Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. O., nar. XX.XX.XXXX, E. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky - H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O.. L. XXXX/XX, Y. a otca - V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, R., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 23P/9/2016-30 zo dňa 24.10.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného na mal. H. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. O., nar. XX.XX.XXXX, zamietol. Vzájomný návrh otca na zníženie výživného na mal. H. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. O., nar. XX.XX.XXXX, zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenie §§ 62 ods. 1, 2, 5, 65 ods. 1, 2, 75 ods. 1 a 78 Zákona o rodine. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 19P/60/2014-130 zo dňa 13.05.2015, právoplatným dňa 17.06.2015, bolo rozvedené manželstvo rodičov, pričom mal. deti H. a E. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,00 Eur mesačne na každé dieťa, so splatnosťou do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v ŽOS Vrútky, kde jej čistý príjem dosahoval cca 555,00 Eur mesačne. Otec vykonával prácu v spol. Volkswagen Slovakia, a.s., a to prostredníctvom spoločnosti Tempo, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom. Jeho priemerný čistý príjem predstavoval 700,50 Eur mesačne. Rodičia už dlhšiu dobu pred rozvodom v spoločnej domácnosti nebývali. Mal. H., nar. XX.XX.XXXX navštevoval 1. ročník SOU Strojárskeho v Martine a mal. E., nar. XX.XX.XXXX bol žiakom 7. triedy ZŠ Kľačno v Ružomberku. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade, ak nastane zmena pomerov, zmeniť aj bez návrhu (v prípade maloletých detí) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, dospel k záveru, že u účastníkov konania nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu (zníženie alebo zvýšenie) výživného na maloleté deti. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tamojšieho súdu o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.06.2015. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného v podstate odôvodnila tým, že vzrástli výdavky na maloletých

