Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/6/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. Z. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Igorom Legárdom, advokát, Idanská 6, 040 01 Košice, proti žalovanému H.. H. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. Z. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3C/131/2011-318 zo dňa 11.11.2016, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti zamietol a priznal žalovanému právo na uplatnené trovy v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 11 a § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka a výrok o trovách konania ustanoveniami § 262 ods. 1, ods. 2 z.č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že v Obci H. sa konali dňa XX. XX. XXXX voľby, kde kandidovali žalobca a žalovaný na funkciu starostu obce. Podľa žalobcu žalovaný mal dňa 24. 11. 2010 zverejniť na sociálnej sieti O. pod označením „H. Y.“, Predmet: Vedeli ste, že ....“ kde podľa žalobcu bol nepravdivo, hrubo urážaný žalovaným, kde o ňom žalovaný uvádzal nepravdivé údaje, ktoré mali zhoršiť jeho postavenie vo voľbách ako kandidáta na starostu obce a ktoré v konečnom dôsledku podľa žalobcu privodili aj jeho neúspech vo voľbách.

4. Žalovaný nesúhlasil s návrhom, žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že údaje, ktoré boli uverejnené na O., pričom nie je preukázané, že ich zverejnil on, sú v obci všeobecne verejne známe a že pre prípad potreby navrhne svedkov, ktorí tieto údaje potvrdia.

5. Súd prvej inštancie k výrokom, ktoré mali zasiahnuť do osobnej integrity žalobcu napríklad tým, že žalovaný mal hovoriť o žalobcovi kadejaké klamstvá a svinstvá, v prípade výhry urobí vo všetkých pozíciách v obci čistky, povyhadzuje sekretárky, vymení riaditeľky Materskej a Základnej školy, že zamestná celú rodinu, že je nevzdelaný a kampaň si zaplatil, aby mi ju vypracovali, vypočul svedkov. Poukázal, že H. Y. vo svojom čestnom vyhlásení i svedeckej výpovedi uvádzala, že jej starosta obce povedal, že obec dostala na výstavbu asfaltovej cesty 1.000 000,- Sk. Ďalej, že jej riaditeľka Základnej školy hovorila, že sa stretla so žalobcom a ten jej povedal, že ak vyhrá voľby žalovaný, tak vyhodí učiteľky a zamestná svoju snúbenicu a sesternicu. Ďalej z čestného prehlásenia C. R. mal zistiť, že mu žalobca osobne v r. 1999 pri jeho rodinnom dome mal povedať, že mu bude vrátený poplatok za plynovú skrinku v sume 6.000,- Sk a že tento svedok zároveň prehlásil, že má vedomosť o tom, že žalobca sľúbil

