Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-371-2015.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/371/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. X, L., v konaní o zaplatenie 375,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 270,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 18.07.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 102,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,41 Eur od 18.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 32,06 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20,11 Eur od 18.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 20,11 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur splatných vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 375,19 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 30,41 Eur od 18.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 34,56 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 20,11 Eur od 18.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 20,11 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 270,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení spoločnosť Slovak Telekom, a. s. poskytla žalovanej telekomunikačné služby, ktoré jej boli fakturované v sume 30,41 Eur faktúrou splatnou dňa 17.03.2011, v sume 34,56 Eur faktúrou splatnou dňa 17.04.2011, v sume 20,11 Eur faktúrou splatnou
dňa 17.05.2011, v sume 20,11 Eur faktúrou splatnou dňa 17.06.2011 a v sume 270,- Eur faktúrou splatnou dňa 17.07.2011. Žalovaná faktúry neuhradila, pričom nárok na ich zaplatenie bol žalobcovi aj s príslušenstvom postúpený spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá svojho dlhu a chce ho splatiť, no nemôže tak urobiť naraz, pretože nemá žiaden majetok, býva so synom študujúcim na strednej škole v podnájme s vysokým nájomným a na všetky výdavky je sama. Okrem toho prispieva aj na pobyt svojho ťažko chorého otca umiestneného v hospici. Tiež navrhla zohľadniť to, že zazmluvnené telekomunikačné služby využíval aj jej bývalý manžel.
4. Následne podaním zo dňa 20.02.2017 žalobca oznámil, že berie späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 270,- Eur (zmluvnej pokuty) s príslušenstvom. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) konanie zastavil ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
5. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
6. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 22.06.2010 zmluvu o pripojení, ktorou sa menovaná spoločnosť zaviazala poskytovať žalovanej dojednané elektronické komunikačné služby - internetové pripojenie s programom Turbo 2 Solo. Podľa predložených faktúr boli potom žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby fakturované faktúrou v sume 30,41 Eur so splatnosťou dňa 17.03.2011, v sume 34,56 Eur so splatnosťou dňa 17.04.2011, v sume 20,11 Eur so splatnosťou dňa 17.05.2011 a v sume 20,11 Eur so splatnosťou dňa 17.06.2011. Faktúrou splatnou dňa 17.07.2011 neboli žalovanej fakturované telekomunikačné služby, ale vyúčtovaná k úhrade zmluvná pokuta v sume 270,- Eur, ohľadne tejto však žalobca zobral žalobu späť.
7. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávok zo žalovaných faktúr zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 (č.l. 13 spisu) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi čo i len časť dlžnej sumy 102,69 Eur (30,41 Eur + 32,06 Eur + 20,11 Eur + 20,11 Eur) predstavujúcej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovanej zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením, keď aj sama žalovaná potvrdila existenciu dlhu. Treba len poznamenať, že nakoľko zmluvnou stranou zmluvy o pripojení bola žalovaná, nebolo možné prihliadnuť na to, že podľa jej tvrdenia využíval služby aj jej bývalý manžel. Záväzok bol založený medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a tak je zodpovedná za jeho splnenie.
8. Súd však zamietol čiastočne žalobu ohľadne zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti v sume 2,50 Eur, ktorá bola účtovaná vo faktúre splatnej dňa 17.04.2011, nakoľko dojednanie takejto zmluvnej pokuty nevyplýva z predloženej zmluvy ani z cenníkov. Súd len poznamenáva, že ak takéto dojednanie majúce právnu povahu zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka je zakotvené vo všeobecných obchodných podmienkach (či v inej so zmluvou súvisiacej dokumentácii), súdy už opakovane judikovali, že ide o absolútne neplatné ustanovenie, pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o taký išlo aj v tejto prejednávanej veci (právny predchodca žalobcu zmluvu o pripojení uzatváral v pozícii dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
9. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v správnej výške v súlade s touto právnou úpravu, preto aj ohľadne úrokov z omeškania z dlžných faktúr súd žalobe vyhovel.
10. Vzhľadom na nepriaznivé osobné a sociálne pomery žalovanej, ktoré táto riadne zdokladovala, súd podľa § 232 ods. 4 CSP povolil úhradu dlhu v primeraných splátkach po 10,- Eur mesačne, ktorých prípadné neplnenie však bude mať za následok zročnosť celého dlhu.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 375,19 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 102,69 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 27 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 73 %. Úspech žalovanej je prevažujúci, pričom trovy konania jej nevznikli a tak súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Súd len poznamenáva, že o vrátení časti súdneho poplatku zo zmluvnej pokuty bude rozhodnuté samostatným uznesením.
12. Napokon súd musel rozhodnúť aj o trovách občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, nakoľko tento subjekt ešte ako vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu žalovanej v zmysle predchádzajúcej procesnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01.07.2016, pričom následne v zmysle § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku súhlas žalovanej s jeho účasťou nepredložil. Súd potom vyslovil, že tomuto občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznáva, keď tento subjekt len oznámil svoj vstup do konania dňa 16.09.2014, žiaden iný úkon už potom nevykonal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.