synov, ktorí sú vyššieho veku, venujú sa športu (futbal) a pribudli i ďalšie výdavky súvisiace so školskou dochádzkou u staršieho syna H. (zváračský kurz, „venček“, doučovanie matematiky). Zároveň uviedla, že otec neplatí výživné včas, vznikajú potom nedoplatky a navrhla, aby mu súd nariadil zrážky zo mzdy. Poukázala, že otec sa o synov nezaujíma ani im nič nekupuje. Jej pomery - práca a bývanie sa nezmenili. Súd mal preukázané, že matka naďalej pracuje v spol. ŽOS Vrútky, a.s. ako skladníčka. Podľa správy zamestnávateľa dosiahla za prvých osem mesiacov roku 2016 priemerný čistý príjem cca 540,00 Eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Otec je stále zamestnaný v spol. Tempo, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom, pričom pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.12.2016. Prácu vykonáva ako výrobný pracovník na vysunutom pracovisku spol. Volkswagen Slovakia, a.s. v Martine. Od 9. septembra je práceneschopný, pričom PN stále trvá. Na pojednávaní predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že absolvoval predoperačné vyšetrenia a 9. novembra sa má podrobiť operácii chrbtice. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bolo od 19.09.2016 do zániku nároku priznané nemocenské vo výške 17,614520 Eur denne, t.j. 528,00 Eur - 546,00 Eur mesačne. Počas mesiacov 01/2016 až 08/2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 883,91 Eur. Inak sa jeho pomery nezmenili. Rodičom nepribudla ani neodbudla žiadna vyživovacia povinnosť. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného, ako i vzájomný návrh otca na zníženie výživného, nie sú dôvodné. Výživné na mal. deti vo výške po 100,00 Eur mesačne určené rozsudkom o rozvode manželstva je primerané a zodpovedajúce zásadám pre určovanie výživného vyjadrených Zákonom o rodine. Od predchádzajúceho rozhodnutia súdu sú mal. deti vyššieho veku, avšak navštevujú rovnaké školské zariadenia - H. SOU Strojárske v Martine a E. ZŠ Kľačno v Ružomberku. Obidve deti tak ako predtým hrávajú futbal, s čím sú spojené náklady na výstroj a poplatky do klubov. Je tiež potrebné poukázať, že oproti minulému roku štatisticky nedošlo k zvýšeniu celkových životných nákladov, resp. spotrebiteľských cien, čo je jedna z okolností, na ktorú súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada v zmysle § 78 ods. 3 ZR. Nenastala ani zmena výšky životného minima, ktoré je 198,09 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a 90,42 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Podstatnejšia zmena však nastala u otca, ktorý je práceneschopný a jeho príjem od 19.09. predstavuje iba nemocenské. Hoci zvýšenie výživného by nepochybne bolo v záujme mal. detí, súd okrem odôvodnených potrieb oprávnených musí zohľadňovať i objektívne možnosti a schopnosti na strane povinného. Je pravdou, že kým otec nebol PN, dosahoval významne vyšší zárobok ako tomu bolo v minulosti, v priemere o cca 183,00 Eur mesačne. Jeho príjem sa však z dôvodu práceneschopnosti a vzniku nároku na nemocenské znížil. Nemožno teda konštatovať, že k zníženiu príjmu otca došlo v dôsledku jeho zavinenia, resp. vzdaním sa vyššieho zárobku bez dôležitého dôvodu, ako to má na mysli ust. § 75 ods. 1 veta druhá ZR. Zmenené pomery na strane otca preto zvýšenie výživného neodôvodňujú. Naproti tomu súd zamietol i vzájomný návrh otca na zníženie výživného, keďže i jeho znížený príjem v súčasnosti umožňuje určené výživné platiť. Sám otec pred súdom potvrdil, že okrem zamestnania sa venuje i trénovaniu mladších chlapcov vo futbalovom klube v Príbovciach, zúčastňuje sa s nimi na súťažiach v zahraničí, pričom deň pred pojednávaním sa vrátil z turnaja v Maďarsku (ktorého sa potom zúčastnil napriek PN). Tiež sa podieľa na organizovaní turnajov na Slovensku, z čoho má určitý, hoci len minimálny zisk. Otec potvrdil, že bol synom schopný prispieť i nad rámec určeného výživného. Ďalej poukázal, že splácal viaceré úvery, ktoré musel nahradiť (refinancovať) jedným úverom zo Slovenskej sporiteľne. V súčasnosti má splátky okolo 600,00 Eur mesačne. Má sa pritom jednať o dlhy, ktoré zostali po rozvode manželstva. K vysporiadaniu BSM medzi bývalými manželmi doteraz nedošlo. Otec však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa jednalo o úvery, ktoré boli nevyhnutné, a teda by mali prednosť pred platením výživného. Pokiaľ je spôsobilý splácať uvádzané splátky, je nepochybne v jeho možnostiach platiť aj súdom určené výživné. V súčasnosti je príjem otca dočasne znížený necelé dva mesiace a dozaista bude záležať i od výsledku operačného zákroku a následnej liečby, dokedy bude trvať jeho práceneschopnosť. Jedná sa o skutočnosť, ktorú reálne nie je možné vopred odhadnúť. Pokiaľ by u otca došlo k dlhodobému, či dokonca trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v zásade by sa jednalo o dôvod pre zníženie výživného (samozrejme pri zohľadnení všetkých zákonných kritérií na jeho určovanie). Podľa § 217 ods. 1 je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd preto nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré môžu, eventuálne i nemusia, v budúcnosti nastať. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie ani zníženie výživného na mal. deti, súd návrh matky i vzájomný návrh otca v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP.

4. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uviedla, že otec na súde vedome klamal o pôžičkách, ktoré mu zostali po rozvode. Dlhodobo chystaná operácia troch platničiek,