občanom, že bude spravená nová asfaltová cesta za vodou od mosta k plynovej prípojke. Z čestného prehlásenia D. B. vyvodil, že táto má vedomosť o tom, že žalobca sľúbil občanom, že bude spravená nová asfaltová cesta za vodou od mosta k plynovej stanici. Ďalej z čestného prehlásenia H. K. zistil, že v r. 1999 jej mal žalobca osobne povedať, že jej bude vrátený poplatok za plynovú skrinku v sume 6.000,- Sk a ďalej, že bude spravená nová asfaltová cesta k plynovej stanici. Z čestného prehlásenia J. R. zistil, že údajne žalobca ohováral aj svojho brata ako protikandidáta na starostu obce. Naopak z čestného prehlásenia, ktoré predložila doktorka U. D. je zrejmé, že obsah správy, ktorú rozposlal H. Y. pred voľbami je nepravdivý a dehonestujúci voči E. D.. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by E. D. sľúbil všetkým domácnostiam vrátiť poplatok za plynovú skrinku v sume 200,- Eur. Nevie nič o tom, že obec prípadne dostala sumu 33.000,- Eur na cestu ku plynovej stanici a nevie potvrdiť, či žalobca porušil zákon o voľbách do samosprávy, pretože o danú problematiku sa nezaujíma. Podľa jej názoru táto správa znížila dôstojnosť E. D. ako občana a poškodila jeho meno. Vypovedať pred súdom nechcela, pretože je riaditeľkou Základnej školy v H., kde starostom obce je žalovaný a výpoveď by jej prípadne mohla uškodiť. V prospech žalobcu zneli aj čestné prehlásenia G. D., H. R., Y. L., C. L., a B. Y.. V prospech žalobcu boli aj výpovede svedkov Y. L., C. L. a B. Y., ktorým sa výroky uvedené žalovaným na O. nepáčili, nepovažovali ich za korektné a uvádzali, že mohli privodiť ujmu na právach žalobcu. V neprospech žalobcu sa vyjadril napríklad svedok E. D., ktorý tvrdil, že časti obce potok naviac bývalý starosta poškodil, nevrátil sľúbené peniaze za prípojky plynu a potvrdil slovné spojenie „klamár“, keďže podľa neho nedodržal to, čo sľúbil. Tiež, že zachytil také správy, že mal starý starosta povedať, že ak nastúpi nový starosta teda žalovaný, že povyhadzuje učiteľky, sekretárky, rôznych pracovníkov a podobne. Tvrdil, že to niekde čítal, že išlo o list, ktorý mal napísať starý starosta. Svedkyňa H. O. uviedla, že správu tak, ako odznela resp. ako bola napísaná na O., považuje za pravdivú, pretože bývalý starosta nenaplnil veľa svojich sľubov. Toto všetko čítala na O. ale už dávno predtým tieto veci niekto v obci „púšťal“ a šírilo sa to obcou. Z výsluchu svedka H. L. prvoinštančný súd mal zistiť, že vie o tom, že z úrovne obce resp. plynárov bolo sľúbené vrátenie sumy 200,- Eur za schránky. Nesúhlasil s tým, že by O. správa poškodila žalobcu, keďže v čase, keď vyšla bolo už o výsledkoch volieb „rozhodnuté“. Svedok E. B. uviedol, že správa zverejnená na O. nemohla zmeniť situáciu v obci, nemohla poškodiť žalobcovi, nemohla zmeniť výsledky volieb, pretože všetko v obci sa odohrávalo v období 20 rokov počas ktorých nejakým spôsobom žalobca vykonával činnosť a toto všetko sa zbieralo. On sám je toho názoru, že žalobca bol v dôchodkovom veku a tak mal