Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobkyne: Alena Rosivačová, nar. 25.9.1956, bytom Štúrova č. 850, 908 45 Gbely, štátne občianstvo SR, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Bajánek, advokát, so sídlom Vajnorská 1, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: W. K. Š., J. J. K.. Č. I. č. 1XXX, XXX XX G., O.: XX XXX XXX, právne zastúpená: SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu 6 130 € brutto ( po vykonaní zákonných zrážok a odvodov zo mzdy ), spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € brutto od 1.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.02.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť titulom súdneho poplatku Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 566,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 16.4.2014 domáhala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa X.X.XXXX, ktorú dala žalovaná žalobkyni, je neplatná a aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 631,- eur brutto mesačne od X.X.XXXX do času, keď jej umožní pokračovať v práci a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná listom zo dňa X.X.XXXX skončila pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon práce učiteľa základnej K. Š.. Výpoveď odporuje zákonu, pretože žalovaná nesplnila hmotnoprávnu podmienku ustanovenú v § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Žalovaná nemá výpovedný dôvod na uvedenú výpoveď z pracovného pomeru, tento umelo vyvolala, aby sa žalobkyne mohla zbaviť. Žalobkyňa pracuje u žalovanej od XX.X.XXXX a vtedy platila úprava

ministerstva školstva SSR, na základe ktorej spĺňala kvalifikačné predpoklady. Aj po prijatí zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe, jej bola podľa § 55 zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačných predpokladov. Po prijatí zákona č. 552/2003 Z.z., ustanovenie § 14 naďalej akceptovalo jej výnimku zo vzdelania. Zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 61 ods. 2 taktiež zachoval výnimku zo vzdelania. Vyhláška č. 437/2009 Z.z. nemôže spôsobiť, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady, keď zákon, ktorý má vyššiu právnu silu výnimku zo vzdelania uznal.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že predpokladom výkonu práce vo verejnom záujme je aj získanie kvalifikačných predpokladov a osobitných kvalifikačných predpokladov, ktorými sú vzdelanie prvého stupňa alebo vyššie odborné vzdelanie a súčasne vzdelanie v oblasti pedagogiky. Ak pedagogický pracovník základnej umeleckej školy nemá dosiahnuté minimálne štúdium na konzervatóriu ukončené absolutóriom, nespĺňa základené kvalifikačné a osobitné kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti na základnej umeleckej škole a pre výkon práce vo verejneom záujme. Žalobkyňa ukončila svoje štúdium maturitnou skúškou na konzervatóriu a teda štúdium nebolo ukončené absolutóriom, teda nemá dosiahnuté požadované odborné vzdelanie. Z toho dôvodu bola žalobkyňa povinná si vzdelanie doplniť a to najneskôr C. XX.XX.XXXX. To, že v minulosti bola žalobkyni udelená výnimka neznamená, že žalobkyni bol udelením výnimky automaticky doplnený chýbajúci stupeň odborného pedagogiského vzdelania a neznamená to ani, že žalobkyňa spĺňa predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme. Aj napriek svojej nekvalifikovanosti mohla žalobkyňa naďalej vykonávať činnosť pedagogického pracovníka a vykonávať činnosť vo verejnom záujme. Z citovaných ustanovení však nevyplýva, že daný zamestnanec bol zároveň povinný ako nekvalifikovaný prácu vo verejnom záujme vykonávať, resp. že zamestnávateľ bol povinný daného zamestnanca zamestnávať, ale tieto predpisy dávajú zamestnávateľovi len možnosť nekvalifikovaného zamestnanca zamestnávať aj napriek tomu, že daný zamestnanec nemá dosiahnuté zákonom požadované vzdelanie na výkon práce vo verejnom záujme. Ďalej uviedla, že je pravdou, že odborová organizácia pri W. G. dňa X.X.XXXX vyjadrila svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru. Takýto nesúhlas nie je prekážkou toho, aby súd uznal skončenie pracovného pomeru platným. Boli splnené všetky materiálne a formálne predpoklady skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa je od XX.X.XXXX práceneschopná v domácom liečení. Je vinou žalobkyne, že žalovaná nemohla žalobkyni počas trvania výpovednej doby prideľovať prácu a vyplácať jej mzdu. Od 21.1.2014 žalobkyňa poberá dávky nemocenského poistenia zo strany Sociálnej poisťovne.

