Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/164/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, práv. zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa " POS", Nám. Legionárov 5, Prešov , IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánková 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 2.618,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/194/2013-312 zo dňa 17.12.2015, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 2.618,42 Eur s príslušenstvom zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52, § 53, § 54, § 524, § 525 Občianskeho zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení konštatoval, že zmluvou o splátkovom úvere dňa 30.11.2006 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.323,57 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver mesačnou splátkou vždy k 1. dňu toho ktorého mesiaca, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 12 % ročne, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 01.12.2006 s konečnou splatnosťou úveru k 01.11.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávkou voči žalovanej na žalobcu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa - banky nedošlo, a preto bolo potrebné ustáliť, čo bolo predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi SLSP, a. s. ako bankou a žalobcom. V rámci prvoinštančného konania žalobca síce predložil dôkaz - listinu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktoré bolo adresované žalovanej, avšak nakoľko žalobca nebol k takémuto právnemu úkonu oprávnený, súd prvej inštancie mu nemohol prikladať právny význam. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vznesenú zo strany Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa “ POS“ považoval za dôvodnú.

Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania žalobca nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku. Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), čo napokon vyplýva aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení § 92 ods. 8 zákona o bankách v nesprávnom právnom posúdení zosplatnenia úveru a jeho následkov, ďalej tiež v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, tiež možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v nerovnakom postavení súdu k žalobcovi a k žalovanému. Ďalej namieta, že zákon o bankách ani zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Podľa Ústavného súdu SR je podľa názoru odvolateľa zákonný len taký postup, kedy (i pri inom právnom výklade ako uvádzame vyššie, na ktorom trváme) nemožno vyvodiť neplatnosť postúpenia pohľadávky. Uvádza, že v nadväznosti na historicky rovnakú právnu úpravu tak Ústavný súd SR ako i Ústavný súd ČR preferujú platnosť právneho úkonu, neumožňujú hľadať jeho neplatnosť „za každú cenu“, neumožňujú vyvodzovať jeho neplatnosť z okolností, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti.Súd nemožnosť postúpenia nijako konkrétne neodôvodnil - odkazom na konkrétny právny predpis, jeho konkrétnu časť, jeho znenie, jeho výklad a jeho použitie na prejednávaný prípad a podobne. Odvolateľ osobitne namieta tú skutočnosť, že súd prvej inštanciev priebehu konania neoboznámil žalobcu najmä v 1/ so svojou úvahou o nemožnosti postúpiť živý úver, 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách (s čím však nesúhlasíme), 3/ k nemožnosti zosplatniť úver inou osobou ako bankou (s čím však nesúhlasíme), 4/ ďalej tým, čo súd považuje za dostatočné na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, čím súd prvej inštancie opomenul aplikáciu § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čím bola žalobcovi odňatá možnosť v priebehu konania zaujať postoj k týmto úvahám súdu, navrhnúť a predĺžiť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu. Napadnutý rozsudok je podľa odvolateľa postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v časti týkajúcej sa právneho posúdenia § 92 ods. 8 zákon o bankách v nadväznosti na jeho podanie doručené súdu pred rozhodnutím vo veci, v časti možnosti postúpiť živý úver, v časti záverov a požiadaviek Ústavného súdu SR k preferencii výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti. S poukazom na uvedené odvolateľ napadá rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2015 v konaní sp. zn. 8C/194/2013 a požaduje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie: sumy vo výške 2.618,42 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % p.a z istiny 2.178,- Eur od 01.11.2014 do zosplatnenia, trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 157,- Eur a trov právneho zastúpenia žalobcu podľa podania z 03.02.2015, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2015 v konaní sp. zn. 8C/194/2013 v rozsahu tak, ako je uvedené vyššie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou bola dňa 30.11.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0503944652, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk, čo je 2.323,57 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 01.11.2014. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. a v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou.

9. Dňa 21.12.2010 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a GENERAL FACTORING, a. s. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní 1.391 dní.

10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

11. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

12. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu.

13. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh.

14. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

15. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá.

17. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že omeškanie žalovanej trvalo ku dňu postúpenia pohľadávky 1.391 dní, čo je 3,45 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky a úroky, takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

23. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s stanovením § 262 odsek 2 tak, že úspešnej žalovanej a Združeniu - Pomoc

a ochrana spotrebiteľa „POS“ proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 -

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .