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta
III. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 354,17 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania odo dňa 28.11.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe poskytnutej plnej moci zo dňa 28.11.2013 zastupoval žalovanú v právnej veci sp. zn. 14C/250/2013 o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovanej bolo doručené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 14.04.2014 vo výške 354,17 eur, pričom žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. Poskytnutím plnej moci žalobca prevzal právne zastúpenie a vykonal na požiadanie úkony, následne spracoval vyúčtovanie. Po skončení plnej moci vrátil mandantke listiny, na výzvu žalovaná nereagovala.
2. Žalobca písomným podaným doručeným súdu 02.09.2015 v znení č. l. 12 upravil dátum návrhu na začatie konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 354,17 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania odo dňa 14.04.2015 do zaplatenia.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené 20.10.2015 v znení č. l. 19, navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že 25.04.2014 jej bola doručená doporučená pošta od žalobcu - vyúčtovanie za právne úkony zo dňa 23.04.2014. Dňa 28.04.2014 zaslala prostredníctvom doporučenej zásielky nesúhlas s vyúčtovaním a výpoveď plnej moci, nakoľko podľa jej názoru žalobca hrubo porušil povinnosti advokáta podľa § 18 zákona o advokácii. Zároveň upovedomila o vypovedaní plnej moci Okresný súd Prešov, Krajský súd v Prešove a J.. J. B.R.Q.. Uviedla, že žalobca jej nezaslal žiadnu výzvu na zaplatenie. Jediná korešpondencia, ktorá jej bola doručená, je vyúčtovanie zo dňa 23.04.2014 a reakcia na výpoveď. S vyúčtovaním nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: dňa 28.11.2013 sa prvý krát stretli u pani I. z dôvodu udelenia plnej moci na zastupovanie siedmich dotknutých osôb v danej
veci č. k. 14C/250/2013. Na tomto stretnutí spoločne súhlasili s navrhovanou odmenou 50 eur, ktorú okamžite zaplatili (len za toto samotné stretnutie je vo vyúčtovaní čiastka 68,39 eur). Dohodli sa, že v prípade vykonania viacerých právnych úkonov prevyšujúcich túto čiastku, im to bude včas oznámené, čo sa nestalo. Na stretnutí nedošlo k zmienke o odmene pre žalobcu, ani o rozdielnej výške odmeny od siedmych klientov v závislosti od čiastky, za ktorú podiely v PS Orkucany odpredali pánovi N.. Podľa jej názoru bola dohodnutá odmena formou dohody v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 o advokácii. Žalobca porušil ustanovenie § 18 ods. 4 zákona 586/2003 Z.z. o advokácii, nakoľko so žalobcom sa stretla len 2 krát, a to 28.11.2013 ohľadne zastupovania v danej veci a po 27.02.2014 tiež u pani I., kde žalovanú zavolal pán R.. Na otázku, čo je nové vo veci, žalobca odpovedal, že nič a celý čas riešil súdny spor sp. zn. 29C/191/2010, v ktorom zastupuje žalobca ostatných 6 klientov. Na tomto stretnutí žalobca viac krát presviedčal žalovanú, aby sa dala ním zastupovať, čo odmietla. Až pri doručení vyúčtovania pochopila narážku, že ak sa nedá zastupovať, tak bude platiť. O pár dní po tomto stretnutí žalovanú navštívil pán R., ktorého poveril žalobca, aby znova od žalovanej vypýtal 200 eur na zastupovanie v spore 29C/191/2010, ktoré odmietla. Pán R. tvrdil, že žalobca jej odkazuje, že ak sa nedá zastupovať v tomto spore, nebude ju zastupovať ani v spore sp. zn. 14C/250/2013, v ktorom udelila splnomocnenie žalobcovi. Žalovaná uviedla, že nie o všetkých krokoch, ktoré v predmetnej veci podnikol žalobca, bola informovaná, keďže o predmetnej veci spolu komunikovali len 28.11.2013, ohľadne ďalšieho postupu žalobca ju nekontaktoval telefonicky ani písomne. Preto mnohým bodom z vyúčtovania žalovaná nerozumie. Pokyn na ich vykonanie nedala, napríklad výzva zo súdu zo dňa 08.01.2014, ktorou boli žalovaní vyzvaní na odstránenie vád podania na nariadenie predbežného opatrenia. O tejto výzve sa žalovaná ako klient nedozvedela, následne nasledovalo podanie doručené súdu 21.01.2011, o ktorom tiež žalovaná netuší, čo obsahovalo. Dané skutočnosti sa žalovaná dozvedela až z uznesenia súdu č. k. 14C/250/2013 - 70, ktoré jej poskytol pán R. dňa 25.04.2014. Uvedené uznesenie svedčí o neodbornosti podania žalobcu doručeného súdu 21.01.2014, a teda žalovaná má za to, že žalobcovi nepatrí za takéto úkony odmena, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 18 ods. 5 zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalovaná doposiaľ nemá kompletné informácie o krokoch, ktoré podnikol žalobca na Okresnom súde v Prešove, Krajskom súde v Prešove a pri korešpondencii s advokátom B.. Vyúčtovanie chápe ako pomstu voči svojej osobe za odmietnutie ďalších ponúkaných služieb žalobcom. Zároveň uviedla, že jej nie je známe, aby medzi žalobcom a žalovanou bola dojednaná iná ako v tomto liste popísaná ústna forma odmeny za poskytnuté právne služby.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení, ktorým doplnila vyjadrenie k návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré bola súdu doručené 21.10.2015 č. l. 29 uviedla, že v žiadnom prípade žalobca nemôže žiadať úroky z omeškania od 28.11.2013, keďže vyúčtovanie za právne úkony bolo dodané 25.04.2014 so splatnosťou 5 dní, to je 5 mesiacov po jeho splatnosti. Rovnako nesúhlasí s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % vzhľadom na skutočnosť, že ak by nejaký záväzok aj vznikol, tak len po 31.01.2013 a vzťahuje sa naň § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Uviedla, že žalobca po doručení nesúhlasu s vyúčtovaním nereagoval žiadnym spôsobom a rovno podal žalobu na súd.
5. Na pojednávanie nariadené dňa 09.02.2017 sa žalovaná nedostavila, pričom v súlade s ustanovením § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
7. Žalobca svojou výpoveďou potvrdil, že zastupoval žalovanú a ďalších šesť účastníkov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/250/2013. Zo strany účastníkov neboli žiadne výhrady, až v apríli žalovaná vypovedala plnú moc. Uviedol, že v danej veci neraz vycestoval autom na rokovania, ktoré sa uskutočňovali v byte pani Rusnákovej, všetky úkony na výzvu súdu realizoval včas a všetci účastníci konania boli o nich informovaní. S manželom žalovanej, ktorý v predmetnej veci zastupuje žalovanú, sa na súdoch v právnych veciach stretával. Žalobca uviedol, že s účastníkmi sa dohodol na tarifnej odmene v zmysle vyhlášky, pričom tento spôsob odmeny nikto nenamietal. Žalobca potvrdil, že žalovaná zaplatila zálohu vo výške 50 eur. Namietal, že je nelogické aj z hľadiska predmetu sporu, aby jeden úkon predstavoval 50 eur. Na paušálnej odmene 50 eur sa nedohodol, nakoľko na úvod nevedel presne odhadnúť rozsah veci, šlo o zložitý problém, ktorý dodnes nie je vyriešený. Uviedol, že
nie je pravdou, že so žalovanou sa stretli iba 1 krát, o uvedených stretnutiach má evidenciu, ktorú vie súdu predložiť. Zo strany žalovanej nikdy nebol záujem o informácie. Koordinátorom bol pán R., ktorý sa zaujímal a ktorý informoval o priebehu konania. Zástupca žalovanej nebol prítomný pri úkonoch právnej služby. Zároveň uviedol, že v predmetnej veci vykonal veľa úkonov, pričom nie všetky si vyúčtoval. Na niektorých plných mociach, ktoré mu udelili niektorí zo šiestich ďalších účastníkov konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/250/2013, je zaškrtnutá tarifná odmena z dôvodu, že si to klienti takto priali. Napriek tvrdeniu žalobcu, že vie preukázať, že žalovanú informoval o jednotlivých právnych úkonoch a že jej manžel ako zástupca žalovanej sa zúčastňoval na jednotlivých úkonoch, na pojednávaní dňa 25.02.2016 žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnymi zápisnicami, z ktorých by vyplývalo, že žalovaná sa zúčastnila porád so žalobcom, respektíve stretnutí, ktoré by so žalovanou žalobca absolvoval, kde jej poskytol informácie, nakoľko nerobil žiadne takéto zápisnice, lebo žalovaná uviedla, že si nepraje, aby sa takéto zápisnice robili, pričom aj ostatní účastníci prikývli.
8. Z vyjadrenia žalovanej k stanovisku žalobcu zo 07.12.2015 a k zápisnici o pojednávaní z 08.12.2015 (č. l. 39-40 spisu) ako aj z jej výpovede vyplýva, že prvé stretnutie so žalobcom sa realizovalo u pani I., ktorého sa zúčastnila spolu s manželom a ďalšími budúcimi klientmi, pričom ešte pred stretnutím boli informovaní pani Rusnákovou, že žalobca je oboznámený s problémom a že zaplatia každý zo siedmich klientov po 50 eur, pričom sumu 350 eur považovali za adekvátnu. Pri podpisovaní plnej moci sa ubezpečovali o tejto sume, žalobca nič nenamietal. Zvlášť žalovaná s manželom sa ho na to pýtali, žalobca potvrdil že v prípade ak suma nákladov prevýši 50 eur, bude ich kontaktovať. Uviedla, že osobne sa žalobcu jej manžel pýtal, ktorú z uvedených možností platby v plnej moci je potrebné zaškrtnúť, na čo mu žalobca odpovedal, že nie je potrebné nič zaškrtávať. Plné moci podpisovali naraz všetci klienti rovnako. Pri nahliadaní do spisu na prelome rokov 2015/2016 manžel žalovanej zistil, že časť plných mocí mala zaškrtnutú úhradu podľa tarify. Plná moc bola podpísaná len v jednom výtlačku, ktorý si nechal advokát. Výšku odmeny nikto nenamietal, ako to žalobca uvádza, lebo pojem tarifná odmena nepadol ani raz a všetci boli presvedčení o odmene na základe dohody. Druhé a posledné stretnutie so žalobcom prebehlo znova u pani Rusnákovej, na ktoré ju pozval pán R., ktorý ju v uvedený deň vyhľadal v práci za týmto účelom. Žalobca žiadal odmenu v ďalšom súdnom spore 200 eur. Ostatní účastníci konania mu plnú moc podpísali. Po odmietnutí podpísania plnej moci v inom súdnom spore, žalobca doručil žalovanej nie výpoveď plnej moci, len vyúčtovanie, ktoré žalovaná prevzala dňa 25.04.2014 a následne vypovedala plnú moc žalobcovi. O jednotlivých úkonoch právnej služby v období od 28.11.2013 do vypovedania plnej moci nebola žalovaná informovaná žiadnym spôsobom. Poprela tvrdenie žalobcu, že neuviedla žiadne výhrady k vyúčtovaniu, nakoľko tieto žalovaná popísala na dvoch stranách A4, ktoré tvoria prílohu spisu, o ktorých žalobca tvrdí, že ich nedostal. Rovnako poukázala na rozpor tvrdení žalobcu, že jej nemohol vrátiť listiny, nakoľko mu žiadne nedala, keď v žalobe tvrdí, že po skončení plnej moci vrátil žalobkyni listiny. Poukázala na to, že žalobca dostával písomnosti z Okresného súdu Prešov, neinformovali ju o doručenej pošte a nedal jej ju ani v priebehu zastupovania ani po jeho ukončení. Poukázala na to, že uznesenia súdu z 08.01.2014 a 07.02.2014 preukazujú, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a zároveň neinformoval klientov. Žalovaná uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa konali spoločné stretnutia so žalobcom v danej veci. Žalobca ju neinformoval o stretnutiach, o postupe ani písomne, ani osobne, ani telefonicky, čo bolo jeho povinnosťou. Jediné informácie jej boli poskytované pánom R.. Žalovaná nevie, s kým sa stretáva a kedy sa stretáva, ale so žalovanou to okrem spomínaných dvoch stretnutí nebolo. Žalovaná uviedla, že k jeho činnosti nemala výhrady, až kým mu nevypovedala plnú moc, nakoľko o jeho žiadnej činnosti nevedela.
9. Z výpovede zástupcu žalovanej a z jeho vyjadrenia zo dňa 23.02.2016, ktoré bolo súdu doručené 24.02.2016 (v znení č. l. 43-44 spisu) vyplýva, že v plnej moci bolo dohodnuté vyplatenie odmeny žalobcovi až po právoplatnom ukončení spisu. O činnosti, ktorú žalobca pre žalovanú v danej veci urobil, mala žalovaná informácie len z toho, že spolu chodili nahliadať do spisu a vyhotovovali si kópie. Žalobca nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii. Žalobca neoboznamoval klientov s podrobnou činnosťou, ktorou pre nich vykonával. Plná moc obsahuje formuláciu týkajúcu sa úhrady trov a nákladov konania v lehote 15 dní od právoplatného skončenia prípadu. Ak plná moc nahrádza zmluvu medzi advokátom a klientom, tak bola zo strany žalobcu jednostranne porušená, nakoľko prípad bol do dňa odoslania vyúčtovania prejednávaný na súde, tobôž nie právoplatne skončený. Žalobca neposlal vyúčtovanie po tom, ako žalovaná vypovedala plnú moc advokátovi, ale práve naopak, žalovaná vypovedala plnú moc žalobcovi ako reakciu na poslané vyúčtovanie. Zástupca žalovanej zdôraznil, že prostredníctvom pána Martona dostávali od žalobcu ústne odkazy, že prestane žalovanú zastupovať, ak ho žalovaná nesplnomocní zastupovaním v ďalšej právnej veci, kde žiadal zálohu 200 eur a presne to
naplnil zaslaním vyúčtovania. Zástupca žalovanej poukázal na ustanovenie § 18 zákona číslo 586/2003 Z.z.. Žalobca sa so žalovanou nestretával, neinformoval ju o zamýšľaných krokoch, neriadil sa jej pokynmi. Poukázal na ustanovenie ods. 1 a 4 uvedeného ustanovenia. Zástupca žalovanej má za to, že podľa vyúčtovania dodaného 25.04.2014 žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou v bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, v bode 3 vyúčtovania žalobca zaslal len písomne pánovi N. výzvu na mimosúdne riešenie sporu. Z uvedených dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.
10. Z písomného podania žalobcu označeného ako Stanovisko k vyjadreniam žalovanej zo dňa 20.10.2015 a 21.10.2015 (v znení č. l. 36 spisu) vyplýva, že žalobca vykonal perfektné práve služby a vypovedanie plnej moci nevyplýva z nesplnenia si niektorej povinnosti. Pokiaľ ide o vrátenie listín, žalovaná mu žiadne neposkytla, ktoré sa týkali sporných vecí, preto iné listiny jej nemohol vrátiť. Uviedol, že so žalovanou sa pár krát stretol v Orkucanoch, kde nenavštevoval aj ostatných. Žalovaná nikdy nevyjadrila žiadne výhrady a nedomáhala sa žiadnej nápravy. Na vyúčtovaní trvá. Namietal tvrdenie zástupcu žalovanej, že dňa 28.04.2014 sa dostavil do jeho kancelárie na Jarkovej 2. Uviedol, že sa s ním stretával na pojednávaniach vo veci 29C/191/2010.
11. Z plnej moci zo dňa 28.11.2013 (č. l. 4 spisu) vyplýva, že žalovaná splnomocnila žalobcu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, Zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácií a Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb na celé konanie vo veci neuvedenej. Zároveň sa zaviazala s vybavením veci platiť všetky poplatky, znášať všetky trovy a s tým spojené náklady konania, poskytnúť zálohu v žiadanej výške a v lehote 15 dní od právoplatného skončenia prípadu uhradiť odmenu za zastupovanie v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z.. Z uvedeného plnomocenstva nevyplýva, akú formu úhrady za právne služby si strany dojednali. Plná moc obsahuje zmluvnú odmenu v zmysle § 2 a) tarifnú § 10 a hodinovú § 3 - 4, b) paušálne dohodnutú § 5, c) podielovú § 7 a hotové výdavky § 15 a režijný paušál bez toho, aby niektorá z uvedených odmien bola zaškrtnutá.
12. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia vo veci č. k. 14C/250/2013 zo dňa 14.04.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej: predmet sporu: 3319,40 eur, 1 PÚ: 121,17 eur, 1 PÚ: 60,58 eur, 1 PÚ: 30,29 eur, režijný paušál r. 2013: 7,81 eur, režijný paušál r. 2014: 8,04 eur, vykonané právne úkony: prevzatie veci vrátane 1. konzultácie 28.11.2013 121,17 eur + RP 7,81 eur, podľa §13 sa zníži na 60,58 eur + RP 7,81 eur, splnenie uznesenia OS zo dňa 13.11.2013 29.11.2013 60,58 eur + RP 7,81 eur, podľa §13 sa zníži na 30,29 eur + RP 7,81 eur, výzva na mimosúdne riešenie sporu N. 29.11.2013 30,29 eur + RP 7,81 eur, návrh na vydanie predbežného opatrenia 05.12.2013 60,58 eur + RP 7,81 eur, podľa §13 sa zníži na 30,29 eur + RP 7,81 eur, dotaz pre Správu katastra Sabinov 06.12.2013 60,58 eur + RP 7,81 eur, podľa § 13 sa zníži na 30,29 eur + RP 7,81 eur, vyjadrenie sa k žalobe J. Okoša 10.12.2013 60,58 eur + RP 7,81 eur, podľa § 13 sa zníži na 30,29 eur + RP 7,81 eur, splnenie uznesenia vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia 17.01.2014 121,17 eur + RP 8,04 eur, podľa § 13 sa zníži na 60,58 eur + RP 8,04 eur, vyjadrenie k žalobe a priebehu konania 06.02.2014 60,58 eur + RP 8,04 eur, podľa § 13 sa zníži na 30,29 eur + RP 8,04 eur, stanovisko k výzve súdu 24.02.2014 60,58 eur + RP 8,04 eur, podľa § 13 sa zníži na 30,29 eur + RP 8,04 eur. Spolu 404,17 eur. Prijaté zálohy 28.11.2013 50 eur. Zostáva k úhrade 354,17 eur.
13. Z listu zo dňa 25.04.2014 (v znení č. l. 20 spisu) vyplýva, že žalovaná vyjadrila nesúhlas s vyúčtovaním, ktorý doručila žalobcovi, dňa 29.04.2014 ho prevzala pani Y.. Žalovaná vypovedala plnú moc listom zo dňa 25.04.2014 žalobcovi s okamžitou platnosťou z dôvodu hrubého porušenia povinnosti advokáta podľa § 18 zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii vo veci sp. zn. 14C/250/2013. Uvedenú výpoveď žalovaná doručovala J.. J. B., Okresnému súdu Prešov, Krajskému súdu Prešov.
14. Z listu zo dňa 28.04.2014 (č. l. 22 spisu) vyplýva, že žalovaná upovedomila Okresný súd Prešov o vypovedaní plnej moci žalobcovi dňa 25.04.2014 vo veci sp. zn. 14C/250/2013.
15. Z podacieho lístku č. l. 14 vyplýva, že žalovaná odoslala žalobcovi doporučene zásielku, ktorý ju prijal dňa 28.04.2014.
16. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2013 - 63 zo dňa 08.01.2013 (č. l. 47-50) spisu súd zistil, že Okresný súd Prešov vyzval odporcov v 1. až 7. rade Okresný súd Prešov vyzval odporcov v 1. až 7., aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy doplnili a opravili svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia takto: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 2. uviedli, čoho sa mienia domáhať návrhom vo veci samej, 3. upravili petit návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby bol tento určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, ť.j. je potrebné presne a nezameniteľne označiť nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú nariadenia predbežného opatrenia, 4. zaslanie doplneného podania v potrebnom počte rovnopisov /t.j. 2x/. V prípade, že vo vyššie uvedenej lehote nebudú uvedené vady odstránené a pre nedostatky návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebude možné v konaní pokračovať, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietne. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že v danom prípade bol podaný neúplný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd postupom podľa § 75 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 43 O.s.p. vyzval odporcu na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predovšetkým je potrebné, aby odporcovia opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, uviedli podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Taktiež je potrebné uviesť, čoho sa mienia odporcovia domáhať vo veci samej. Ďalej je potrebné opraviť petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby bol tento určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, preto je potrebné presne označiť nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú nariadenia predbežného opatrenia. Súd zároveň poučil odporcov, že ak vo vyššie uvedenej lehote nebudú uvedené vady odstránené a pre nedostatky návrhu nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie odporcov na nariadenie predbežného opatrenia odmietne.
17. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2013 - 70 zo dňa 07.02.2014 (č. l. 53-55 spisu) vyplýva, že súd podanie odporcov v 1. až 7. rade na nariadenie predbežného opatrenia odmietol z dôvodu, že odporcovia v 1. až 7. rade na výzvu urobenú súdom uznesením č. k. 14C/250/2013 - 63 zo dňa 08.01.2014, ktorou boli vyzvaní na odstránenie vád podania na nariadenie predbežného opatrenia, reagovali podaním doručeným súdu dňa 21.01.2014, avšak ani po tomto doplnení nie je zrejmé, čoho sa mienili odporcovia domáhať vo veci samej a taktiež petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol neurčitý. Vo svojom doplnení ohľadne veci samej iba uviedli, že navrhovateľ sa žalobou domáha povinnosti uzavrieť dodatky k zmluvám, čo oni odmietajú. Nesúhlas s uplatneným návrhom navrhovateľa je vyjadrením postoja odporcov k uplatnenému nároku navrhovateľa, avšak nie je vecou samou, vo vzťahu ku ktorej by sa mohli domáhať nariadenia predbežného opatrenia. Ďalej v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli presne a určito označené pozemky, na ktoré sa má vzťahovať predbežného opatrenie. Keďže odporcovia v 1. až 7. rade svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nedoplnili a neopravili tak, ako na to boli vyzvaní uznesením súdu a pre tieto nedostatky nemožno v konaní pokračovať, súd ich podanie na nariadenie predbežného opatrenia postupom podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol.
18. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/52/2014 - 110 zo dňa 27.03.2014 (v znení č. l. 59-60 spisu) vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 07.02.2014 č. k. 14C/250/2013 - 70 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie. Z odôvodnenia súdu vyššieho stupňa vyplýva, že v zmysle uvedeného je potrebné konštatovať správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na absenciu dostatočne jasného a určitého petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného zo strany žalovaných, a to predovšetkým pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti, ktorých sa má žiadané predbežné opatrenie týkať. Žalovaní ani v podanom odvolaní určitým a nezameniteľným spôsobom neoznačili tieto nehnuteľnosti odkazujúc v tomto smere na obsah spisového materiálu predovšetkým pokiaľ ide o zmluvy, ktoré predložil k žalobe žalobca. Takéto vyjadrenie žalovaných nemôže byť postačujúce vo vzťahu k nimi uplatnenému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže v spise sa nachádzajú viaceré zmluvy, ide o kúpne zmluvy už podpísané účastníkmi konania a návrhy kúpnych zmlúv, kde sú uvedené odlišné nehnuteľnosti pokiaľ ide o označenie jednotlivých parciel, ich výmery v metroch štvorcových a druh pozemkov. Žalovaní taktiež doposiaľ neobjasnili, čoho sa mienia vo vzťahu k žalobcovi domáhať návrhom vo veci samej, a teda o akých konkrétnych nárokoch a povinnostiach zo strany žalobcu má vo vzťahu k ním byť súdom rozhodnuté.
19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013 vyplýva z č. l. 51-57, že v uvedenej právnej veci boli žalobcovi udelené plné moci dňa 28.11.2013 F. R. bez označenia formy úhrady za právne služby, dňa 28.11.2013 žalovanou bez označenia dojednanej formy úhrady za právne služby, dňa 28.11.2013 J. T. bez označenia dojednanej formy úhrady za právne služby, dňa 26.11.2013 S. Š., kde bola dojednaná zmluvná odmena v zmysle § 2 tarifná s hotovými výdavkami, dňa 28.11.2013 E. Y. s
označenou dojednanou formou úhrady za právne služby tarifnou a hotovými výdavkami, dňa 28.11.2013 R. Y. bez dojednanej formy úhrady za právne služby, dňa 26.11.2013 D. I. bez dojednanej formy úhrady za právne služby.
20. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/20170301>). Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).
21. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
22. Podľa § 5 vyhlášky č. 655/2004, paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.
23. Podľa § 9 vyhlášky č. 655/2004, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.
24. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
25. Podľa §13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
26. Podľa §13a ods. 2 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
27. Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004, advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.
28. Podľa § 18 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon č. 586/2003 o advokácii“), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu
odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
29. Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona č. 586/2033 o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
30. Vzťah založený zmluvou o poskytnutí právnych služieb uzatvorenou medzi účastníkmi podľa povahy účastníkov zmluvy súd posúdil ako občianskoprávny s tým, že zmluva je podľa vymedzenia jej predmetom príkaznou zmluvou v súlade s § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka a na vzťahy, ktoré z nej vznikli, je potrebné aplikovať aj osobitný právny predpis, a to zákon číslo 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože žalobca uzatváral túto zmluvu ako advokát v súvislosti s výkonom advokácie. V zmluve si účastníci dohodli jej podstatné náležitosti, teda vymedzili činnosť, ktorú mal žalobca vykonať pre žalovanú. Zmluvu dohodli ako odplatnú, bez vyjadrenia formy odmeny za vykonanú činnosť
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe plnomocenstva udeleného žalovanou dňa 28.11.2013 prevzal žalobca jej právne zastúpenie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/250/2013 o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného. V konaní bolo nepochybné, že obsahom plnomocenstva nebola dohoda o odmene, nedošlo k dojednaniu formy úhrady za právne služby, a teda žalobcovi v takomto prípade prináleží tarifná odmena v zmysle ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004, ako aj ust. § 24 ods. 3 zákona č. 586/2033 o advokácii.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca právne služby v sume 404,17 eur vyúčtoval žalovanej vyúčtovaním zo dňa 14.04.2014, ktoré doručil žalovanej dňa 25.04.2014. 33. Rovnako je nepochybné z listinných dôkazov predložených stranami a z ich výpovedí, že po doručení vyúčtovania žalobcom, žalovaná po strate dôvery podaním zo dňa 25.04.2014 vypovedala plnú moc žalobcovi, z dôvodu hrubého porušenia povinnosti advokáta podľa § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca žalovanú ani raz nekontaktoval, nevyzval ju na poskytnutie súčinnosti, ukončenie spolupráce s ňou neprejednal a bez toho, aby s ňou ukončil spoluprácu, zaslal jej vyúčtovanie. Pozornosti súdu neušli rozporné tvrdenia žalobcu, kedy v žalobe tvrdil, že po skončení plnej moci vrátil žalovanej listiny, následne svojou výpoveďou tvrdil, že žalovaná mu žiadne listiny nedala. Rovnako účelovo vyzneli tvrdenia žalobcu o tom, že súdu vie hodnoverne preukázať záznamy a evidenciu informovania žalovanej o realizovaných úkonoch, pričom uvedené tvrdenia súdu nezdokladoval.
34. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013 vyplýva, že žalovaná namietala konkrétnymi právnymi skutočnosťami vady žalobcom poskytnutých právnych služieb, respektíve nesprávne vyúčtovanie služby, sama vypovedala plnú moc žalobcovi. Bolo preukázané, že žalovaná oznámila vypovedanie plnej moci Okresnému súdu Prešov dňa 28.04.2014 a zároveň splnomocnila svojho manžela na zastupovanie v konaní plnomocenstvom zo dňa 28.04.2014 (č. l. 115 pripojeného spisu).
35. Žalobca si vyúčtoval odmenu za úkony právnej služby v občianskom súdnom konaní vo veci vedenej pod č. k. 14C/250/2013 v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. len pokiaľ ide o úkony právnej služby:
- v bode 1 prevzatie veci vrátane prvej konzultácie; -§ 13a ods. 1 písm. a)
- v bode 4 návrh na vydanie predbežného opatrenia 05.12.2013; - § 13a ods. 2
- v bode 6 vyjadrenie sa k žalobe J.. N. 10.12.2013 -§ 13a ods. 1 písm. c)
- v bode 9 stanovisko k výzve súdu 24.02.2014,- § 13a ods. 2 písm. b).
36. Pokiaľ ide o ďalšie úkony právnej služby súd konštatuje, že tieto neboli vyúčtované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. z nasledujúcich dôvodov:
- v bode 2 splnenie uznesenia OS zo dňa 13.11.2013, 29.11.2013. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013 vyplýva (č. l. 50 spisu sp. zn. 14C/250/2013), že uvedeným podaním doručeným súdu 29.11.2013 žalobca oznámil, že vzhľadom na krátkosť termínu k veci samej sa vyjadrí až po preštudovaní spisu na okresnom súde, spisov u žalovaných a v správe katastra a že žiada o predlženie lehoty o 15 dní s tým, že námietku zaujatosti voči sudcovi si neuplatňuje, nepopiera existenciu dôvodov, aby súd mal rozhodnúť o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode spoluvlastníctva z dôvodov, ktoré následne uvedie.
- v bode 3 výzva na mimosúdne riešenie sporu N. 29.11.2013 súd konštatuje, že uvedený úkon žalobca nezdokladoval a navyše sa jedná len o výzvu na mimosúdne riešenie sporu.
- v bode 5 dotaz pre Správu katastra Sabinov 06.12.2013 súd konštatuje, že žalobca uskutočnenie uvedeného úkonu súdu nezdokladoval a z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013 vykonanie tohto úkonu nevyplýva.
- v bode 7 splnenie uznesenia vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 17.01.2014 z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013 (č. l. 65-66) súd zistil, že ide o písomné podanie, ktorým žalobca doplnil a opravil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2013 - 63 zo dňa 08.01.2013 (č. l. 63-64 pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/250/2013).
- v bode 8 vyjadrenie k žalobe a priebehu konania 06.02.2014 súd konštatuje, že uvedený úkon žalobca nezdokladoval a z pripojeného spisu vykonanie tohto úkonu nevyplýva.
37. Žalobcovi nepatrí odmena za uvedené úkony právnej služby v bode 40, nakoľko nejde o úkony právnej služby, za ktorý by mu mala patriť v zmysle ust. §13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
38. Súd pri posudzovaní nárokov uplatnených v tomto konaní vychádzal zo skutočnosti, že z povinností uložených advokátovi podľa predpisov zákona o advokácií interných predpisov SAK, či procesných predpisov nevyplýva advokátovi povinnosť zabezpečiť úspešnosť klientových nárokov a logicky takúto povinnosť po advokátovi nemožno ani požadovať. Povinnosť postupovať s odbornou starostlivosť nemožno vykladať ako povinnosť zabezpečiť úspešnosť klientových nárokov. Ak totiž vznikne spor, môže byť návrh v časti či úplne úspešný, rovnako však môže byť úplne, či čiastočne neúspešný. Zároveň pri vyvíjajúcom sa spore, daných skutkových okolností a rôznych názorov či už zo súdnej praxe, judikatúry alebo odbornej literatúry nemožno ani stanoviť s istotou predpoklad rozhodnutia. Teda povinnosť postupovať s odbornou starostlivosť znamená to, že advokát uplatní v mene klienta všetky zákonné prostriedky, ktoré sú v jeho prospech a v súlade so záujmami klienta.
39. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii je advokát povinný postupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie okrem iného aj dôsledné využívanie všetkých právnych prostriedkov, spísanie listín, návrhov, podanie odvolania voči uzneseniu. Navyše súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri úkonoch právnej služby spočívajúcich v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj stanovisku k výzve súdu 24.02.2014 (podanie odvolania proti uzneseniu) s odbornou starostlivosťou, a preto mu odmena za tieto úkony v súlade s ustanovením § 18 ods. 5 zákona o advokácii nepatrí. Uvedený záver vyplýva z uznesení Okresného súdu Prešov, Krajského súdu v Prešove / Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2013 - 63 zo dňa 08.01.2013 (č. l. 47-50) z dôvodu podania neúplného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 14C/250/2013 - 70 zo dňa 07.02.2014 (č. l. 53-55 spisu) vyplýva, že súd podanie odporcov v 1. až 7. rade na nariadenie predbežného opatrenia odmietol z dôvodu, že odporcovia v 1. až 7. rade na výzvu urobenú súdom uznesením č. k. 14C/250/2013 - 63 zo dňa 08.01.2014, ktorou boli vyzvaní na odstránenie vád podania na nariadenie predbežného opatrenia, reagovali podaním doručeným súdu dňa 21.01.2014, avšak ani po tomto doplnení nie je zrejmé, čoho sa mienili odporcovia domáhať vo veci samej a taktiež petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol neurčitý. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/52/2014 - 110 zo dňa 27.03.2014 (v znení č. l. 59-60 spisu) vyplýva, že súd potvrdil napadnuté uznesenie z dôvodu absencie dostatočne jasného a určitého petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného zo strany žalovaných, a to predovšetkým pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti, ktorých sa má žiadané predbežné opatrenie týkať. Žalovaní ani v podanom odvolaní určitým a nezameniteľným spôsobom neoznačili tieto nehnuteľnosti odkazujúc v tomto smere na obsah spisového materiálu predovšetkým pokiaľ ide o zmluvy, ktoré predložil k žalobe žalobca, taktiež neobjasnili, čoho sa mienia vo vzťahu k žalobcovi domáhať návrhom vo veci samej, a teda o akých konkrétnych nárokoch a povinnostiach zo strany žalobcu má vo vzťahu k ním byť súdom rozhodnuté/.
40. Súd zastáva názor, že žalobca nechránil dostatočne práva a oprávnené záujmy žalovanej, keď pri výkone advokácie dôsledne nevyužil všetky zákonné prostriedky a v rámci záujmu klienta neuplatnil všetko, čo podľa svojho presvedčenia považoval za prospešné. Aj v zmysle pravidiel profesionálnej etiky malo byť povinnosťou žalobcu žalovanú riadne informovať ako postupuje vybavovanie jeho vecí a poskytovať včas vysvetlenie a podklady pre zváženie ďalších príkazov.
41. Žalobcovi nepatrí odmena ani za úkon v bode 6 vyjadrenie sa k žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal, že by v priebehu poskytovania právnej služby informoval žalovanú. Súd poukazuje na ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, v zmysle ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právne služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
42. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia, bolo unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočívalo na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prinášalo so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádzalo zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane, bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V konaní nebolo ničím právne významným preukázané, že žalobca ako advokát v priebehu poskytovania právnej služby informoval klienta ( žalovanú), ktorá bola spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím právneho úkonu .
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobcovi patrí odmena jedine za úkon právnej služby prevzatie veci vrátane 1. konzultácie, 28.11.2013, ktorý si však nevyúčtoval v súlade s ust. § 11 ods 1 pism a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) predstavovala v roku 2013 sumu 60,07 eur, pričom žalobca si vyúčtoval za tento úkon právnej služby 121,17 eur a režijný paušál 7,81 eur. 44. V konaní nebolo sporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi zálohu na zastupovanie vo výške 50 eur. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 17,88 eur, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou za uvedený úkon právnej služby spolu s režijným paušálom za rok 2013 t.j. 67,88, po odpočítaní zaplatenej zálohy na zastupovanie vo výške 50 Eur. 45. Keďže žalobca nepreukázal vyššie uvedené okolnosti dostatočne, naviac si vyúčtoval úkony v bodoch 2, 3, 5,7,8 ktoré nemajú oporu v ust. § 13a vyhlášky 655/2004 Z. z., keďže nejde o úkony právnej služby a nepreukázal v konaní ani žiadnu osobitnú dohodu o tom, že by ich mal vykonať, mal súd za to, že nárok žalobcu v prevyšujúcej časti je nedôvodný a preto ho zamietol. 46. Podľa § 517 ods. 1 veta 1. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. 47. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 48. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.05.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 49. O úroku z omeškania, súd rozhodol v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR 87/1995 Z. z.. Žalovanej bolo žalobcom doručené vyúčtovanie dňa 25.04.2014, so splatnosťou 5 dní, pričom po doručení nesúhlasu žalovanej s vyúčtovaním, žalobca nereagoval žiadnym spôsobom a rovno podal žalobu na súd. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby na súd, t.j. odo dňa 07.07.2015 do zaplatenia.
50. Súd žalobu a to aj v časti príslušenstva z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
51. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšej žalovanej nepriznal z dôvodu, že možno konštatovať, že zo súdneho spisu jej žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.