ako na súde uviedol, pre ktorú nemohol platiť výživné, sa nekonala, nakoľko po zamietnutí zvýšenia výživného sa mu zlepšilo jeho zdravie a operácia už nutná nebola. V spise je uvedené, že kúpil jednému zo synov bicykel za 340,00 Eur, ale pred dvoma rokmi a za to si nechal synove poistné plnenia cca 3.000,00 Eur. Nakoľko otec naťahuje PN a nedodržiava liečebný proces( ako sám priznal, že sa zúčastnil turnajov počas PN), žiada, aby mu súd výživné zvýšil v ňou navrhovanej sume 200,00 Eur na každého syna. Poukazuje tiež na to, že otcovi bolo výživné po 100,00 Eur vyrátané na základe nástupného platu vo Volkswagene 650,00 Eur v čistom. Pred spornou PN zarábal cca 900,00 Eur a aj tak nebol schopný platiť na čas výživné. Preto žiada súd o zrážky zo mzdy.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu a zároveň aj na výzvu súdu oznámil, že odmieta zvýšenie výživného na sumu 200,00 Eur na každé dieťa. PN bol od septembra 2016. Operácia - výmena troch platničiek krčnej chrbtice bola plánovaná na 10.11.2016. Keďže sa jeho zdravotný stav zlepšil, po konzultácii s ošetrujúcim lekárom operáciu odložili. Mal všetky predoperačné vyšetrenia, prijali ho na lôžko. Liečba pokračovala rehabilitáciami a trvala do 22.01.2017. Pracoval v agentúre Tempo, Dubnica nad Váhom vo firme Volkswagen Martin. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2016, kedy zanikla. Po ukončení PN je od 23.01.2017 evidovaný na Úrade práce v Ružomberku. Výšku podpory v nezamestnanosti ešte nemá stanovenú. Spláca úvery vo výške 320,00 Eur, 205,00 Eur a 118,00 Eur každý mesiac, čo je 645,00 Eur spolu. Úver vo výške 118,00 Eur bol uzavretý ešte počas manželstva a je písaný na bývalú manželku, spláca ho on. Výživné vo výške 100,00 Eur mesačne posiela pravidelne. Iba jedenkrát neposlal z dôvodu, že deti sa s ním na príkaz matky nestretávali. Týmto spôsobom protestoval a snažil sa o dohodu s matkou, výživné doplatil. Keďže je momentálne nezamestnaný, bude žiadať skôr o zníženie výživného, kým si nájde trvalé zamestnanie. V prílohe vyjadrenia zaslal súdu kópie úverových zmlúv a potvrdenie o evidencii na úrade práce.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniu otca nevyjadril.

7. Matka sa k vyjadreniu otca nevyjadrila.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením §§ 62, 65 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len a bez nariadenia odvolacieho pojednávania zmysle ust. § 385 ods.1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len a contrario, rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 písm. c/ a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Konanie v súdenej veci je konaním tzv. mimosporovým, ktoré sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku. V súlade s článkom 1 súd je povinný v konaní postupovať v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliadať na dobré mravy.

10. Z článku 4 základných princípov vyplýva povinnosť súdu, ak je účastníkom maloleté dieťa, konať v jeho najlepšom záujme.

11. Vyššie citované princípy sa prejavujú aj v ustanoveniach o dokazovaní, keď v zmysle ustanovení §§ 35, 36 súd je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. Okresný súd sa bližšie uvedenými princípmi a ustanoveniami dostatočne neriadil, keď odvolací súd konštatuje, že skutočný stav veci je zistený nedostatočne, v stave, v akom neumožňuje súdu rozhodnúť o výživnom na maloleté deti v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

13. Predmetom konania v danom prípade je zmena výživného, ktorý predmet konania určuje aj predmet dokazovania. V takomto prípade súd skúma, či od poslednej úpravy výživného sa pomery podstatne zmenili takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Zmena pomerov sa pritom skúma na strane všetkých účastníkov konania, teda osoby výživou oprávnenej - maloletého dieťaťa, ako aj osôb výživou povinných - matky a otca.

14. Rovnako ako pri určení výživného súd musí prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane osoby výživou povinnej - otca maloletých detí, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd ohľadom jeho životnej úrovne nezistil dostatočne skutočný stav veci tak, aby mohol posúdiť mieru jeho možnosti prispievať na potreby maloletých detí zvýšeným výživným.

16. Hoci okresný súd konštatoval, že na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov nedošlo, aj s poukazom na to, že deti sú na tom istom stupni školy, na akom boli v čase predchádzajúcej úpravy, s týmto konštatovaním sa úplne stotožniť nemožno. Súd je totiž z úradnej povinnosti povinný prihliadnuť na zmenu životných nákladov, ku ktorej došlo od posledného zvýšeného výživného. Ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu uplynula od posledného zvýšenia výživného doba cca jeden a pol roka, čo nie je zanedbateľný čas. Najmä na strane H. sa objavili výdavky, ktoré tu v čase predchádzajúcej úpravy neboli. Nejde pritom o výdavky zanedbateľné a zároveň ide o výdavky, ktoré súvisia s jeho vzdelávacím procesom, ako aj duchovným vývojom osobnosti (výdavky na zváračský kurz, na tanečnú), u obidvoch chlapcov sú to výdavky na šport.

17. Pokiaľ ide o životnú úroveň povinného rodiča, od ktorej sa odvíja výška výživného, súd musí zistiť jeho skutočnú životnú úroveň, ktorá sa neodvíja len od príjmu z pracovnej činnosti. Aj pokiaľ však ide o príjem z pracovnej činnosti, možno konštatovať, že ku dňu podania návrhu matky, odkedy žiadala výživné zvýšiť, sa príjem otca zvýšil cca o 180,00 Eur od poslednej úpravy výživného, čo nie je zanedbateľná suma a z takto navýšeného príjmu by v zásade bol povinný podieľať sa na zvýšení výživného.

18. Na tento zvýšený príjem súd však neprihliadol, nakoľko v konaní vyšla najavo objektívna skutočnosť, že otec je práceneschopný a táto práceneschopnosť z dôvodu plánovaného operačného zákroku bude trvať dlhodobejšie. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu trvala táto práceneschopnosť cca jeden kalendárny mesiac a sama osebe ešte nemohla byť dôvodom pre nezvýšenie výživného. Plánovaný operačný zákrok sa u otca neuskutočnil.

19. Okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom zo samotnej výpovede otca vyšli najavo skutočnosti, ktoré bolo povinnosťou súdu prvého stupňa preveriť tak, aby mohol vyhodnotiť skutočnú životnú úroveň otca a rozhodnúť v najlepšom záujme maloletých detí, čo však okresný súd neurobil.

20. Otec napriek tomu, že bol v čase rozhodovania okresného súdu práceneschopný, z ktorého dôvodu tiež nedosahoval príjem, z ktorého by mohol prispievať na zvyšujúce sa potreby maloletých detí, na pojednávaní uviedol, že deň pred pojednávaním sa vrátil z Maďarska, pred týždňom z východu, pričom z kontextu výpovede vyplýva, že sa tam zúčastňoval z titulu trénovania futbalu (zápisnica o pojednávaní zo dňa 24.10.2006 - č.l. 27, 28 spisu). Bolo povinnosťou okresného súdu sa bližšie touto skutočnosťou zaoberať z hľadiska, či nejde o účelovú PN zo strany otca, aby sa tak vyhol plateniu výživného. Rovnako matka v súvislosti s tým, že otec sa zaoberá trénovaním futbalu, žiadala preveriť jeho príjmy z tejto činnosti. Súd sa uspokojil iba s výpoveďou otca, že tieto príjmy sú minimálne bez toho, aby od otca požadoval aspoň špecifikáciu takýchto príjmov. Zároveň sa súd mal zaoberať skutočnosťou, z akých zdrojov otec financuje zahraničné návštevy futbalových turnajov a či to nie je na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorá má prednosť pred inými nie nevyhnutnými výdavkami.

21. Nepreverené zároveň okresný súd nechal tvrdenie otca, že spláca úvery vo výške okolo 600,00 Eur mesačne, čo nezodpovedá jeho príjmovým možnostiam. V tejto súvislosti bolo potrebné preveriť, či sa otec neuvážene nezaťažuje úvermi na úkor plnenia výživného voči maloletým deťom.

22. V dôsledku nedostatku uvedených zistení potom okresný súd nezistil skutočnú životnú úroveň otca, čím nezistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zmene výživného. Jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného potom možno považovať za predčasné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

23. Povinnosťou okresného súdu bude dôsledne zistiť skutočný stav veci so zameraním sa na skutočnú životnú úroveň otca, jeho skutočné príjmové a výdavkové možnosti, ako aj potencionálne možnosti a schopnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru. Na tom nič nemení skutočnosť, že otec je počnúc od

23.01.2017 nezamestnaný, pokiaľ nevyužíva dostatočne svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie príjmu pre účely plnenia výživného.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)