odísť so cťou. Podľa jeho názoru sa v obci za „úradovania žalobcu“ urobilo menej ako v iných obciach. Potvrdil aj on, že sa hovorilo v obci o tom resp. že mu žalobca povedal, že mu budú vrátené finančné prostriedky za skrinku na plyn v hodnote 6.200,- Sk. Vo svojej výpovedi potvrdil aj to, že sa hovorilo o sume 33.000,- Eur na cestu ku plynovej stanici, nemá to verifikované, avšak v dedine sa o tom hovorilo. Vyjadril sa, že nepoužil by termín „lenivý klamár“ použil by termín „pohodlný“, slovo „klamár“ by použil miernejšie aj keď podľa neho žalobca „klamárom“ je. Tiež potvrdil, že počul od ľudí, ako bolo hovorené, že v prípade, že nastúpi nový starosta povyhadzuje pracovníkov úradu. Podľa svedka E. S. bývalý starosta by nemal mať žiadny pocit krivdy, že v jeho prípade ide len o istú ješitnosť, že bolo by korektné, že ak prehral voľby, aby odišiel a nerozvíroval, nepoburoval verejnú mienku a myslí, že tento list alebo že tieto listy resp. správy vôbec neovplyvnili výsledok volieb. V obci to už dlhodobejšie istým spôsobom „vrelo“ a vôbec táto správa nemala vplyv na voľby. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia v zmysle lenivý klamár, zráč, on by použil presne tieto slová, pretože keď prišiel na Obecný úrad a potreboval niečo vybaviť, čítal tam bývalý starosta noviny, mal zapnutý televízor a v tom čase určite nevykonával starostovskú funkciu. Rovnako potvrdil, že mali byť finančné prostriedky za plynovú skrinku vrátené. Podľa neho bývalý starosta v minulosti pri výkone svojej funkcie uprednostňoval svojich rodinných príslušníkov. Nesúhlasil s tým, že by to, čo sa zverejnilo, zasiahlo do cti pána D.. Uviedol, že niekedy označil aj on pána D. za lenivého klamára. Podľa neho mzdu, ktorú poberal si nezaslúžil, táto mzda a odmeny neboli adekvátne jeho práci. V obci nový starosta veci istým spôsobom rozhýbal. Správa zverejnená na O. nemohla pánovi D. poškodiť, pretože v jeho očiach klesol už dávno. Z výsluchu svedkyne pani H. F. súd zistil, že správu, ktorú zverejnil žalovaný čítala až po voľbách. Je presvedčená, že bývalý starosta mohol urobiť pre obec viac. Súhlasila s tým, že žalobca neurobil pre obec dosť, pretože asi bol lenivý. K tomu či bol žráčom rozpočtu sa nevedela vyjadriť. Vedela len o tom, že bolo sľúbené urobiť cestu a že sľúbil žalobca vrátiť finančné prostriedky za plyn to znamená cca. 200,- Eur. Z výsluchu H. F. súd zistil, že plynári sľúbili vrátiť peniaze za zaplatené domové skrinky a doteraz sa tak nestalo. Pokiaľ ide o list, ktorý mal napísať a zverejniť žalovaný, on ho nečítal. Nechcel sa vyjadrovať k týmto veciam ani k tomu, že či je „lenivý klamár“, „žráč“ alebo čosi podobné. Procesný súd sa oboznámil aj s uznesením Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 42/2011-19, ktorým bola odmietnutá sťažnosť žalobcu ako zjavne neopodstatnená. Pokiaľ ide o závery nálezu Ústavného súdu, je tam zdôraznené to, že pokiaľ ide o zverejnenie údajov na sociálnej sieti O., nemožno tieto údaje spochybniť, avšak vzhľadom