3. Okresný súd Skalica medzitýmnym rozsudkom č. k. 5Cpr/2/2014-151 zo dňa 1.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2016 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 9.1.2014, ktorú dala žalovaná žalobkyni je neplatná. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 26CoPr/5/2015-189 zo dňa 6.12.2016 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy od X.X.XXXX do času, kedy jej žalovaná umožní pokračovať v práci a náhrada trov konania.

4. Žalobkyňa podaním zo dňa 16.6.2016 žiadala pripustiť upresnenie - zmenu žaloby. Okresný súd Skalica dňa 9.3.2017 pripustil zmenu žaloby takto: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za mesiace:

- apríl 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.05.2015 do zaplatenia,

- máj 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.06.2015 do zaplatenia,

- jún 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.07.2015 do zaplatenia,

- júl 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.08.2015 do zaplatenia,

- august 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.09.2015 do zaplatenia,

- september 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.10.2015 do zaplatenia,

- október 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.11.2015 do zaplatenia,

- november 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.12.2015 do zaplatenia,

- december 2015 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.01.2016 do zaplatenia,

- január 2016 sumu 613 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 613 € od 1.02.2016 do zaplatenia, spolu za 10 mesiacov 6.130 € s príslušenstvom do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

5. Súd po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vykonal dokazovanie oznámením o výške a zložení funkčného platu, podaním žalobkyne zo dňa 23.2.2017, potvrdeniami o hľadaní zamestnania, potvrdením o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, oznámením o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, dokladom o PN, ostatným spisový materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobkyňa pri doplňujúcom výsluchu uviedla, že po doručení výpovede zo strany žalovanej bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX práceneschopná. Žalovaná dňa X.X.XXXX nastúpila do zamestnania a pracovala počas plynutia výpovednej lehoty do dňa XX.X.XXXX. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná. Poberala sociálne dávky počas doby 6 mesiacov. Žalobkyňa si je vedomá toho, že tieto sociálne dávky bude musieť vrátiť. Od XX.XX.XXXX bola stále vedená na úrade práce ako nezamestnaná, avšak jej neboli vyplácané dávky. Od X.X.XXXX na výzvu zamestnávateľa nastúpila do zamestnania u žalovanej a u tejto pracuje naďalej. Od 1.X.XXXX jej žalovaná vypláca riadne mzdu za vykonávanú prácu. Za obdobie od X.X.XXXX C. XX.X.XXXX jej zo strany žalovaného nebola uhradená žiadna čiastka z titulu náhrady mzdy. Počas obdobia, keď bola nezamestnaná, si hľadala zamestnanie napr. v W. P., W. J., a taktiež aj v obchode drogérie H. E. H.. Mzda jej bola vyplácaná vždy začiatkom mesiaca nasledujúcom po odpracovanom mesiaci a to v období od 5. až 10. dňa.

7. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uznáva nárok žalobkyne na náhradu mzdy za 10 mesiacov, ktorá jej však nebude môcť byť vyplatená vo vyčíslenej sume, avšak v sume po odpočítaní zákonných zrážok a odvodov. Žalovaná žalobkyni v súvislosti s uplatnenou náhradou mzdy neuhradila žiadnu čiastku, nakoľko žalovaná v súčasnosti nedisponuje s uvedenou čiastkou a preto požiadala mesto G. o schválenie dotácie, z ktorej by mohla uhradiť uplatnenú náhradu mzdy.

8. Štatutárna zástupkyňa žalovanej E. S. pri doplňujúcom výsluchu uviedla, že po tom ako bola žalobkyni doručená výpoveď, táto zamestnávateľovi oznámila že je PN. Jej PN trvala do X.X.XXXX a po jej ukončení od X.X.XXXX nastúpila žalobkyňa do zamestnania. Po uplynutí výpovednej doby dňa 1.X.XXXX žalobkyňa prestala pracovať u zamestnávateľa, keďže jej tento oznámil uplynutie výpovednej doby. Do zamestnania žalobkyňa nastúpila dňa X.X.XXXX na základe výzvy zamestnávateľa na nástup do zamestnania a od uvedenej doby pracuje u žalovanej. Žalobkyni nebola doteraz zo strany žalovaného uhradená žiadna čiastka titulom náhrady mzdy za 10 mesiacov, kedy u žalovanej nepracovala. Výplatný termín mzdy je u zamestnancov žalovanej k 15. dnu v mesiaci, čo vyplýva z pracovného poriadku.

X. W. K. Š. R. G. v oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.X.XXXX oznámila žalobkyni, že žalobkyňa bola podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon“) a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme zaradená do 7 platovej triedy, pracovná trieda jeden, na základe čoho jej bol určený tarifný plat v členení - platová tarifa podľa § 7 ods. 10 zákona vo výške 430,50 eur, zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 11 zákona vo výške 103,50 eur a osobný príplatok podľa § 10 zákona vo výške 27 eur, funkčný plat spolu 561 eur, funkčný plat podľa § 32 b) ods. 1 zákona v celkovej výške 613 eur.

10. V nesúhlase s výpoveďou a oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa XX.X.XXXX doručenom žalovanej dňa XX.X.XXXX žalobkyňa nesúhlasila s výpoveďou a trvala na ďalšom zamestnávaní.

11. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX.X.XXXX oznámila, že od XX.X.XXXX do 7.X.XXXX bola práceneschopná, dňa X.X.XXXX nastúpila do práce u žalovanej, kde pracovala počas výpovednej doby do XX.X.XXXX. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola vedená na úrade práce. Od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX bola nezamestnaná. Od X.X.XXXX na výzvu žalovanej nastúpila do práce, kde pracuje doteraz, k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo. Žalovaná jej neuhradila žiadnu náhradu mzdy.

12. Z potvrdení o hľadaní zamestnania vyplýva, že žalobkyňa sa dňa XX.X.XXXX uchádzala o prijatie do zamestnania u zamestnávateľa W. K. Š. R. P., dňa XX.X.XXXX uchádzala o prijatie do zamestnania v spoločnosti T. E. H. v G.h a dňa XX.XX.XXXX uchádzala o prijatie do zamestnania u zamestnávateľa W. Š. J. E. Š. R. J..

XX. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica v potvrdení zo dňa XX.X.XXXX potvrdil, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od X.X.XXXX C. XX.X.XXXX.

14. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že žalobkyňa bola odo dňa X.X.XXXX zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

15. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobkyňa bola dňom XX.X.XXXX vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

16. Z potvrdenia o pracovnej neschopnosti súd zistil, že žalobkyňa bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX uznaná práce neschopnou.

17. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

18. Podľa § 7 ods. 10 z. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí platová tarifa podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5, a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5a.

19. Podľa § 7 ods. 11 z. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %.

20. Podľa § 10 ods. 1, 2 z. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

21. Podľa Príl. 1 nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme 7. Platová trieda obsahuje kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne. Vyriešenie otázky neplatnosti výpovede z pracovného pomeru má vplyv na ďalší uplatnený nárok žalobkyne ohľadom náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, jej výšky a tiež určenie za aké obdobie by táto náhrada mzdy mala patriť. Po rozhodnutí súdu medzitýmnym rozsudkom č.k. 5Cpr/2/2014-151 zo dňa 1.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2016 o tom, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 9.1.2014, ktorú dala žalovaná žalobkyni je neplatná, zostal predmetom konania nárok žalobkyne na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru po zmene žaloby uplatňovaný za obdobie od apríla 2015 do januára 2016 v celkovej výške 6.130 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyne je po neplatnej výpovedi povinná žalobkyni poskytnúť náhradu mzdy, pričom táto náhrada patrí žalobkyni v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci. Žalovaná v sporovom konaní uznala nárok žalobkyne na náhradu mzdy za 10 mesiacov, ktoré si žalobkyňa po zmene žaloby uplatnila. Žalovaná však nesúhlasila s vyplatením náhrady mzdy v sume vyčíslenej žalobkyňou, pretože táto si vyčíslila nárok na vyplatenie hrubej mzdy, avšak žalovaná uznala nárok žalobkyne v sume po odpočítaní zákonných zrážok a odvodov.

25. V sporovom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX práceneschopná, dňa X.X.XXXX nastúpila do práce u žalovanej, kde pracovala počas výpovednej doby do XX.X.XXXX. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa v období od 1.X.XXXX C. XX.X.XXXX poberala sociálne dávky - dávky v nezamestnanosti. Od X.X.XXXX nastúpila žalobkyňa po výzve žalovanej do práce, kde pracuje doteraz, k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo. Rovnako nebolo sporným, že žalovaná žalobkyni neuhradila za obdobie od apríla 2015 do januára 2016 žiadnu náhradu mzdy. Z oznámenia W. K. Š. v G. zo dňa 30.8.2013 vyplývala výška funkčného platu 613 eur a jeho zloženie na základe zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. V nesúhlase s výpoveďou a oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa XX.X.XXXX doručenom žalovanej dňa XX.X.XXXX žalobkyňa nesúhlasila s výpoveďou a trvala na ďalšom zamestnávaní. Z ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní je predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou, teda týmto oznámením žalobkyne jej vznikol nárok na náhradu mzdy. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od X.X.XXXX C. XX.X.XXXX, t.j. za 10 mesiacov vo výške naposledy priznaného funkčného platu 613 eur brutto mesačne, celkovo sumu 6.130 eur brutto po vykonaní zákonných zrážok a odvodov zo mzdy.

26. Keďže žalovaná nezaplatila žalobkyni náhradu mzdy riadne a včas, čím sa s platbami uvedených nárokov za jednotlivé mesiace dostala do omeškania, tým vzniklo žalobkyni právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške vo výške 5,05 % ročne zo sumy 613 € brutto od 1.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 613 € brutto od 1.02.2016 do zaplatenia. Takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa štatutárnej zástupkyne žalovanej bol síce výplatný termín mzdy u zamestnancov žalovanej k 15. dnu v mesiaci, čo podľa nej vyplýva z pracovného poriadku, avšak na toto svoje tvrdenie nepredložila žalovaná žiaden dôkaz. Keďže žalovaná nepreukázala termín výplaty mzdy, priznal súd žalobkyni úroky z omeškania žalované vždy od 1. dňa toho ktorého mesiaca, teda od prvého dňa nasledujúceho mesiaca v ktorom bola mzda splatná.

27. Súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, nakoľko žalobkyňa si úroky z omeškania neuplatnila len z brutto sumy, ale požadovala ju zo sumy 613 eur ( výška mzdy ) za každý omeškaný

mesiac bez vykonania zákonných zrážok a odvodov zo mzdy. Keďže žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za jednotlivé mesiace po vykonaní zákonných zrážok a odvodov, bolo možné priznať žalobkyni zákonné úroky z omeškania len zo sumy náhrady mzdy po odpočítaní zákonných zrážok a odvodov. Z toho dôvodu bola žaloba v uvedenej nepatrnej časti zamietnutá.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni podľa pomeru jej úspechu vo veci ako úspešnej sporovej strane priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

31. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

32. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby a keďže žalobkyňa bola v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 467 eur podľa spoločnej poznámky č. 6 k položke č. 1 sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb., kde ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne, keďže predmetom sporu boli dva samostatné nároky a to jednak žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý je spoplatnený podľa položky č. 1 písm. b) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a tiež žaloba o náhradu mzdy, ktorý je spoplatnený podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ďalej zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 99,50 eur podľa pol. č. 1 písm. b) sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).