na to, že prístup verejnosti na túto sieť je viazaný na registráciu prostredníctvom e-mailu a uvedením mena a hesla, t.j. je určitým spôsobom obmedzený, nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti O. považovať za také, ktoré by práve na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

6. Po zhodnotenom vykonaní dokazovania procesný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Konštatoval, že celé dianie je potrebné zobrať do úvahy v kontexte prebiehajúceho volebného súboja, teda v rámci politickej kampane na funkciu za poslancov do obecného zastupiteľstva a ďalej na funkciu starostu obce. Výroky, ktoré tam boli zverejnené roztriedil na 2 skupiny. Pokiaľ ide o prvú časť výrokov „špinil moje meno, hovoril kadejaké klamstvá a svinstvá svojim „verným“ voličom, že urobím vo všetkých pozíciách v obci čistky - povyhadzujem sekretárky, vymením riaditeľky atď. ohovára aj ďalších protikandidátov“ ďalej výroky ohľadne porušenia volebných zákonov, ide o výroky, ktoré je možné pripísať žalovanému v kontexte diania v súvise s voľbami. Časť svedeckých výpovedí potvrdili, že tieto výroky odzneli. Výroky potvrdili spravidla občania obce, ktorí neprejavovali sympatie žalobcovi ale naopak, ktorí pripisovali sympatie žalovanému. Celý priebeh dokazovania nasvedčuje tomu, že časť voličov - sympatizantov žalobu napriek tomu, že si prečítala tento list a tvrdila, že mohlo sa to dotknúť cti žalobcu sama táto časť uviedla, že vo vzťahu k nej sa neznížila dôstojnosť teda vo vzťahu k sympatizantom sa neznížila dôstojnosť žalobcu a napriek tomu teda zrejme mu dali svoj hlas. Pokiaľ ide o druhú časť obce H., teda tých, ktorí nesympatizovali so žalobcom rovnako oni uvádzali, že síce tie výroky sa mohli dotknúť cti žalobcu, no oni to takto nebrali, oni ho považujú naďalej za seriózneho človeka, no napriek tomu ho zrejme nevolili. Súd prvej inštancie uzavrel, že tak ako v iných voľbách aj v Obci H. po dlhoročnom funkcionárčení žalobcu nastalo obdobie, keď časť obce s postojom a s prácou žalobcu už nesúhlasila a bez ohľadu na jeho zásluhy z minulosti alebo na jeho občiansku bezúhonnosť ho táto časť nevolila, pretože chcela dosiahnuť v obci zmenu a teda volila nového kandidáta. Potvrdila sa ďalej tá skutočnosť, že v podstate tak, ako v iných voľbách často nie je dôležitý volebný program, nie je dôležitá minulosť, ale dôležité sú postoje obyvateľov, ktorí chcú zmenu a bez ohľadu na prípadne volebný program rozhodujú sympatie alebo nesympatie ku jednotlivým kandidátom. Časť výrokov, ktoré boli uverejnené týkajúce sa záležitosti okolo plynových prípojok a cesty ku plynárenskému objektu siaha do obdobia roka 1999. Časť tejto správy uverejnená na O. nie je osobnou skúsenosťou alebo zážitkom žalovaného, pretože tento bol v tom čase mladistvý. Od r. 1999 už žalobca vyhral voľby a bol starostom naďalej v obci, no toto všetko sa „nieslo“ vo vedomí ľudí s tým, že oni si touto správou toto pripomenuli, resp. to niekto žalovanému pripomenul a ten to zverejnil na O.. Toto tvrdenie je podopreté aj svedeckou výpoveďou napríklad pána B. ale aj inými výpoveďami. O. správa o plynovej prípojke a o ceste je spracovaním podkladov alebo údajov z r. 1999 prípadne r. 2000. To znamená tieto sľuby, že im budú vrátené finančné prostriedky za plynové prípojky ľudia považovali za nesplnené a v príhodnej chvíli sa vrátili do reálneho života a ľudia si na to spomenuli a aj z toho dôvodu časť ľudí možno nevolila žalobcu. Je možné súhlasiť, že výrok ako „žral rozpočet“ alebo „lenivý klamár“ sú istým spôsobom pejoratívne už aj z toho dôvodu, že hovorí to mladý človek o zrelom človeku, ktorý v živote čosi urobil a dokázal, bol dlhoročný funkcionár, je bezúhonným človekom no aj tieto tvrdenia v podstate sú vybraté z kontextu diania, ktorý prebiehal za dlhé roky v obci. Žalobcu ľudia vo svojich výpovediach priamo nazvali „klamárom“ a niektorí povedali, že zjemnili by výraz, ale že ho považujú za klamára, pretože niektoré sľuby nenaplnil. Rovnako je to s výrazom „lenivý“, keď svedkovia hovorili o tom, alebo súhlasili s tým, že urobil pre obec málo zrejeme, že bol lenivý. Tzv. „žranie rozpočtu“ nebolo prezentované tak, že prípadne by bývalý starosta obce niečo rozkradol, ale že žil z rozpočtu obce prípadne, že poberal odmenu, ktorú si v takej výške nezaslúžil. Naviac v priebehu konania bolo zdokumentované, že na rozpočet obce napríklad bola „napojená“ jeho dcéra, ktorá bola po istú dobu v súvislosti s odpredajom plynu zamestnaná na obecnom úrade. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa porušenia volebného zákona súd ich dáva do kontextu s výpoveďou niektorých svedkov, ktorí hovorili, že boli zaradení na kandidátnej listine, pričom s politickými stranami nemali spojenie a teda, že to bolo istým spôsobom porušenie volebného zákona. Všetko sa udialo v kontexte predvolebného boja a zápasu o funkciu starostu obce, aj pod veľkým psychickým tlakom a pod veľkým zápalom v boji o funkciu. V priebehu konania žalobca trval, že konanie žalovaného mohlo zasiahnuť do jeho občianskej cti a bezúhonnosti no aj vykonaným výsluchom svedkov ako aj následné dianie po ukončení volieb súd vyhodnotil, že žalobca žiadnu ujmu neutrpel. Svedkovia - sympatizanti žalobcu aj keď tvrdili, že konanie žalovaného mohlo zasiahnuť do osobnej cti žalobcu sami tomu neuverili, správu považovali za nepravdivú a napriek tomu považujú naďalej žalobcu za bezúhonného človeka a zrejme mu jeho sympatizanti dali aj hlas. Z výsluchu svedkov a teda aj tých, ktorí sa nepovažujú za sympatizantov žalovaného súd prvej inštancie taktiež zistil, že správa zverejnená na O. ich žiadnym spôsobom neovplyvnila, pretože oni prípadne už boli rozhodnutí v tom zmysle, že voliť žalobcu nebudú,

naďalej ho považujú za bezúhonného človeka, no niektorí nesúhlasili s tým, že prebieha tento spor. Tvrdenia žalobcu o tom, že predmetná správa vyvolala zhoršenie jeho zdravotného stavu nie je možné zrejme overiť, pretože zdravotný stav môže reagovať na rôzny podnety. Procesný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu zdôvodnil aj tým, že žalobca ako bývalý dlhoročný starosta obce, kandidát na starostu obce v ďalšom funkčnom období je verejným činiteľom a ako verejný činiteľ v obci a na verejnosti musí znášať aj väčšiu mieru kritiky bez toho, aby sa mohol dovolávať svojho práva na súde. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2009 zo dňa 31.05.2010, kde je uvedené, že práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozsudok napáda z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h/, b/, g/, d/, e/ CSP. Odvolacie námietky žalobcu smerujú k tomu, že súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie o svedecké výpovede a čestné prehlásenia určitých svedkov, pričom dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo tvrdeniam určitých svedkov uveril a tvrdeniam iných svedkov neuveril; súd prvej inštancie zámerne cituje a poukazuje iba na tie časti z tvrdení vo výpovediach svedkov a ich čestných prehlásení, ktoré možno použiť iba na obranu žalovaného; na iné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise súd prvej inštancie nepoukazuje, teda svoje rozhodnutie na nich nezaložil a dostatočne nevysvetlil prečo ich nevzal v úvahu, resp. prečo im neuveril; súd prvej inštancie založil svoje závery na dôkazoch, ktoré v konaní neexistujú; súd prvej inštancie neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov; súd prvej inštancie hoc mohol, nevykonal dôkazy potrebné na preukázanie pre konanie podstatných tvrdení. Odvolateľ ďalej poukázal na ustálenú judikatúru a rozhodovaciu prax súdov v otázke ochrany osobnosti, s ktorými je predmetné rozhodnutie podľa jeho názoru v úplnom rozpore. Uviedol taktiež procesnú chybu súdu vo fáze záverečných rečí a skončení dokazovania. Napadnuté rozhodnutie považuje z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, nejasné, nesprávne a nezákonné, a bolo mu ním odňaté právo na spravodlivý proces.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané v napadnutej časti (§ 359 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť..

9. Na úvod je potrebné uviesť zásadnú skutočnosť, a to, že súd prvej inštancie rozhodoval v tejto veci po druhý krát. V prvom zrušujúcom uznesení mu bolo odvolacím súdom vytýkané nepreskúmateľnosť rozhodnutia, vykonanie dôkazov po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, ako aj nedodržanie zákonného postupu pre vykonanie dôkazu čítaním listín.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie ani v opätovnom rozhodnutí sa s nastolenými otázkami v potrebnom rozsahu nevyporiadal.

11. Čo sa týka náležitého odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, že rozsudok opätovne neobsahuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle zásad daných § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovujú záväznú logickú štruktúru odôvodnenia. Odôvodnenie rozsudku je tá časť rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavila výchovná funkcia civilného súdneho procesu a v jeho presvedčivosti i spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Odôvodnenie má obsahovať v tomto logickom poradí nasledujúce údaje: 1) uvedenie toho, čoho sa žalobca v žalobe domáhal a z akých dôvodov. 2) vyjadrenie žalovaného kde súd sám vlastnými formuláciami zhrnie procesnú obranu žalovaného v konaní.

3) uvedenie skutočností, ktoré súd považoval za preukázané a ktoré nie. Stručne, jasne a výstižne súd formuluje skutkový základ sporu. 4) zhrnie dôkaznú situáciu, kde uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal, prečo ich vykonal, resp. nevykonal. Tu súd musí uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení tých ktorých dôkazov. 5) nasleduje právne posúdenie veci, pod ktorým sa rozumie proces subsumovania, t.j. podradenia súdom zisteného skutkového stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy, súd pritom musí uviesť, ako daný skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v medziach konkrétneho prípadu interpretoval. Záver v rozsudku tvorí poučenie.

12. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len .

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo dostačujúce zadosťučinenie podľa § 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 .

Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Aj občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z II. Hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z jej článkov 14, 15,16,19,20 a 21. Za predmetom ochrany sú i materiálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Patria k nim meno, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch, jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanovísk súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno však považovať za neoprávnený zásah, vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti splnením akých práv či povinností ku konania či prejavu došlo. Niekedy aj upozornenie na nedostatky či chyby, ktoré bolo prednesene nevhodne a s určitou publicitou a na nevhodnom mieste, môže byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu. To isté platí aj pokiaľ ide o kritiku. Kritika podľa ustálených judikatúr je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery a tieto skutočnosti to odôvodňujú a ak je kritika primeraná obsahom a formou. V zmysle citovanej právnej úpravy sa oprávnená osoba môže domáhať, aby sa 1) upustilo od neoprávnených zásahov, 2) odstránili následky neoprávnených zásahov, 3) poskytlo primerané zadosťučinenie. Pritom nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd priznať, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

13. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku však uviedol iba reprodukciu niektorých časti svedeckých výpovedí, a o tie potom oprel svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho sa dopustil eklektického a neopodstatneného výberu dôkazov, ktoré smerovali k jednostranným záverom, pričom pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí sa v závere obmedzil iba na všeobecné frázy. Tým tak porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Takéto rozhodnutie potom nerešpektuje zásady určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.

14. Ak súd prvej inštancie opiera svoje závery aj o čestné prehlásenia, ktoré sú listinným dôkazom, potom opiera svoje závery aj o dôkazy, o ktorých vykonaní absentuje v spise záznam, či vôbec boli, a ak áno, či boli vykonané v súlade s § 204 CSP, pred tým 129 OSP. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako napr. lekárske správy o žalobcovom zdravotnom stave, alebo doklady od R., nie je vôbec zo spisu zrejmé, či boli vykonané v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP, resp. OSP, a ak áno, ako sa s nimi súd prvej inštancie vyporiadal, resp. čo ho viedlo k ich prípadnému nevykonaniu.

15. K otázke dokazovania - vykonanie ďalších dôkazov, odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedkov je potrebné uviesť, že v čase začatia tohto sporu platil Občiansky súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 118a pre takýto druh konania - ochrana osobnosti zvýšil procesnú zodpovednosť strán a obmedzil aktivitu súdu v dokazovaní, a preto v tejto časti odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné.

16. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, aby bola u žalobcu znížená jeho dôstojnosť tak, ako to tvrdí. Zatiaľ neboli produkované dôkazy, ktoré by jednoznačne odôvodňovali oprávnenosť nároku žalobcu. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne vyššie uvedeným. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aby súd dôrazne postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Ust. §11 zaručuje každému človeku právo na ochranu viacerých zložiek osobnosti, ktoré sú v citovanom ust. zoradené za sebou bez vytvorenia zreteľného vzťahu hierarchie medzi nimi, potom je logické, že aj práva zaručené v § 13 musia byť v rovnakej miere prístupné každému, do čej osobnosti bolo zasiahnuté, a to bez ohľadu na to, do ktorej konkrétnej zložky bolo zasiahnuté. Podľa ust. § 13 ods. 2 sa pri demonštratívnom výpočte dôvodov priznania peňažnej satisfakcie uvádza jednak zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Už pri jazykovej analýze uvedeného spojenia možno dospieť k záveru, že pojem „dôstojnosť“ sa neviaže so spojením „spoločnosti“, s ktorým sa viaže jediné slovo „vážnosť“. Predpokladom priznania peňažného zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takého tvrdenia, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby. Je irelevantné, či k zníženiu dôstojnosti došlo v spoločnosti alebo inde, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý pri objektívnom vnímaní podstatne znížil dôstojnosť dotknutej osoby. Pritom rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy zákon úplne necháva na voľnú úvahu súdu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje povinnosť prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti (viď Nález Ústavného súdu SR zo 06.11.2014, sp. zn. II. ÚS/424/2012-69).

17. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa so všetkými vytýkanými nedostatkami, ďalej sa vyporiadať aj so všetkými námietkami žalobcu, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 odôvodniť.

19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .